Korzár logo Korzár

Dr. Milan Hodža vyzýval gazdov k prebudeniu z letargie

Poľnohospodárstvo je oblasť, ktorá bola v našej krajine vždy problémová - aj napriek tomu, že Slovensko v rámci Uhorska považovali za baňu masti,

mäsa a chleba. Po vzniku Československej republiky začala vláda mapovať nedostatky poľnohospodárstva najmä vo východoslovenskej oblasti, ktorá bola v porovnaní s ostatnými regiónmi na nízkej úrovni. Veľkú úlohu v tom zohrala Československá zemedelská akadémia. Akú, o tom som získala informácie z jednotlivých vydaní časopisu Ľudovýchovný vestník z roku 1926 - 1927.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V roku 1927 Československá zemedelská akadémia so sídlom v Prahe dvakrát zasadala na Slovensku - v Bratislave a v októbri v Košiciach - po predchádzajúcom prieskume stavu poľnohospodárskej produkcie a jej podmienkach. Jej predseda minister školstva a národnej osvety Dr. Milan Hodža presadzoval v práci Čsl. akadémie myšlienku pozdvihnutia úrovne takto: "Priamo na mieste, v teréne sa presvedčiť o každodenných starostiach nášho slovenského zemedelca, lebo na Slovensko nie je zabúdané, naopak, je mu venovaná zvýšená pozornosť. Podarí-li sa Čsl. zemedelskej akadémii zobudiť nielen záujem verejný a štátny o východné Slovensko, o jeho potreby a nedostatky (a to sa už z veľkej časti podarilo), ale tiež v prvom rade, podarí-li sa zobudiť východoslovenského gazdu z jeho letargie a povzniesť ho na odbornú a kultúrnu úroveň jeho druha gazdu z Čiech a Moravy, potom bude neodškriepiteľne jej úkolu dosiahnuté. Dnes je isté, že tento cieľ je ešte veľmi vzdialený a že k jeho dosiahnutiu treba nielen práce poľnohospodárskych odborníkov, ale vôbec všetkých ľudí dobrej vôle."

SkryťVypnúť reklamu

Vtedajší župan Dr. Juraj Slávik najlepšie vedel o potrebách východoslovenskej produkcie a za najdôležitejšie považoval zlepšenie pôdy a "zušľachtenie človeka, pracujúceho na tejto pôde." Najväčšie škody spôsobili každoročné povodne na 104 tisícoch hektároch úrodnej pôdy a škody zo spodnej vody. Veľké škody spôsobil v dôsledku povodní úhyn dobytku, jeho choroby ako motolica a malária. Malária postihovala na Zemplíne aj obyvateľov, o čom hovoria pamätníci z Ložína, Bánoviec nad Ondavou, Horoviec, Trebišova. Bola to práve Čsl. zemedelská akadémia, ktorá na zasadnutí v Košiciach v roku 1927 formulovala jednotlivé opatrenia do konkrétnej činnosti. Citujem najdôležitejšie (slovosled a pravopis je odlišný od súčasného): "Je teda súrne treba previesť reguláciu východoslovenských riek Laborca, Uhu, Latorice a ich prítokov. Náklad na stavbu ochranných hrádz na týchto riekách odhaduje sa na 250 mil. Kčs, ktorá čiastka by sa ešte zvýšila reguláciou menších tokov a rekonštrukciou zariadení východoslovenských regulačných družstiev na 315 mil. Kčs. Náklad na tieto ciele nebol by však nákladom nerentabilným. Ráta sa, že na zavodňovaných pozemkoch zvýšil by sa výnos ročite asi o 60 mil. Kčs. Nie je možné však požadovať, aby náklad na zlepšenie východoslovenskej pôdy niesly výhradne len verejné korporácie (štát, zem.). Nakoľko prospech z týchto zariadení vyplynie v prvom rade pre súkromné hospodárstva, je spravodlivé, aby tiež ony na úhrade potrebného nákladu sa pomerne zúčastnily. Odhaduje sa, žeby len pri lúkach zvýšil sa výnos ročite až o 50 %. U iných druhov kultúr mohlo by byť zvýšenie výnosu ešte vyššie." Vláda i Čsl. akadémia osvetovými formami oslovovala východoslovenských gazdov, aby sa pasívne neprizerali až im štát postaví hrádze proti povodniam, ale aby sám priložil ruku k dielu. Aby sa roľníci organizovali a vytvárali regulačné a melioračné družstvá, ktorých zariadenia ich ochránia proti následkom živelných katastrôf, čím im uľahčia existenčné problémy.

