Korzár logo Korzár
Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky

Keď hádzanárski reprezentanti siahali po olympijskom úspechu

Nič nevyhrali politici a stratili iba športovci - tak možno charakterizovať s odstupom času bojkot a neúčasť športovcov Česko-Slovenska a

voľakedajších satelitov Sovietskeho zväzu na olympijských hrách roku 1984 v Los Angeles (USA). Treba uviesť, že zimné OH v tom roku v Sarajeve politika ešte nezasiahla, zúčastnili sa ich aj čs. športovci. Objavili sa potom až na ďalších letných OH v Južnej Kórei a teda aj východoslovenskí športovci. V Soule v roku 1988 ich štartovalo 12 a na ďalších OH roku 1992 v Barcelone 17, ak teda rátame aj tých olympionikov, ktorí sa narodili inde, ale v čase štartu na olympijských hrách boli členmi klubov východoslovenského regiónu. Bolo to posledné obdobie, kedy Slováci reprezentovali ČSSR resp. ČSFR, lebo od roku 1993 už reprezentovali samostatnú Slovenskú republiku.

OH Soul 1988

Najlepšie obstáli v Južnej Kórei hádzanárky na 5. mieste, hoci sa od nich očakával útok na medailové umiestnenie. V družstve boli 3 hráčky ZVL Prešov: Božena Mažgutová - Bokoľová (nar. 2. 12. 1959 v Sečovciach), Alena Damitšová (nar. 16. 5. 1962 v Myjave) a pre Danielu Trandžíkovú - Novákovú (nar. 26. 10. 1956 v Trenčíne) to bol po Moskve už druhý štart na OH. Osobnosťou tímu bola aj Mária Ďurišinová (nar. 17. 7. 1960 v Košiciach), v tom čase hráčka Štartu Bratislava. Poradie v Soule: 1. J. Kórea, 2. Nórsko, 3. ZSSR, 4. Juhoslávia, 5. ČSSR, 6. Čína.

V mužstve hádzanárov, ktorí obsadili bodované 6. miesto hrali aj Milan Foľta (nar. 7. 11. 1960 v Prešove) vtedy hráč Tatrana Prešov a Ľubomír Švajlen (nar. 17. 12. 1964 v Košiciach) vtedy hráč ČH Bratislava. Poradie: 1. ZSSR, 2. J. Kórea, 3. Juhoslávia, 4. Maďarsko, 5. Švédsko, 6. ČSSR.

V kolektíve basketbalistiek na konečnom 8. mieste hrali aj Zora Brziaková (nar. 14. 3. 1964 v Košiciach), v tom čase členka Sparty Praha a Erika Dobrovičová (nar. 10. 9. 1967 v Prešove) vtedy členka Slávie PF Banská Bystrica), neskôr vydatá Burianová. Poradie: 1. USA, 2. Juhoslávia, 3. ZSSR... 8. ČSSR.

V individuálnych športoch najlepšie obstál cyklista Jozef Regec (nar. 29. 3. 1965 v Kežmarku), vtedy člen Dukly Brno. V cestných pretekoch jednotlivcov na 197 km obsadil 10. miesto v čase 4:32:56 hod. a bol členom družstva v časovke na 100 km, ktoré skončilo na 8. mieste časom 2:00:57 hod. Boxer Peter Hrivňák (nar. 6. 5. 1965 v Košiciach) v ťažkej hmotnosti nad 91 kg vypadol vo štvrťfinále a v tom čase bol členom RH Ústí nad Labem. Zápasník vo voľnom štýle Miroslav Luberda (nar. 18. 12. 1963 v Košiciach) ako člen Lokomotívy v ťažkej hmotnosti do 130 kg nepostúpil zo skupiny. Najmenej sa darilo atlétovi - vytrvalcovi Ing. Martinovi Vrábeľovi (nar. 21. 9. 1955 v Nižnej Šebastovej), v tom čase člen ASVŠ Dukla Banská Bystrica, ktorý pre zranenie nedokončil rozbeh na 10 000 m a potom vzdal v maratóne.

