mäsa a chleba. Po vzniku Československej republiky začala vláda mapovať nedostatky poľnohospodárstva najmä vo východoslovenskej oblasti, ktorá bola v porovnaní s ostatnými regiónmi na nízkej úrovni. Veľkú úlohu v tom zohrala Československá zemedelská akadémia. Akú, o tom som získala informácie z jednotlivých vydaní časopisu Ľudovýchovný vestník z roku 1926 - 1927.
V roku 1927 Československá zemedelská akadémia so sídlom v Prahe dvakrát zasadala na Slovensku - v Bratislave a v októbri v Košiciach - po predchádzajúcom prieskume stavu poľnohospodárskej produkcie a jej podmienkach. Jej predseda minister školstva a národnej osvety Dr. Milan Hodža presadzoval v práci Čsl. akadémie myšlienku pozdvihnutia úrovne takto: "Priamo na mieste, v teréne sa presvedčiť o každodenných starostiach nášho slovenského zemedelca, lebo na Slovensko nie je zabúdané, naopak, je mu venovaná zvýšená pozornosť. Podarí-li sa Čsl. zemedelskej akadémii zobudiť nielen záujem verejný a štátny o východné Slovensko, o jeho potreby a nedostatky (a to sa už z veľkej časti podarilo), ale tiež v prvom rade, podarí-li sa zobudiť východoslovenského gazdu z jeho letargie a povzniesť ho na odbornú a kultúrnu úroveň jeho druha gazdu z Čiech a Moravy, potom bude neodškriepiteľne jej úkolu dosiahnuté. Dnes je isté, že tento cieľ je ešte veľmi vzdialený a že k jeho dosiahnutiu treba nielen práce poľnohospodárskych odborníkov, ale vôbec všetkých ľudí dobrej vôle."
Vtedajší župan Dr. Juraj Slávik najlepšie vedel o potrebách východoslovenskej produkcie a za najdôležitejšie považoval zlepšenie pôdy a "zušľachtenie človeka, pracujúceho na tejto pôde." Najväčšie škody spôsobili každoročné povodne na 104 tisícoch hektároch úrodnej pôdy a škody zo spodnej vody. Veľké škody spôsobil v dôsledku povodní úhyn dobytku, jeho choroby ako motolica a malária. Malária postihovala na Zemplíne aj obyvateľov, o čom hovoria pamätníci z Ložína, Bánoviec nad Ondavou, Horoviec, Trebišova. Bola to práve Čsl. zemedelská akadémia, ktorá na zasadnutí v Košiciach v roku 1927 formulovala jednotlivé opatrenia do konkrétnej činnosti. Citujem najdôležitejšie (slovosled a pravopis je odlišný od súčasného): "Je teda súrne treba previesť reguláciu východoslovenských riek Laborca, Uhu, Latorice a ich prítokov. Náklad na stavbu ochranných hrádz na týchto riekách odhaduje sa na 250 mil. Kčs, ktorá čiastka by sa ešte zvýšila reguláciou menších tokov a rekonštrukciou zariadení východoslovenských regulačných družstiev na 315 mil. Kčs. Náklad na tieto ciele nebol by však nákladom nerentabilným. Ráta sa, že na zavodňovaných pozemkoch zvýšil by sa výnos ročite asi o 60 mil. Kčs. Nie je možné však požadovať, aby náklad na zlepšenie východoslovenskej pôdy niesly výhradne len verejné korporácie (štát, zem.). Nakoľko prospech z týchto zariadení vyplynie v prvom rade pre súkromné hospodárstva, je spravodlivé, aby tiež ony na úhrade potrebného nákladu sa pomerne zúčastnily. Odhaduje sa, žeby len pri lúkach zvýšil sa výnos ročite až o 50 %. U iných druhov kultúr mohlo by byť zvýšenie výnosu ešte vyššie." Vláda i Čsl. akadémia osvetovými formami oslovovala východoslovenských gazdov, aby sa pasívne neprizerali až im štát postaví hrádze proti povodniam, ale aby sám priložil ruku k dielu. Aby sa roľníci organizovali a vytvárali regulačné a melioračné družstvá, ktorých zariadenia ich ochránia proti následkom živelných katastrôf, čím im uľahčia existenčné problémy.
Československá zemedelská akadémia začala spolupracovať aj s "ľudovýchovnými" pracovníkmi, ktorí v rámci miestnych osvetových a iných spolkov v obciach organizovali prednášky o pestovateľstve, chovateľstve a ovocinárstve pre všetkých gazdov s osobitným zreteľom na mládež. V ovocinárstve na východnom Slovensku sa presadila poľnohospodárska škola v Sabinove a práve ona mala zásluhu na jeho rozšírení. Pokiaľ ide o osvetovú prácu na vidieku, tá mala sezónu od decembra do apríla, kedy mali roľníci čas. Obvykle sa spájala s ochotníckymi divadelnými predstaveniami, ktoré boli v miestnom hostinci alebo v škole, po ktorých premietali roľníkom diapozitívy o pestovateľských metódach. Podľa prameňov z tlače bol každý zvedavý na túto novinku a napr. v škole v Sečovciach museli na triede otvoriť okná, lebo všetci záujemcovia sa dnu nevošli.
Aj napriek týmto snahám sa máloktorým malým roľníkom darilo. Skúšali šťastie v Amerike a keď ho mali a vrátili sa s kôpkou dolárov, prvé čo bolo, prikúpili si polia. Ako dokladajú kúpno-predajné zmluvy, väčšinou od grófa Andrássyho.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
