Council, ktorá mala študentom a žiakom ukázať zábavnú stránku anglického jazyka. Bolo to niečo podobné, ako škola hrou. Deti reagovali na príbeh, miestami sa dokonca ocitali na javisku v "malých úlohách", čo upútavalo pozornosť a taktiež nútilo rozmýšľať o anglickom texte. "Potom, čo sa festival skončí v Košiciach, pokračuje v Prešove, potom týždeň v Žiline a ukončí to Dunajská Streda. Odhadujeme, že tieto predstavenia uvidí asi 2000 detí z celého Slovenska," povedala nám Agnesa Kovalčíková, profesorka angličtiny a organizátorka festivalu. "Ako asociácia učiteľov angličiny máme sekciu venovanú metódam vyučovania dramatickým spôsobom. Tieto aktivity sme chceli oživiť a ukázať, čo všetko sa dá s jazykom robiť. Preto sme pozvali divadlo Bear, ktoré funguje cez angličtinu podľa rôznych úrovní. Už minulý rok bol súčasťou festivalu pracovný seminár pre učiteľov anglického jazyka v metodickom centre v Prešove. Teraz v tom pre veľký úspech pokračujeme, lebo tieto metódy nie sú len kreatívne, ale aj zábavné a študenti sa netradičnou formou učia cudzí jazyk a ani si to neuvedomujú."

Spojenie divadla a jazyka, respektíve kultúry a vyučovania je vítaným spestrením. Členka súboru divadla Bear, Pavlína Jurková, nám objasnila jej vzťah k divadlu pre deti. "Predstavenia, ktoré sú interaktívne, sú omnoho viac prínosné. Vidno, či divák reaguje, a teda aj či sa mu to páči alebo nie. Okrem toho, deti sú spontánne a v tom je to krajšie. Medzi negatíva zaraďujem ranné vstávanie, lebo deti chodia do divadla iba ráno. Veľakrát musíme vstávať o piatej alebo šiestej, aby sme niekde boli na deviatu. A to je tienistá stránka hrania pre deti." Jej kolegu, Davida Fishera, do Prahy privialo až z ďalekého Anglicka: "Momentálne tam žijem už štrnásty rok. Napriek tomu som nikdy nemal v úmysle zostať tam tak dlho. Ale život v Prahe sa mi vcelku páči." V každom prípade sa pre Davida stala Česká republika druhým domovom a po čase tu strávenom ovláda celkom slušne češtinu.

Nás zaujímalo, ako je to s vyučovaním cudzích jazykov u anglických detí. "Najdôležitejší druhý jazyk je francúzština a potom aj nemčina. Anglické deti sú však v jazykoch veľmi zlé, lebo každý v Európe hovorí aspoň trochu po anglicky. Tým pádom majú veľmi zlú motiváciu. Myslím, že tu, v Česku alebo Rakúsku je úroveň cudzích jazykov, špeciálne u malých detí omnoho lepšia ako v Anglicku. Pretože tu je dôležité hovoriť cudzími jazykmi," povedal nám David. Jeho kolegyňa Pavlína ho dopĺňa: "U menších národov je to iné, deti sú aktívnejšie, už len preto, že vedia, že so slovenčinou alebo češtinou to veľmi ďaleko nedotiahnu. Takže sa venujú štúdiu a kladie sa na to oveľa väčší dôraz, či už od rodičov alebo od učiteľov."

Paradoxné je, že košickí diváci nemali problém s angličtinou, ale taký český "ňouma", bol už pre ne tvrdým orieškom. Až na pár slov nemali deti okolo desať rokov problém rozumieť českému textu, ktorý striedal angličtinu. České deti by ale slovenský text asi zvládli horšie. "Ja som vyrastala v dobe, kedy sme ešte boli "bratia" a všade boli slovenské relácie a všade bola slovenčina. Veľa slovíčok je podobných, nemám problém rozumieť, ale či to v tých deťoch ešte zostalo, to neviem. Je to podobné, ako s ruštinou, ktorá pomaličky zomiera, aj keď podoba so slovenčinou je väčšia," povedala nám Pavlína, ale súhlasila, že napriek jazykovému vzďalovaniu máme k Česku stále blízko práve pre kultúru. "Aj po revolúcii pretrvali niektoré akcie. V Poděbradoch sa napríklad každoročne koná festival poézie. Stretávajú sa tam budúci českí herci spolu so slovenskými. Viem, že tam chodieva veľa ľudí z Bratislavy či košického konzervatória. A takýchto akcií je veľa. Keď v Prahe hrá Richard Muller, je vypredané dlho dopredu. Stále je tu veľa akcií o ktorých možno nie je počuť, ale kultúra sa stále prelína."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.