starí do ulíc a za intenzívneho štrngania kľúčov ´zrútili´ štyridsaťročný systém. Za čo by boli ochotní, a či ešte vôbec, dnes štrngotať na námestiach, sme sa opýtali známych osobností.
Banálne veci sú niekedy v živote veľmi dôležité
Košická herečka Dana Košická by sa do takého stavu, že by šla štrnať na ulicu, dostala aj dnes veľmi rada. Na 17. novembri ju totiž fascinovali silné emócie, ktoré ľudí spojili. "Odrazu sa zmenila hierarchia hodnôt ľudí, ktorí sa spojili a prestali myslieť na také malichernosti ako je závisť a podobne," hovorí herečka, ktorá Nežnú revolúciu prežila v Bratislave ako študentka na VŠMU. "Bola som teda v centre diania. Všetko totiž začali umelci a umelecké školy sa k tomu hneď pridali. Spomínam si na to, ako na partizánske obdobie môjho života, ktoré sa už asi nikdy nezopakuje. Mám však na to veľmi zaujímavé spomienky. Odrazu som videla mnohé a mnohých v celkom inom svetle, v neuveriteľnom nasadení."
Dnes však nevie, či by ešte na ulicu vyšla. "Mám pocit, že všetci sa momentálne nachádzajú v takej divnej depresii, že nikto nemá chuť kvôli niečomu štrngať na ulici." Ak by však mala zvoniť za niečo, čo by rada zmenila, určite by pridala svoj hlas za návrat obyčajnej ľudskosti a jednoduchosti. "Asi to znie banálne, ale banálne veci sú niekedy v živote veľmi dôležité. Z času na čas sa síce treba postaviť za veľké ambície, ale každý deň tvoria maličkosti. A bola by som rada, keby sa medzi nami opäť objavila slušnosť, ľudskosť a dôvera. Len neviem, či by som kvôli tomu šla až do ulíc. Lebo už som stratila vieru, že to má zmysel a asi by som si pripadala smiešna," dodáva D. Košická.
* * *
Aby kultúra nežila z ruky do úst
Košičan Rudo Geri je presvedčený, že v súčasnosti by možno viacerí opäť vyšli do ulíc. "Zaštrngať si za možno stratené ideály. Že sme čakali asi niečo iné. Možno by bolo zaujímavé zaviesť aj určitú tradíciu štrngania kľúčami. Že by sme si 17. novembra každý rok vyšli, povedali by sme si, čo sme si sľúbili a čo (ne)dodržali," hovorí Rudo, ktorý presne tuší, ako by tie akcie vyzerali. "Bolo by tam určite veľa muziky - rockové koncerty, módne prehliadky a niekto by to veľmi dobre marketingovo využil."
Za čo by R. Geri určite vášnivo štrngotal je naša kultúra, "ktorá bola kedysi naozaj na svetovej úrovni. A dnes je to z ruky do úst. Prial by som si, aby sa to zmenilo," dodáva skladateľ.
* * *
Zažila pár obmedzení, a takéto obdobia nechce
Známa košická cvičiteľka Zora Ochotnícka je matkou dvoch detí a mladší syn má tri a pol roka. Preto by "štrnganie" s kľúčmi spájala s budúcnosťou detí nielen svojích, ale všetkých na svete. "Priznám sa, že v revolučných dňoch v roku 1989 som na námestiach chýbala a kľúčmi som neštrngala. Z jednoduchého dôvodu, moja dcéra bola vtedy veľmi malá, ešte v kočíku a nechcela som ju nosiť medzi veľké davy. Ale samozrejme všetko dianie som sledovala a veľmi som držala palce, aby všetko dobre dopadlo a konečne u nás nastala zmena."
A čo by primälo Zoru k štrnganiu v týchto dňoch? "Jednoznačne, keby to bolo potrebné, išla by som podporiť všetkých, ktorí bojujú za zdravie ľudí a mier. Možno je to populistické, ale skutočne si veľmi vážim mier. Ani si neviem predstaviť, že by som žila v krajine zmietanej vojnovým konfliktom. Postihuje to všetkých a najmä budúce generácie. Taktiež by som sa vždy pridala k ľuďom, ktorí presadzujú osobnostnú slobodu. Slobodu názoru a jeho vyjadrenia. Ja už som vo svojom živote, zažila pár obmedzení a už sa nikdy do takéhoto obdobia nechcem vrátiť.
* * *
Zvieratá sa sami obhájiť nevedia
"Pamätám si na to obdobie. Chodil som na strednú školu, do tretieho ročníka, myslím. Bolo to trochu zvláštne, lebo niektorí učitelia nevedeli zmenu politickej klímy do poslednej chvíle zniesť. Bolo to pre nich divné, že sa musia meniť zaužívané pravidlá, najmä učiteľka občianskej náuky nevedela, ako sa chovať," hovorí k téme 17. novembra gitarista kapely Nocadeň Robo Kopina. "Napriek tomu, že sám nie som veľmi revolučný typ, našli by sa dôvody, pre ktoré by som ešte dnes štrngal kľúčami. Hoci omnoho radšej by som bol, keby sa ľudia už nikdy nemuseli zhromažďovať v žiadnom proteste, a aby plnili námestia len za účelom zábavy a koncertov. No, keby som tam mal ísť štrngať kľúčmi v duchu nejakých hodnôt, asi by som neváhal postaviť sa za práva zvierat, ktoré sa sami obhájiť nevedia. Obaja aj s bratom Rasťom sme vegetariáni a rozhodne by sme boli radšej, keby dnešní ľudia obmedzili spotrebu mäsa a znížili tak utrpenie zvierat, ktoré musia živoriť v nedôstojných podmienkach a umierať násilnou smrťou pre konzumné chúťky civilizácie."
* * *
Štrngať by šiel za zmenu hlavného mesta
Hlavný kontrolór mesta Košice Richard Hojer štrngal pred 15 rokmi na námestí za slobodu a demokraciu tým istým zväzkom kľúčov, ktorý používa ešte aj dnes. "Kľúče, ktorými som vtedy štrngal, sú bežné kľúče, ktoré so sebou nosí každý. Pre zaujímavosť - bol medzi nimi napríklad aj kľúč od pivnice," prezradil nám kontrolór "intímny" detail svojho zväzku kľúčov, ktorý má preňho okrem primárnej funkcie odomykania a zamykania rôznych dverí, s ktorými pravidelne prichádza do styku, aj špeciálny význam vzácnej spomienky na nezabudnuteľný štrngací "sound" nežnej revolúcie.
Aj dnes by bol ešte Richard Hojer ochotný postaviť sa na námestie a štrngať svojím obľúbeným zväzkom kľúčov vrátane kľúča od pivnice, akurát motív by bol iný. "Dnes by som bol ochotný ísť štrngať kľúčami za zmenu hlavného mesta Slovenskej republiky, za jeho presťahovanie bližšie do stredu Slovenska, pretože dnes sú Košice pre "Blavákov" niekde na Ukrajine... A tak potom aj vyzerá rozvoj nášho regiónu, pretože pre tých, ktorí rozhodujú, je bližšia košeľa ako kabát."
Autor: ato, em, las, jav
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
