José Manuel Barroso pred mesiacom stiahol svoj návrh z prvého hlasovania po tom, čo reálne hrozilo, že nezíska väčšinu. K reparátu pristupuje v rekonštruovanej zostave (čo bola ultimatívna požiadavka socialistickej, zelenej a väčšiny liberálnej frakcie v EP). Teda presnejšie s dvomi úplnými zmenami a jednou kozmetickou-čiastočnou. Z pôvodnej nominácie vypadol Talian Buttiglione, ktorého osoba rozpútala politický zápas, a lotyšská kandidátka, podozrivá z krytia korupcie. Tretí z kandidátov na vyhadzov, Maďar Kovács, ktorý na vypočutí totálne vyhorel, obišiel veľmi dobre - z energetiky bol preradený do rezortu daní, ciel a fiškálnej politiky. Bude tam určite veľmi užitočný - gratulujeme. Na druhé vypočutie pred výborom sa tentoraz aj celkom dobre pripravil a údajne zvládol otázky obstojne - rozoznal napríklad aj priame dane od DPH.
Až komisiu po týchto predohrách potvrdia, rozozvučia sa naprieč Európou slávnostné fanfáry a mohutný aplauz. Opäť si vypočujeme prednášky o víťazstve demokracie, priblížení inštitúcií voličom, posilnení vlády zástupcov ľudu a pod. Neverme ani slovo a nedajme sa zmiasť: Aféra Buttiglione (celý proces tak môžeme spokojne nazývať) obnažila biedu europolitiky až na samú dreň - a ešte aj tá je zhnitá.
Po prvé (už o tom minule bola reč): Taliansky komisár bol odmietnutý nie pre neschopnosť, ale pre svoje názory. Parlament tým nakročil k totalite, keďže nepovedal nič menej než to, že európskym komisárom nemôže byť človek s konzervatívnym názorom na rodinno-etické otázky. Spoločnosť, v ktorej je prípustný iba jeden úradný pohľad na svet a jeho problémy, prestáva byť slobodná. Preto je totálne mimo Ján Figeľ so svojou glosou, že "právo na názor nie je ekvivalentné právu na funkciu". Právo na funkciu neexistuje; existujú kritériá, podľa ktorých sa poslanci rozhodujú. Ak je medzi kritériami odlišný názor (pričom kandidát sa zaväzuje ctiť všetky platné zákony a výslovne zdôrazňuje, že do výkonu funkcie nebude ťahať svoje súkromné presvedčenie), sme na polceste ku komunizmu. Isteže musí mať kandidát politickú podporu - v tom nie je spor. Ale hľadiská, podľa ktorých sa podpora udelí-neudelí, musia vychádzať z úcty k slobode a pluralite názorov (pokiaľ nie sú krajne extrémne, čo nemôže byť náš prípad, keďže katolícky katechizmus je doktrína, ku ktorej sa hlásia v Európe desiatky-stovky miliónov). Toto sa nestalo a dopady budú omnoho vážnejšie ako toľko vyzdvihovaný a pozitívne interpretovaný fakt, že EP sa postavil proti národným vládam.
Po druhé: László Kovács odkryl v prvom kole nielen svoju výnimočnú nekompetenciu, ale aj dlhú kariéru komunistického aparátčika v Kádárovom režime. Nič nesvedčí o totálnom úpadku a hodnotách naruby lepšie ako to, že jeho minulosť vážila pri posudzovaní kandidátov menej, ako Buttiglioneho názor. Vážila až tak málo, že misku váh nepretlačila ani v kombinácii so spomínanou neschopnosťou. U socialistov a liberálov európskeho strihu bezzásadovosť neprekvapuje, u najsilnejšej frakcie ľudovcov však áno. Nie tak dávno, tesne pred rozšírením 1. mája, totiž dokonca schválili uznesenie, ktoré vyzýva exkomunistov z nových členských krajín, aby "odkryli svoju minulosť" a "upustili od prevzatia európskeho postu v prípade, ak boli súčasťou utlačovateľských režimov". No - principiálnosť im dlho nevydržala. Praskla okamžite vo chvíli, keď maďarský premiér Gyurcsány žiadosť o výmenu Kovácsa, ktorú mu osobným listom adresoval Barroso, rezolútne odmietol.
Tu začína číslo tri: Komisia celá stojí na zákulisnom a neprehľadnom labyrinte politických obchodov a dohôd, ktoré obopínajú celé trhovisko s funkciami - od národných politických scén až po EP, kde sa v medzifrakčných dohovoroch rozdeľujú pozície od najvyššej exekutívy až po posledného "podržtašku" na referentskej stoličke. Konkrétny Kovácsov príbeh hovorí nadovšetko: Pre novú maďarskú vládu bolo absolútne neprijateľné, aby sa vrátil, keďže jeho odsunutie do EK bolo súčasťou mocenských posunov vo vládnej MSZP, ktoré umožnili zmeny na poste premiéra a ôsmich ministrov. Keby Kovácsa, ktorý iba pred mesiacom opustil post predsedu MSZP a 1.novembra ministra zahraničných vecí, kopli domov, zrútil by sa celý systém mocenských dohôd. "Musel" teda zostať. Poučenie - jediný spôsob, akým prísť o stoličku v EK, ak ste už raz nominovaní, je vysloviť sa proti homosexuálom, prípadne feministkám. Inak môžete byť komunista, eštebák, čokoľvek - ste za vodou (v prvom momente navrhoval Barroso osem zmien).
Tak vyzerá "posilnenie demokracie zdola" (a pod.) v európskom reáli. Dobre je si zaryť tento obraz do pamäti práve dnes - deň po 17. novembri.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