SkryťVypnúť reklamu

Československá zemedelská akadémia začala spolupracovať aj s "ľudovýchovnými" pracovníkmi, ktorí v rámci miestnych osvetových a iných spolkov v obciach organizovali prednášky o pestovateľstve, chovateľstve a ovocinárstve pre všetkých gazdov s osobitným zreteľom na mládež. V ovocinárstve na východnom Slovensku sa presadila poľnohospodárska škola v Sabinove a práve ona mala zásluhu na jeho rozšírení. Pokiaľ ide o osvetovú prácu na vidieku, tá mala sezónu od decembra do apríla, kedy mali roľníci čas. Obvykle sa spájala s ochotníckymi divadelnými predstaveniami, ktoré boli v miestnom hostinci alebo v škole, po ktorých premietali roľníkom diapozitívy o pestovateľských metódach. Podľa prameňov z tlače bol každý zvedavý na túto novinku a napr. v škole v Sečovciach museli na triede otvoriť okná, lebo všetci záujemcovia sa dnu nevošli.

SkryťVypnúť reklamu

Aj napriek týmto snahám sa máloktorým malým roľníkom darilo. Skúšali šťastie v Amerike a keď ho mali a vrátili sa s kôpkou dolárov, prvé čo bolo, prikúpili si polia. Ako dokladajú kúpno-predajné zmluvy, väčšinou od grófa Andrássyho.

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Plač, krik, frustrácia. Rodičia opisujú, čo im pomohlo
  2. Čerpajte viac než len palivo – získajte výhody každý deň
  3. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne
  4. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár
  5. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie
  6. Domáce poistenie v dobe nárastu extrémov počasia a škôd
  7. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje
  8. Urobte krok k štúdiu, ktoré premení vašu vášeň na profesiu.
  1. Keď tankovaním získate viac než len plnú nádrž
  2. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár
  3. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne
  4. OTS: Stanovisko LESY SR k tvrdeniam politickej strany Demokrati
  5. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie
  6. Tento recept na svieže letné občerstvenie si nenechajte ujsť
  7. LESY SR si držia drevo doma: 99 % produkcie zostáva na Slovensku
  8. Soňa Müllerová: Po päťdesiatke som začala byť sama sebou
  1. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje 9 226
  2. Ficova vláda extrémne zbrojí, u Kaliňáka kašlú na zákon 8 563
  3. Kam v auguste k moru? 4 tipy na last minute dovolenku 6 789
  4. Plač, krik, frustrácia. Rodičia opisujú, čo im pomohlo 5 617
  5. Ako sa vyhnúť cukrovke 2. typu: Prvý krok urobte ešte dnes 5 413
  6. Slony, ticho savany, Kilimandžáro. Keňa je skvelá na prvé safari 3 451
  7. Anna Macaláková: Výnos je len časť príbehu investície 2 384
  8. Sudoku a hlavolamy: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani počas leta 1 823
  1. Mária Hikelová : Orava, Orava
  2. Marcel Rebro: Rusko obkľúčené NATO? Skôr obkľúčené rozprávkami z Kremľa
  3. Věra Tepličková: Prirodzene k prirodzeniu (nevhodné pre deti a slabšie/citlivejšie povahy)
  4. Ernest Klotton: Arogancia moci
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (8. - 14.8.1925)
  6. Ivan Mlynár: Očné gule mi vystúpili pred xicht – organizátor štátneho prevratu Mamuka Mamulašvili je v Bratislave.
  7. Martin Turčan: Dráždivá vôňa bolesti
  8. Ján Valchár: Vojna plná klamu - o druhej svetovej vojne z pohľadu krivých ruských zrkadiel
  1. Martin Fronk: Igelitka z roku 1990 a obchod, ktorý zabudol na rok 2025 26 490
  2. Rado Surovka: Robo, dokázal si to, gratulujeme. 18 659
  3. Elena Antalová: Takže k tým Rážovcom a nášmu skvelému životu 8 877
  4. Věra Tepličková: Na diaľnici na krajnici - Maťa v šrankoch, auto v rici 7 154
  5. Rado Surovka: Ficove supy už krúžia nad Slovenskom 5 880
  6. Dorota Nvotová: Nebojím sa pána 4 969
  7. Matej Galo: Pán Fico, rozhodli ste sa tunelovať takto na hulváta? 4 480
  8. Martin Fronk: Maďarské talianske tajomstvo na brehu Dunaja 4 118
  1. Marcel Rebro: Rusko obkľúčené NATO? Skôr obkľúčené rozprávkami z Kremľa
  2. Věra Tepličková: Prirodzene k prirodzeniu (nevhodné pre deti a slabšie/citlivejšie povahy)
  3. Věra Tepličková: Od buka do buka a máme tu Mamuka
  4. Radko Mačuha: Organizátor majdanu bol na káve pred úradom vlády.
  5. Radko Mačuha: Viete, ako býva Šimečka a ako Fico?
  6. Marcel Rebro: Fico tvrdí, že v Kyjive nie je vojna. My práve začíname tábor pre ženy a deti padlých z Kyjiva.
  7. Pavel Macko: Nehoráznosť: Europoslanec Ondruš prirovnáva kancelára Merza k Hitlerovi
  8. Marcel Rebro: Už len 116 rokov do víťazstva: Putinova armáda sa plazí za svojim snom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu