elipsovitá.
Mimochodom, zostrojiť alebo už aj nakresliť elipsu je omnoho ťažšie ako kruh. Architekt Lajos Kozma bol z Budapešti a v roku 1925 vyhral medzinárodný konkurz na výstavbu neologickej synagógy v Košiciach na konci Moyzesovej ulice. Jedna synagóga (najstaršia košická) už vedľa naľavo stála, a to od roku 1867. Novú však plánovali i postavili omnoho väčšiu, zmestilo sa do nej 1 100 ľudí, pričom 600 sedadiel dolu bolo určených pre mužov, 500 pre ženy bolo umiestnených na tzv. galérii. Vnútorná sála synagógy približne zodpovedá dnešnej koncertnej sále Domu umenia.
Tvarom Dom umenia pripomína legendárny rímsky Panteón. Elipsovitá kupola má dlhšiu os 24-metrovú a kratšia meria 21 metrov. Takáto netradičná kupola zdvíha výšku "bužne" až na 37 metrov. Tak vysoko nad mestom sa kedysi čnela typická šesťcípa Dávidova hviezda. Dnes je na jej mieste symbol umenia - lutna. Pôvodná hviezda sa teraz nachádza na židovskom cintoríne na pamätníku obetiam holokaustu.
Dokončenú stavbu odovzdali v roku 1927 stavitelia bratia Barkanyovci. Bolo to v období, keď sa Košice synagógami takmer hmýrili, pretože len pred rokom otvorili ďalšiu 800-miestnu, novšiu synagógu na Puškinovej ulici, ktorá slúži dodnes a samozrejme, že dávno existovala už aj najstaršia zachovaná synagóga na Zvonárskej.
Žiaľ, po vojne sa už 15-tisíc Židov sa do Košíc nikdy nevrátilo. Synagógu naľavo od Domu umenia zbúrali začiatkom 60. rokov a tá, z ktorej je Dom umenia, bola istý čas skladom obilia. Až v roku 1962 dostala novú prístavbu v podobe veľkého foyer s tanečným parketom, šatňami, sálou na poschodí, bufetmi a salónikmi. Vchod do budovy sa takto posunul k Moyzesovej ulici. Aby pôsobil umelecky, nad vchodové dvere umiestnili 3 múzy v štýle socialistického realizmu a aj nápis, že je to Dom umenia (i keď mnohí Košičania ho volajú "bužňa").
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
