Slovensko prijme spoločnú menu euro v roku 2009. Počíta s tým návrh konvergenčného programu SR, ktorý ide tento týždeň do vlády.
Toto rozhodnutie ovplyvní obsah našich peňaženiek až o 4-5 rokov. Zaujímavé ale je sledovať procedúry, akými k nemu politici prichádzajú. Nevyzerajú až tak dôveryhodne, aby nevznikala akási základná pochybnosť až podozrenia, že celá "konvergencia" nemusí byť taká výhodná, ako sa inzeruje.
Ivan Mikloš v Bruseli na schôdzke ministrov financií (Ecofin) nedosiahol, aby únia uznala náklady na dôchodkovú reformu za výdavky stojace mimo celkového deficitu verejných financií. Keby sa Miklošovi podarilo priateľov ministrov presvedčiť, do eurozóny by sme mohli vstúpiť už v roku 2008, keďže kritérium rozpočtového schodku pod 3 percentá HDP by SR bez započítania dôchodkovej reformy splnila už v roku 2007. Kolegovia ministri dokonca vraj uznali, že Mikloš má v princípe pravdu a reformné náklady by sa nemali do deficitov zaratúvať (keďže dlhodobo zadĺženie štátu nezvyšujú, ale naopak znižujú). Prichádza ale pointa: Administratívne sa taká zmena metodológie výpočtu deficitu dá zaviesť až vo februári. A to je neskoro, keďže záväzné rozhodnutie by sme na Slovensku potrebovali do konca roka.
Ak je táto Miklošova interpretácia korektná, krásne demonštruje spôsob, akým sa rodia zásadné rozhodnutia v byrokratickom mlyne únie: Myšlienka je (údajne) dobrá, mohla by urýchliť prijímanie eura na Slovensku, "Ecofin nám z praktického hľadiska dal za pravdu" (Mikloš), ale - do konca roka sa nedá stihnúť. Asi majú politici nabitý program a v Bruseli sedí málo úradníkov. Aj také môžu byť v Európskej únii dôvody, prečo sa dobrá idea odsúva o rok.
Iste, existuje aj iná možnosť: Mikloš priebeh rokovania prikrášľuje. A vyjadrenie sympatií kolegov pre jeho návrh bolo len akousi cenou útechy, keďže ani Európska centrálna banka, ani 12 členov eurozóny sa na vstup nových krajín vôbec neteší. Na podporu tohto tvrdenia by sa dalo použiť množstvo citácií a odporučení typu, aby sme "sa neponáhľali, ale radšej venovali čas dôkladnej konvergencii". Mikloš sa teda môže ponáhľať a hrať okolo eura mediálne hry na vylepšenie imidžu, realita je však inde.
Obozretnosti zaiste "pomôže" aktuálna kauza Grécka: EK tento týždeň definitívne potvrdila, že Grécko prijalo euro v roku 2001 PODVODOM, na základe sfalšovaných údajov, keď účtovnými manipuláciami vláda vykazovala omnoho nižší deficit rozpočtu, ako bol v skutočnosti. Členstvo Grékov v menovej únii pritom tento fakt vôbec neohrozuje, neexistuje spôsob, ako ich suspendovať či nejako potrestať. Nad správou EK sa môžeme len vyrehotať: "Náš právny servis je názoru, že neexistuje možnosť, ako sa vrátiť. Prijatie Grécka sa uskutočnilo na základe vtedajších čísiel a metodológie, ktoré sa nedajú spochybňovať". To je ozajstná paráda: Ako sa nedá spochybniť podvod? Keby účtovníctvo falšoval súkromný subjekt za účelom získania nejakej výhody, dostane takú pokutu, že z konkurzu nevyjde živý - a jeho štatutári z basy.
Niežeby dnes hrozilo, že "grécku cestu" bude možné nejako hromadne opakovať. Ešte vyššej opatrnosti ECB a starých členov voči novým, než bola doteraz, sa ale po gréckej kauze asi nedá veľmi čudovať. Ako je známe, nové členské štáty sú euro prijať povinné - to stojí v prístupových zmluvách. Nie je v nich však uvedené, že kedy. Je teda naozaj nejasné, prečo sa prijatia eura robia hotové dostihy. (Estónsko si dalo termín 2006, Slovinsko a Litva 2007). Podivuhodné je to zvlášť v situácii, keď aj v súvislosti s porušovaním Paktu stability narastajú tlaky na zmenu (zmäkčenie) kritérií začlenenia do eurozóny. (Existuje 5 kritérií - štátny dlh, rozpočtový schodok, inflácia, úrokové miery, stabilita kurzu).
Január 2009 v konvergenčnom programe pre Slovensko konkrétne znamená, že do tzv. systému ERM 2, čo je (laicky povedané) priviazanie kurzu koruny k euru, musíme vstúpiť už v roku 2006. A dopady nebudú jednoznačne pozitívne - na to jed. Slovensko je uprostred reforiem a tie by mali byť prioritné, kým sa prostredie nestabilizuje. Nevidieť zmysel tejto naháňačky v situácii, keď pomalšie krajiny môžu prípadne profitovať z mäkších podmienok v budúcnosti. Konkrétne - Maďari už ohlásili, že oni sa pričlenia až v roku 2010. V Česku je hádka medzi centrálnou bankou a ministerstvom financií, či termín 2010 dokážu pri terajšom trende schodku verejných rozpočtov zvládnuť. A najproblematickejšie je Poľsko, kde súčasná vláda prisahá na 2010, ekonómovia sa však na tom už len zabávajú.
Dnes vidieť jediný pozitívny obsah veľkých pretekov o euro - tlak na rozpočtovú disciplínu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
