"Petrohradčania sú veľkí intelektuáli, takmer pri každej činnosti čítajú knihu"

Absolvovať vysokoškolskú prípravu na svoje budúce povolanie nie je striktne potrebné len na pôde slovenskej univerzity. Hlavne jazykovo nadanejší študenti sa môžu za pomoci rôznych študijných programov zlepšovať v cudzom jazyku, ako aj naberať zaujímavé postrehy počas zhraničných stáži vo svetových metropolách.

Príkladom takejto študentky je aj Košičanka Katarína Lechanová, v súčasnosti študujúca štvrtý ročník kombinácie etická výchova - ruský jazyk na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Okrem formálnych náležitostí, potrebných na takýto pobyt, nám prezradila aj pár zaujímavých postrehov z jej dvojmesačného pobytu v ruskom Petrohrade.

Aké podmienky bolo potrebné splniť na to, aby si sa mohla stať účastníkom takejto jazykovej stáže a akou formou bola financovaná?

- Pobyt v Petrohrade zabezpečovala Slovenská akademická a informačná agentúra (SAIA). Všetky náklady sú hradené zo strany štátu, či sa už jednalo o letenky, platbu za školu alebo stravu. Tá sa riešila vo forme platenia diét. Samozrejme, je potrebné vziať si aj nejaké vreckové. Vyžadoval sa okrem iného motivačný list, v ktorom bolo potrebné napísať, prečo sa študent rozhodol práve pre mesto Petrohrad, čo sa tam chce naučiť, ako aj prečo si vôbec zvolil štúdium ruského jazyka. Pobytu sa bolo možné zúčastniť na odporučenie minimálne dvoch docentov pôsobiacich na Katedre ruského jazyka. Oznam o tom, že máš záujem ísť na zahraničnú stáž, bolo potrebné podať na katedre s ročným predstihom a uzávierka prihlášok bola v mesiaci február. Asi mesiac pred vycestovaním sme sa presne dozvedeli do akého mesta pôjdeme.

Pre aký veľký okruh študentov bola táto stáž určená a ako by si hodnotila cieľ tohto zahraničného pobytu?

- V celoslovenskom meradle sa jej zúčastnilo približne 70 mladých ľudí z rôznym študijným zameraním. Počnúc študentmi ruského jazyka, cez študentov zo zameraním na obchodnú ruštinu až po umelcov. Zo samotnej Prešovskej univerzity ich bolo približne 13. Podstatou študijného pobytu bolo zlepšenie sa v ruskom jazyku a kultúrna spolupráca spojená so spoznávaním mentality tunajšieho obyvateľstva.

Ako by si predstavila svoje niekdajšie dvojmesačné pôsobisko?

- Petrohrad má asi 5 miliónov obyvateľov, je prekrásny, s množstvom kultúrnych inštitúcií. Je tu veľa múzeí, no vstup do nich je priveľmi drahý. V Petrohrade sme boli registrovaní ako zahraniční študenti. Na základe toho nám bol zo strany školy vystavený študentský preukaz, a tak sme mali vstupy do múzeí zadarmo, alebo len za symbolickú cenu. Významným múzeom je Ermitáž, kde sa nachádzajú taký velikáni ako Picasso, Monet, sporná je len ich autenticita. Sú to vraj len repliky a originály sú ukryté v trezoroch. Ďalším známym objektom je Cársky dvorec, sídlo Kataríny I. Nachádza sa tú povestná Jantárová komnata, zničená za prvej svetovej vojny nemeckou armádou. Za zmienku stojí aj cintorín slávnych osobností, kde sú pochovaní Dostojevský, Čajkovský a iní významní Rusi. Ďalej Petrov dvor, sídlo Petra I. so 145 funkčnými fontánami.

Ako by si zhodnotila kultúrny život Petrohradu?

- Veľmi pozoruhodné je navštevovanie svetoznámych divadelných predstavení. Napríklad Labutie jazero stálo okolo 1500 rubľov (1800 Sk), no zhruba hodinu pred samotným predstaveným bolo možné vyjednať vstup len za jeho zlomkovú cenu. O vysokej kultúrnosti tohoto mesta svedčí obrovský počet divadelných stánkov, v ktorých sa predávajú lístky na jednotlivé predstavenia. Kín je tu tiež veľký počet. Lístky vo večerných hodinách sú však veľmi drahé, a tak sa skôr oplatí ísť si pozrieť svetovú novinku do kina doobedu.

Ako by si zhodnotila samotných Petrohradčanov?

- Veľmi sa mi páčil imidž Petrohradčanov, ktorý sa javili ako intelektuáli. Boli veľmi dobre jazykovo nadaní a takmer každý pri cestovaní, alebo pri oddychu v parku čítal knihu. Podľa stavu historických pamiatok je tu badateľný očividný záujem o svoje pamiatky, hrdosť na svoju kultúru a históriu.

Ako bolo realizované vaše štúdium?

- Navštevovali sme tu prednášky na škole, ktorej slovenský preklad by mohol znieť Pedagogická univerzita A. I. Gercena. Prednášky boli výlučne len pre zahraničných študentov, s domácimi ruskými študentmi sme sa neučili. Bolo pozoruhodné sledovať komunikáciu v ruskom jazyku napríklad medzi Číňanmi a Maďarmi. Musím však priznať, že v prípade Maďarov sa mi ich prejav v ruštine veľmi páčil, bol zaujímavý.

Čo ťa najintenzívnejšie pri tvojom pobyte v Petrohrade či už v dobrom, alebo v zlom, zaujalo?

- Stretla som sa zo zaujímavým syndrómom, ktorý je však pravdepodobne typický pre všetky veľkomestá, ku ktorým Petrohrad bezpochyby patrí. Ľudia na ulici si ťa vôbec nevšímajú. Keď sa ti prihodí nejaká nepríjemnosť, pomôže ti skôr turista, ako Rus. Veľmi častými sú v poslednom období 'AIDS-útoky'. Ľudia s touto chorobou v záchvate žiaľu, depresie a zloby, sú schopný v dave pichnúť ťa infikovanou injekčnou ihlou. Výsledok už pravdepodobne nemusím komentovať. Ďalšou zaujímavosťou, ktorú som si všimla bolo neustále konzumovanie chladeného piva, alebo zmrzliny a to aj počas chladnejších dní. Pôsobilo to na mňa komicky. Za zmienku určite patrí aj prežitie tzv. polárnych dní. Zhruba od polovice apríla sa dni začali intenzívne predlžovať až do neskorých nočných hodín.

A čo praktické postrehy zo života v Petrohrade?

- Stravovali sme sa z diét, čo nebol väčší problém. Potraviny tu boli totiž lacné. V meste sa nachádzalo veľa rôznych trhov. Napríklad so zeleninou a ovocím, na ktorých väčšinou predávali Gruzínci. Bolo potrebné dávať si na nich pozor, pretože sa snažili klamať zákazníkov. Aj cestovanie metrom bolo veľmi lacné. Po nastúpení do vozňa si mal možnosť voziť sa za 8 rubľov (asi 10 Sk), koľko si chcel. Za zmienku z praktického života ešte stojí napríklad aj u nás tak populárne stopovanie. V Petrohrade sa za stopovanie oproti Slovensku totiž platí.

Autor: Peter Wolský

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.