tvárami, všakže? Myslíte si, že medzi tieto hviezdy modelingu sa nikdy nemáte šancu dostať? Nuž, keď budete sedieť len doma "za pecou", tak určite nie! Minimálne rovnako známe ako vyššie spomínané modelky chcelo byť aj takmer 200 východniarok, ktoré začiatkom novembra našli odvahu zájsť na popradský, košický a humenský casting najprestížnejšej svetovej súťaže Kenvelo Elite model Look 2005. Ako sme zistili, najviac uchádzačiek o finálový večer, ktorý prebehne budúci rok v septembri, navštevovalo strednú školu, no osud prišli pokúšať aj žiačky posledného ročníka ZŠ-ky.
Castingový know-how je v podstate všade rovnaký. Nádejná modelka si najprv vystojí "šóru", a keď príde na rad jej číslo, môže vstúpiť do miestnosti. Prítomným členom poroty na čele so Sášom Jánym a ďalšími odborníkmi z agentúry odovzdá vyplnený dotazník s osobnými údajmi, svoje fotografie a nasleduje krátky rozhovor. Každé z dievčat, ktoré by sa cez túto súťaž chcelo dostať na rovnaké modelingové pódiá ako napríklad Claudia a Naomi, muselo na začiatok splniť minimálne 3 podmienky - mať výšku aspoň 170 cm (optimálne je to však aspoň 175), byť vo veku 14-21 rokov a aspoň ako-tak vyzerať. Hoci u niektorých z nich sebavedomie značne prevyšovalo reálne možnosti, predsa len sme museli súhlasiť s členkou poroty Veronikou Ušiakovou, že východniarky patria vo svete medzi top krásky. Porota po dôkladnom "prelustrovaní" je už vo svojej mysli zhruba rozhodnutá, či daná adeptka pôjde ďalej. Väčšina z nich sa dozvie klasickú vetu "ešte sa vám ozveme". Niektoré dostanú odporúčanie, aby schudli, počkali chvíľu, vyrástli o niekoľko centimetrov, zmenili si visáž a môžu prísť o rok už s výrazne väčšími šancami na úspech. Dievčatá majú len jednu istotu, nikto z castingových porotcov sa na ich účet nebude zabávať tak ako napríklad v speváckej Superstar.
"My sme vždy slušní... Keď vidíme, že dievča má perspektívu, snažíme sa jej dať najavo, čo musí urobiť, aby napredovala. Teší ma, že dievčatá už chodia lepšie pripravené a vedia, čo chcú. Ak by som to zhrnul, úplne najradšej máme také, ktoré sú kvalitne jazykovo vybavené, majú talent a charizmu, nefarbené vlasy, dobrú pleť, podporu z rodiny a školy. Hoci mám rád sebavedomé dievčatá, niektoré majú na modeling značne skreslený pohľad. Určite sa mesiac po castingu nebudú premávať po pódiách niekde v Miláne alebo Tokiu ako si myslia. V ozaj špecifických prípadoch sa to dá možno za tri mesiace ako je aj čerstvý príklad víťazky nášho národného finále Michaely Hlaváčkovej, ktorá už bola fotiť napríklad v Tokiu, trikrát pre taliansku Elle a má mnohé ďalšie ponuky. Všetko ale chce čas. Modeling je beh na dlhé trate, no úspech je potom o to cennejší...," hovorí Sáša Jány.
Väčšinu adeptiek sa nám priznala, že ich na modelingu láka najmä spoznávanie nových krajín, publicita v médiách a samozrejme aj nejaké korunky, resp. eurá, ktorý by im "hodili" veľmi slušné vreckové. Ako veľmi dobrý príklad isto poslúži aj 15-ročná Slovenka Denisa Dvončová, ktorá si za víťazstvo na minuloročnom celosvetovom finále tejto súťaže odniesla zmluvu na 150 000 dolárov plus balík ďalších kontraktov. "Obyčajná" modelka zarobí za deň o dosť viac ako jej kamarátky v nejakom výrobnom podniku za mesiac...
Finančné ohodnotenie je podľa S. Jányho rôzne, no už to nie, čo bývalo, keďže sa aj modeling postihla ekonomická recesia. "Niekedy sa prikláňame k zákazkám, ktoré nie sú lukratívne ako napr. pre časopisy, ale to zas môže modelku spopularizovať a potom sa lepšie "predá" v Nemecku, Paríži, Miláne a Tokiu. Taký normálny zárobok sa pohybuje okolo 300 euro na deň. Úplne najlepšia situácia je v Ázii ako Thajsko alebo Malajzia. Za mesiac si tam aj začínajúce modelky kľudne mesačne môžu prísť na tých 10 000 euro."