OH Barcelona 1992

V Španielsku na bodovanom 6. mieste skončili basketbalistky v ktorých strede hrali aj: Eva Antalecová - Mačeková (nar. 18. 1. 1966 v Prešove), vtedy členka SCP Ružomberok, Renáta Hiráková (nar. 27. 5. 1971 v Košiciach) a členka tamojšej Lokomotívy. Adriana Chamajová (nar. 1. 2. 1971 v Ružomberku) vtedy Cassovia Košice a Andrea Chupíková - Kuklová (nar. 17. 7. 1971 v Poprade) vtedy VSS Košice. Poradie: 1. SNŠ, 2. Čína, 3. USA, 4. Kuba, 5. Španielsko, 6. ČSFR.

Hádzanári si oproti predošlým OH v Soule pohoršili, keď im patrilo konečné 9. miesto. V tomto mužstve hrali na svojich druhých OH Milan Foľta a Ľubomír Švajlen, ďalej trojica Tatrana Prešov: Peter Kakaščík (nar. 4. 12. 1963 v Prešove), Peter Kalafut (nar. 19. 10. 1960 v Kežmarku) a Ján Sedláček (nar. 14. 8. 1964 v Prešove). Poradie: 1. SNŠ, 2. Švédsko, 3. Francúzsko... 9. ČSFR.

Druhýkrát bol olympionikom boxer Peter Hrivňák, ktorý sa ako člen KH Ústí nad Labem opäť prebojoval do štvrťfinále medzi ťažkými váhami, čo znamenalo 5. - 8. miesto. V olympijskom ringu sa predstavil aj Stanislav Vagaský (nar. 16. 8. 1974 vo Vranove nad Topľou), v tom čase člen ŠKP Bratislava, ktorý v hmotnosti do 51 kg bol vyradený v 1. kole.

Kolektív vodných pólistov, ktorý obsadil 12. miesto, tvorili slovenskí hráči a ich trénermi boli Košičania Ladislav Bottlík s Rudolfom Štofanom. Členmi ŠKP Košice boli: Tomáš Bundschuh (nar. 31. 12. 1965 v Košiciach), Radovan Lukáč (nar. 10. 8. 1973 v Košiciach), Peter Veszelits (nar. 23. 1. 1969 v Košiciach) a Ladislav Vidumanský (nar. 9. 7. 1961 v Košiciach).

Prvý zo svojich troch olympijských štartov mal atlét Igor Kováč (nar. 12. 5. 1969 v Krompachoch), v tom čase člen AŠK Dukla Banská Bystrica, ktorý v behu na 110 m cez prekážky vypadol v rozbehu (14,12 s). Na 14. mieste skončil v hmotnosti do 100 g vzpierač Jaroslav Jokeľ (nar. 2. 4. 1970 v Košiciach). Na oboch uvedených olympiádach pôsobil ako rozhodca zápasenia Košičan Eugen Wágner.

* * *

Nepomohla ani Majina "ľavačka"

Čo pre vás znamená slovo reprezentácia? "Je to asi to najposvätnejšie slovo, ktoré som ako hádzanárka poznala." Tak znela odpoveď Márie Ďurišinovej na otázku v jednom z rozhovorov, publikovaných v tlači. Nepochybne mala počas svojej bohatej aktívnej športovej činnosti zaslúženú publicitu, veď v nej dosiahla priam neprekonateľnú bilanciu. V 185 medzištátnych stretnutiach nastrieľala 1 557 gólov!

Košická rodáčka, ktorá vyrastala v Trebišove, jkde aj skúšala rôzne športy, najmä tenis, aby napokon vynikla medzi hádzanárskymi "sedmičkami". Jej talent neunikol expertom, a tak už ako sedemnásťročná hrala I. ligu a onedlho obliekla aj reprezentačný dres. "Mária je najväčší pohybový talent, ktorý máme." To tvrdil o nej tréner čs. reprezentácie Jiří Zerzáň.

