Oporu našiel u krajana-brankára, neľahko si zvykal na vír veľkomesta

Sportnet|20. nov 2004 o 00:00

Štefan KÚŠIKTrnava - Kariéru ako hrom si buduje v poslednom období Martin Škrtel (na snímke vľavo). Trenčiansky odchovanec v júni tohto roku

Štefan KÚŠIK

Trnava - Kariéru ako hrom si buduje v poslednom období Martin Škrtel (na snímke vľavo). Trenčiansky odchovanec v júni tohto roku odišiel do Zenitu Petrohrad, kde sa výborne adaptoval a svojimi výkonmi sa dostal do pozornosti nielen trénera dvadsaťjednotky Jozefa Bubenka, ale i kouča áčka Dušana Galisa. Svoj debut si mladučký obranca medzi seniormi v národiaku odbil na Kirin Cupe, naposledy dostal pozvánku na prípravné stretnutie so Slovinskom. A hoci do hry nezasiahol, bol uveličený už len z toho, že mohol zblízka sledovať skúsenejších spoluhráčov. "Pre mňa to bola veľmi dobrá škola a moju radosť neskalilo ani to, že oproti pôvodnému plánu som na ihrisko nevybehol," rozhovoril sa futbalista, ktorý sa upísal Zenitu na tri roky.

V Martinovi ešte doznievalo sklamanie zo záveru ročníka ruskej ligy a konečnej štvrtej priečky. Päť kôl pred posledným zvonením Petrohrad bol dokonca prvý a už to vyzeralo veľmi sľubne. Lenže potom sa prepadal v nižšie. Pred posledným kolom mal ešte šancu na vybojovanie si aspoň miestenky v Pohári UEFA, no hoci vyhral vo Volgograde, bronzovú pozíciu nezískal, lebo o prsia ho preskočili Krídla sovietov. "Takže ak chceme hrať aj na rok v medzinárodnej súťaži, musíme sa tam dostať buď ako víťaz Pohára UEFA alebo si zabukovať miesto cez výsledky v národnom pohári. Tam sme sa dostali do osemfinále a schodnejšia cesta do Európy určite vedie cez víťazstvo v Ruskom pohári." Kým niektorým iným Slovákom trvalo v Rusku oveľa dlhšie, než si získali miesto v základnej zostave, on sa popasoval o stabilný post s veľkou vervou. V lige odohral sedem stretnutí a štyri vystúpenia zvládol aj v Pohári UEFA. Pritom nastupoval na citlivom a dôležitom poste stopéra. Možno práve preto, že "sadol na lep" metódam trénera Petrželu, obstál. "Tento český lodivod je perfekcionista, všetko treba pri ňom robiť naplno." Martin netajil, že mu v začiatkoch ohromne pomohol aj ďalší náš legionár v tomto tíme - brankára Kamil Čontofalský. "Musel som si zvykať na mnohé odlišnosti - počnúc životom vo veľkomeste a končiac tréningovými bázami. Navyše som tu bol sám bez rodiny, čo nebolo po psychickej stránke najpríjemnejšie. Sprvoti som aj zápasil s ruštinou, no už je to lepšie."

Oproti slovenskému futbalu si Škrtel musel osvojiť náročnejšie parametre zápolení. Dynamiku, rýchlosť, nasadenie. Okrem toho v lige je veľa cudzincov, ktorí vnášajú do diania rôzne prvky. "Nie je jednoduché obstáť v konfrontácii s technickými i fyzicky disponovanými protihráčmi, ale snažil som sa." Nerád spomína na pohárové vystúpenie s Paschingom, kde Rusi prehrali 1:3. Vybuchlo celé mužstvo, aj náš legionár. "Vyrobil som penaltu, tak ma tréner stiahol, no v ďalšom stretnutí mi už dal znovu šancu. V tom bol férový." Oproti iným celkom, ktoré kočírujú ruskí tréneri, Petržela nemučí mužstvo zbytočne na báze dlhý čas, iba deň pred majstrovským vystúpením. To si hráči cenia. "Zápolenia v Pohári UEFA proti Paschingu, Crvenej zvezde, Lille a Aténam boli pre mňa náročné, no priniesli mi ohromne veľa skúseností. Vystúpenie v Lille bolo pre mňa najväčším zážitkom." Zenit je hlavne doma silný, 25-tisíc divákov vie vytvoriť búrlivú atmosféru a Škrtel sa nedomnieva, že nezískanie titulu ani pohárovej miestenky odradí priaznivcov od podpory. "Škoda, že všetko sa to zlomilo v domácom zápase s CSKA, ktorý sme prehrali 0:3. Náš kapitán mal dištanc na päť zápasov za to, čo povedal pre tlač. Jeho neúčasť bola veľmi citeľná," pripomenul bek, ktorý si zobral za vlastné tvrdé tréningové metódy a za pochodu dopĺňal hlavne zásobník kondície. Podľa jeho hodnotenia ruská liga je nevyrovnaná, niektoré celky veľmi taktizujú, no Petrohrad sa stále snažil o otvorený a útočný prejav. Aj preto dal najviac gólov zo všetkých účastníkov, no zase si neustrážil neraz aj zadné vrátka.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Oporu našiel u krajana-brankára, neľahko si zvykal na vír veľkomesta