V. Ušiaková na životnú ponuku stále čaká
Dvadsaťročnej Košičanke Veronike Ušiakovej sa po účasti na celosvetovom finále Elite Model Look, kde sa dostala medzi pätnástku najkrajších dievčat v roku 1999, dramaticky zmenil nielen životný štandard, ale aj štýl. "Keď som sa stala známa, dosť to mojich priateľov preosialo, no na druhej strane "pribudlo" tých falošných. Keď sa s niekým zoznamujem, radšej sa nikomu nechválil, čo vlastne robím. Keď ma ale ľudia spoznajú bližšie, hovoria mi, veď si ty si úplne obyčajné dievča a my sme si mysleli, že si namyslená..."
Slovensko sa pre ňu stalo skôr len dovolenkovým miestom, keďže veľa cestuje po svete a jej bydliskom sú modelingové apartmány v hlavných centrách svetovej módy, no najmä v Paríži. Robila kampane pre L'Oreal, Wella, Channel, Valentino a viaceré módne časopisy ako Harper's Bazar, Elle alebo Vougue. "Dúfam, že tá najlepšia ponuka v mojom živote ešte len príde." Je ešte veľa, čo by som chcela nafotiť, no "potešila by ma napríklad taká kampaň na parfém. V modelingovom svete sa mi zatiaľ veľmi páči, chcela by som v ňom ešte niekoľko rokov zostať. Popri tom plánujem študovať módne navrhárstvo v zahraničí," hovorí jedna z najúspešnejších slovenských topmodeliek, ktorá sa prednedávnom vrátila z Tokia a dnes by ste ju našli fotiť v Nemecku.
Pre dievčatá, ktoré by ju raz chceli napodobniť má niekoľko rád. "V prvom rade musia byť prirodzené a nemali by robiť veľké zmeny ako je vytrhávanie obočia alebo farbenie vlasov. Určite by mali ísť na casting do niektorej prestížnej svetovej agentúry a neponúkať sa úplne neznámym."
Adeptky: "Chceme si to vyskúšať"
Celkovo sa na všetkých jedenástich castingoch Elite model Look zúčastnilo takmer tisíc slečien. Celkovo 103 z nich sme napočítali na tom košickom, kde sme u dievčat sondovali, prečo by sa radi stali modelkami. Študentku košického gymnázia sv. Tomáša Akvinského Žofiu zlákala na casting kamarátka. Hoci sa jej niektoré modelky zdajú namyslené, ak by sa stala jednou z nich, nebola by vôbec proti. "Bol to len možno taký pokus, či by som nemohla skúsiť aj iný typ života ako ten študentský. Keby som sa stala modelkou, lákalo by ma chodiť v pekných šatách po veľkých pódiách, spoznala by som mnoho ľudí, bola by som často v médiách a slávna. Zároveň by som možno vedela pomôcť aj iným ľuďom, lebo modelky majú väčšiu možnosť ako len obyčajné dievčatá. Najradšej by som predvádzala šaty, vlasovú kozmetiku, no spodnú bielizeň ani nie. Prvý honorár by som asi rýchlo rozhádzala..."
Košičanka Monika Urediová patrila skôr k starším uchádzačkám o semifinálovú miestenku. "Keď som bola vo veku väčšiny dievčat, ktoré som tu videla, čiže asi tých 16-17 rokov, nebolo to s mojim výzorom dvakrát ideálne. Mala som vtedy okolo 62 kg a s tou váhou som veľa šancí v modelingu nedostala. Teraz som schudla a vraj som aj opeknela... (úsmev) Mamina sestra mi stále hovorila, máš peknú tvár, tak to využi. Ak sa mi podarí postúpiť, bude to v poriadku, ak nie, život pôjde ďalej." Modeling je pre ňu najmä zábava ako aj prostriedok na zvýšenie sebavedomia. "To s každým úspechom rastie, tak prečo nie?" Nedávno bola fotiť pre jeden katalóg slnečné a dioptrické okuliare. "Uvidím, možno to je ten nový začiatok..." Oplatilo sa jej to po finančnej strábke? "Moje zárobky z modelingu sú tak na prilepšenie. Ak by som mala ešte lepšiu postavu, viac ovládala angličtinu, určite by aj tých peňazí bolo viac," myslí si.
Martina z košického gymnázia na Trebišovskej si chcela vyskúšať na vlastnej koži, to, čo o castingoch čítala, resp. videla. "Zopár ľudí mi povedalo, že by som sa hodila byť modelkou. Tí porotcovia dnu boli k nám ozaj milí. Nemyslím si, že by práve mňa vybrali, lebo mi chýbal jeden centimeter a lepšia postava. Skôr som tu preto, že veľmi mám rada módu. Bolo by isto príjemné, keby som mohla predvádzať všetky tie modely, ktoré vidím v televízii," hovorí obdivovateľka Karolíny Kurkovej, Kate Moss, Linda Nývltovej a Lindy Vojtovej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