Na klubovej úrovni Maja, ako ju spoluhráčky volali, ligu v Štarte Bratislava v rokoch 1978 až 1989, v Olympii Belinka Ľubľana v Slovinsku v rokoch 1989 - 1991 a v Dusle Šaľa 1991 - 1992. Na záver kariéry si zahrala ešte v rakúskych menších kluboch. Získala tri majstrovské "federálne" tituly so Štartom a Duslom. Bola vyhlásená päťkrát za najlepšiu hádzanárku Slovenska (1981, 1984 - 1987) a trikrát za najlepšiu hádzanárku Česko-Slovenska (1985 - 1987) Hrala v družstve, ktoré získalo strieborné medaily na majstrovstvách sveta roku 1986 v Apeldoorne.

V ďalekom kórejskom Soule slovenský šport preslávili dvaja: olympijskými víťazmi sa stali atlét Jozef Pribilinec v chôdzi na 20 km a tenista Miloslav Mečíř. Ten sa naviac podieľal aj na bronzovej medaile vo štvorhre s Milanom Šrejbrom. Po úspechu na svetovom šampionáte v Holandsku sa veľa očakávalo od hádzanárok. Ambície kolektívu, ktorého kostru tvorili slovenské hráčky (bolo ich 11 z 15 hráčok), boli tiež vysoké. Sen o olympijskom úspechu sa však temperamentnej pravej spojke a vynikajúcej strelkyni tohto kolektívu nesplnil. Nepomohla ani jej obávaná ľavačka. Žiaľ, už úvodná prehra s Južnou Kóreou im zahatala cestu k lepšiemu ako piatemu miestu, rovnako ako mužom. Hádzanárky usporiadajúcej krajiny, predtým jedenáste na MS, vyhrali túto olympiádu. Mária Ďurišinová zrejme na ňu nikdy nezabudne, ako neraz zdôraznila: "Tou najväčšou športovou tragédiou sa pre mňa stal prepadák na olympijských hrách v Soule. Tím mal formu na zlato, piate miesto som doteraz poriadne neprehltla."

Už počas bohatej športovej kariéry sa JUDr. Mária Ďurišinová uplatnila ako právnička. Potom šesť rokov pôsobila ako poslankyňa za SĽ v Národnej rade Slovenskej republiky, potom ako generálna riaditeľka sekcie telesnej kultúry a mládeže Ministerstva školstva SR. Nie náhodou bola "hovorkyňou" kolektívov, v ktorých hrala. Keď sa jej raz spýtali, aké ľudské vlastnosti si cení, odpovedala: Úprimnosť, obetavosť, toleranciu."

Text k foto:

Mária Ďurišinová - právnička, poslankyňa, ministerská úradníčka, jedna z najúspešnejších a najlepších slovenských hádzanárok histórie - na snímke v reprezentačnom z čias aktívnej činnosti

* * *

Regec v pelotóne OH neprekonaný

Na štíhleho, dlhonohého fešáka z pelotónu predošlých rokov si dodnes zaspomína nielen veľa priaznivcov cyklistiky, pretože bol istý čas v centre pozornosti svetovej verejnosti aj v mimocyklistickej súvislosti. Písal sa rok 1986 a Preteky mieru sa začínali práve v Kyjeve, iba deväť dní po havárii atómového reaktoru jadrovej elektrárne v Černobyle, teda asi 130 kilometrov od miesta katastrofy...

Práve v inkriminovanom 39. ročníku najväčších amatérskych etapových pretekov bol najväčším prekvapením čs. reprezentant Jozef Regec. Vyhral prvú etapu a deväť dní jazdil v žltom tričku vedúceho pretekára. Aj v roku 1988 sa mu podaril skoro podobný husársky kúsok. Po víťaznej etape v Banskej Bystrici sa obliekol do žltého trička, no na ceste do Dubnice ho "zostrelil" na asfaltku agresívny súper. Tam, kde z neho ešte ako pätnásťročnej nádeje urobil cyklistu tréner Matej Laczo, nik menší ako aktívny účastník Pretekov mieru či Tour de L'Avenir.

