PhDr. Márie Mihókovej Hospodársky život Košíc bolo na území mesta vyše 450 jutár záhrad, 817 jutár lúk, okolo 300 jutár pasienkov, 53 jutár viníc a 8139 jutár lesov, okrem toho 19 tisíc jutár v chotári niekoľkých obcí v Abovsko-turnianskej a Šarišskej župe. Príjem v roku 1881 bol 145 tisíc korún a výdavky 71 tisíc. Výstavbou Košíc sa rozloha zmenšovala a príjmy klesali. Poľnohospodárska výroba bola na vidieku a v Košiciach sa sústredilo organizovanie poľnohospodárskeho života ich okolia a to prostredníctvom Obchodnej a priemyselnej komory (OPK) aj v poľnohospodárskych spolkoch. Bola to práve OPK, ktorá apelovala na ministerstvá, aby zriadili samostatné poľnohospodárske komory, zabezpečilo putovných učiteľov po celom území a organizovala poľnohospodárske školstvo. Náplň činnosti spolkov a význam poľnohospodárstva v Košiciach vzrástli po založení Strednej poľnohospodárskej školy v školskom roku 1875 - 76. Významnú činnosť vyvíjal župný Poľnohospodársky spolok. Na jeho čele boli väčšinou statkári ako E. Berzeviczy, J. Bárczay, K. Fiedler, J. Hedry, J. Hadík a profesori Poľnohospodárskej školy. J. Bukuresti bol tajomníkom spolku a r. 1896 vydal aj jeho monografiu.
Profesori školy prednášali a viedli kurzy, čím podstatne zasahovali do činnosti poľnohospodárskych spolkov a popularizovali nové poznatky. Pri škole boli výskumné ústavy - semenársky, chemický, liehovarnícky, ktoré sa stali centrami vzdelávania a organizácie poľnohospodárskej práce v župe. Košický záhradník Alexander Glovitský inicioval založenie Záhradníckeho spolku, ktorý vznikol zásluhou profesorov Poľnohospodárskej školy A. Böllmana a V. Pátera a hlavného župana Ž. Péckyho, ktorý sa stal jeho predsedom. Župný poľnohospodársky spolok organizoval kongresy, schôdze, výstavy, ako Krajinský kongres r. 1900, vinohradnícku a ovocinársku výstavu. Záhradnícky spolok zorganizoval v r. 1895 výstavu kvetov, zeleniny, ovocia, na ktorej vystavovali košické dielne na výrobu poľnohospodárskeho náradia svoje výrobky. Košickí záhradníci boli skúsení pestovatelia ruží: A. Uhl, A. Mihályi, A. Varga. Práve A. Varga získal na viedenskej výstave v roku 1883 za svoje ruže striebornú medailu. Veľmi úspešná bola Vinohradnícka výstava, na korej sa zúčastnilo takmer sto vystavovateľov z radov pestovateľov aj veľkoobchodníkov s vínom aj zo zahraničia. Košickí poľnohospodári sa úspešne prezentovali na výstavách aj mimo Košíc. Výstavy predstavovali aj dovtedy neznáme plodiny a propagovali ich pestovanie. Napríklad Franckova továreň na kávoviny chcela podnietiť pestovanie čakanky - cigórie v okolí Košíc. Na výstavách sa návštevníci oboznámili aj s odbornou literatúrou. Autormi kníh boli profesori Poľnohospodárskej odbornej školy ako napr.: riaditeľ školy E. Rodiczky, ktorý napísal niekoľko kníh o pestovaní tabaku, ochrane zvierat, priemyselných rastlinách a celý rad štúdií v odborných časopisoch doma aj v zahraničí. Zostavil príručku o chove koní, hovädzieho a bravčového dobytka, v krmovníctve Ž. Zalka napísal knihy o liehovarníctve, krmovinárstve a výrobe hnojív. J. Bokor - Bukuresti o poľnohospodárskych strojoch, V. Páter o rastlinnej výrobe. Pri Poľnohospodárskej odbornej škole vznikla r. 1879 Melioračná škola ako jediná svojho druhu v Uhorsku. Do roku 1918 na nej pôsobili učitelia, ktorí patrili k špičkám vodohospodárskeho inžinierstva v Uhorsku a spolupracovali s Hornouhorským inžinierskym spolkom. J. Udránszky bol podpredsedom medzinárodného kongresu vodohospodárskych inžinierov v Petrohrade a A. Rohringer okrem vedenia školy bol hlavným činiteľom v Spolku inžinierov a zaoberal sa výskumom vodných elektrární, výsledky ktorého publikoval v odborných časopisoch. Profesori Poľnohospodárskej aj Melioračnej školy prichádzali do Košíc z celého Uhorska z podobných ústavov, kam sa vracali aj po niekoľkodesaťročnom pôsobení ako významní odobrníci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