Na 70 pretekov vyhral vo svojej bohatej dvadsaťročnej kariére Jozef Regec. Po odchode z rodného Kežmarku obliekal v pelotóne dresy Lokomotívy Poprad, Spartaka Dubnica, Interu Bratislava, Dukly Trenčín, Dukly Brno, v zahraničí po roku 1989 Arbö Keli Linz, Varta ELK Basso Viedeň, Mapei a Elk Haus Viedeň. Skúsil amatérsky i profesionálny chlebík. Bol štvornásobným majstrom ČSSR v družstvách na 100 km, po individuálnych majstrákoch stál niekoľkokrát na nižších stupienkoch piedestálu.

S olympijskými hrami mal Jozef Regec trikrát dočinenia, no vo výsledkoch je iba raz. Na OH v Soule v individuálnych pretekoch na ceste obsadil 10. miesto, čo je vôbec najlepší výsledok čs. alebo slovenských cyklistov v olympijskej histórii. Postavili ho potom aj do družstva na 100 km, ktoré bolo klasifikované ako ôsme. napriek tomu, že sa s ním pôvodne rátalo aj na OH do Barcelony, tréner Škoda vtedy vyhlásil, že vo svojom výbere má dosť rovnakých jazdcov. Nominovaní českí cyklisti sa k jeho výsledku nepriblížili. Šancu na OH v Atlante mu núkali Rakúšania, avšak s podmienkou ich občianstva, čo sa napokon neuskutočnilo.

Od roku 1999, kedy skončil s pretekaním a usadil sa v Česku, pôsobí naďalej v cyklistike ako tréner. Presnejšie - žije na Morave, kde si v Černej Hore pri Brne postavil dom. Synovia si s otcom radi zabicyklujú len rekreačne, lebo Lukáš hrá hokej a Tomáša upútal bejzbal. Mimochodom, dobré priateľské styky Regecovci udržujú s rodinou susedov Svoradovcov. Cyklistickí fajnšmekri dobre vedia, že ide o víťaza Pretekov mieru a súčasného vynikajúceho profesionála...

Text k foto:

Do cyklistickej histórie sa zapísal Jozef Regec nielen na pamätnom ročníku "rádioaktívnych" Pretekov mieru 1986, ale doteraz neprekonaným 10. miestom na OH v Soule pre našich cestných cyklistov

* * *

Švajlenovská rodinná tradícia pokračuje

Kto sa stal rodičom, zaiste dobre pozná ten pocit. Sny otcov o tom, ako pôjde niektorý z jeho potomkov v ich stopách. taký sen mal aj nezabudnuteľný košický futbalový brankár Anton Švajlen, člen strieborného mužstva z OH v Tokiu 1964. Má dvoch synov a dcéru. Obe ratolesti "po meči", starší Ľubomír i mladší Anton, ba aj Alenka "po praslici", hoci športovali, možno mali svoje predstavy. Aj mamička by sa radšej videla v nich celkom ináč, veď všetci traja chodili do hudobnej školy. Jej želanie sa však, na rozdiel od otcovho, nesplnilo.

"V bránke nastupuje Švajlen..." začali svojho času hlásiť do mikrofónu hlásatelia prvoligových zápasov. Nie však vo futbale, ale v hádzanej. Tak sa vykryštalizoval športový osud Ľubomíra. Z košických VSŽ ho vytiahli do juniorskej reprezentácie už ako šestnásťročného. Roku 1980 v Rumunsku na turnaji Družba bol vo víťaznom tíme, potom ešte dvakrát získal bronzovú medailu. Túto kategóriu skončil roku 1983 vo Fínsku na 7. mieste svetového šampionátu. Nasledoval dres "áčka".

O tom, že mal dobrého učiteľa aj v otcovi, nielen v tréneroch klubu či reprezentácie, svedčia tieto Ľubošove slová z interview z časopisu Stadión z roku 1985: "Otec ma učil hecovaniu seba samotného, aby som mal v sebe život, to je taký jeho termín. Znamená to, že nesmiem byť v bránke taký pokojný, ako normálne. Dobré bolo, že mi otec vždy po stretnutí kriticky odhaľoval chyby, rovnako prospešné boli rozmanité jeho hry na precvičovanie reflexu." V inom rozhovore zdôraznil: "Cením si to, že otec nikdy nehovoril, ako sa mám v bránke pohybovať. Sám to nemal tiež rád. Išiel vlastnou cestou a ja som postupoval rovnako".

Ako hráč ČH Bratislava v rokoch 1984 až 1991 reprezentoval Ľubomír Švajlen na dvoch olympiádach (Soul, 6. miesto) a Barcelona, 9. miesto) a na dvoch majstrovstvách sveta (doma v roku 1990 a vo Švédsku v roku 1993 vždy 7. miesto). To bol dobrý odraz do zahraničného angažmán. Dosiahol klubové úspech v maďarskom Fotex Veszprém: ako víťaz Pohára víťazov pohárov roku 1992, dvakrát finále PVP a ako šesťnásobný majster Maďarska. Bol vyhlásený za najlepšieho hádzanára ČSFR 1992 a trikrát bol prvý v ankete o najlepšieho hádzanára Slovenska v rokoch 1990, 1993 a 1994.

K svojim olympijským štartom povedal: Soul - "Nedosiahli sme výrazný úspech, pritom nás od neho delil len krôčik. V Soule sme s domácou Kóreou prišli o finále vinou jediného gólu." Barcelona - "V Barcelone sme hrali pod veľkým tlakom - máte slabú skupinu, musíte postúpiť. Podľahol mu aj tréner a medzi nami a ním prestala komunikácia."

Kvalitné výkony Švajlena sa premietli od roku 1998 aj do jeho účinkovania vo švajčiarskych kluboch Grasshoppers Zürich a HGGS Stäfa. Kvalitnú prácu ako absolvent vysokoškolského telovýchovného štúdia odvádza ako hrajúci tréner v terajšom klube Amicitia Zürich a tiež ako asistent trénera seniorskej i juniorskej reprezentácie Švajčiarska.

Otcov sen u Švajlenovcov sa premieta už do tretej generácie. Ľubomírov syn Michal tiež hrá hádzanú, v ktorej ako štrnásťročný prejavil svoj športový talent. Ktovie, či sa aj jemu podarí stať sa olympionikom, ako to bolo v prípade deda aj otca. Lebo takto zatiaľ je v rodine Švajlenovcov.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  2. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  3. Vyšperkujte Vianoce - tipy na vianočné darčeky
  4. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  5. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  6. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  7. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  8. O bezpečnejších nákupoch pred Vianocami so šéfom Tesca
  9. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  10. Pomáhajte čítaním
  1. Zdravá pečeň zlepšuje metabolizmus aj celkové zdravie
  2. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  3. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  4. O bezpečnejších nákupoch pred Vianocami so šéfom Tesca
  5. Pomáhajte čítaním
  6. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  7. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  8. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  9. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  10. Get our subscription and support the Online Charity Auction
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 30 905
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 786
  3. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 9 821
  4. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 9 234
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 9 173
  6. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 8 950
  7. Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom 8 841
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 836
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 674
  10. Ako nahradiť fosílne palivá geotermálnou energiou? 8 422
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík, predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková a podpredseda SaS a minister školstva Branislav Gröhling.
Dobré ráno

Dobré ráno: Kedy advokáti pracujú zadarmo

Vznikol u nás prvý pro bono rebríček.

Stĺpček Jakuba Fila

Figa borová v podaní Igora Matoviča

Krajina si zaslúži mať príčetného premiéra.

Jakub Filo.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop