Prvá dáma slovenského športu

Sportnet|22. nov 2004 o 00:00

Elena Kaliská videla svoje jazdy v Hellenikone už desiatky ráz, no stále jej vyhrknú slzyTomáš PETROKošice - Niekoľko rokov pred olympijskými

Elena Kaliská videla svoje jazdy v Hellenikone už desiatky ráz, no stále jej vyhrknú slzy

Tomáš PETRO

Košice - Niekoľko rokov pred olympijskými hrami v Aténach nám na Slovensku nebolo všetko jedno. Dlhé špekulácie sa viedli okolo toho, či vodný slalom ostane v olympijskom programe, alebo sa z neho vytratí. Gréci neboli nadšení výstavbou umelého kanála, a tak sa viedli dlhé diskusie, až na koniec vodnoslalomárska federácia slávila úspech a Slovensko si mohlo vydýchnuť. Dnes už vieme prečo. Nechýbalo veľa, aby sa naši športovci z kanála v Hellenikone vracali domov z obdivuhodnou bilanciou troch zlatých medailí. Nakoniec sa po spornom výroku rozhodcov musel uspokojiť so striebrom Michal Martikán v C1. Z najcennejších kovov sa však tešili bratia Hochschornerovci v C2 a Elena Kaliská v K1. Práve táto Zvolenčanka v Aténach prepísala slovenskú olympijskú históriu, keď sa ako prvá slovenská žena tešila zo zlatej medaily. Do histórie sa teda zapísala nezmazateľným písmom. A nik na ňu nikdy nezabudne. Stále bude prvá.

"Je to určite pekný pocit, ale ak mám byť úprimná, veľmi si to neuvedomujem. Každopádne si vážim tejto pocty. Byť prvou športovou dámou na Slovensku je veľmi pekné a vzácne. Osobne som to ani nevedela, povedali mi to len novinári. Bola som veľmi milo prekvapená," poznamenala s typickou skromnosťou Elenka Kaliská. Slovenská reprezentantka mala mimoriadne vydarený celý tento rok a úspešne zvládnutou olympiádou ho ešte viac ošperkovala. Počas celého roka potvrdzovala 32-ročná kajakárka, že suverénne vládne v tejto disciplíne. Vyhrala štyri zo šiestich pretekoch Svetového pohára a celkom zaslúžene sa po štvrtý raz tešila z jeho zisku. Navyše triumfovala i na majstrovstvách Európy v Skopje, takže do Atén pricestovala ako Top favoritka svojej disciplíny. Predchádzajúca olympiáda v Sydney síce ešte trochu v úzadí strašila, pretože o 1,18 sekundy skončila za bronzovou Francúzskou Bardetovou na nepopulárnom 4. mieste, no Atény už bolo niečo celkom iné. Nová výzva a ešte silnejšia. Už aj preto, že v apríli v Hellenikone zvíťazila. Túžba konečne nesklamať na významnom svetovom podujatí bola veľmi silná. A keď k tomu prirátame odolnejšiu psychiku a hlavne silnejšie sebavedomie, súperky mohli rozmýšľať o ďalších priečkach. Aj tak však, športová história pozná niekoľko príbehov, keď pretekár celú sezónu kraľoval, dokonca i dve po sebe, keď však prišiel vrchol, zlyhal. Nebáli ste sa, aj vzhľadom na vaše predchádzajúce nevydarené vrcholné podujatie, že môže nastať podobné prekvapenie na váš účet? "Isteže. Náš šport je veľmi nevyspytateľný. Už len z toho dôvodu, že preteky sa idú vždy na inej trati. To nie je atletická dráha, ktorá je zakaždým rovnaká, takže beh na 100 m či 400 m neovplyvní. Naopak, prúd vody i prejazdy sú stále iné. Zakaždým sa podmienky menia. Ťažko teda bolo predpokladať, ako dopadnem. Pokojne som mohla vyhorieť. Nebola by som prvou a ani poslednou športovkyňou, ktorá by tak dopadla. Bola by som smutná a nešťastná. V Aténach ma veľmi veľa ľudí favorizovalo, čo som si ja osobne nepripúšťala. A ani naďalej si podobné názory nebudem pripúšťať. Favoritiek ja na dôležitých pretekoch zakaždým veľa. A z roka na rok sa tlačia do popredia nové, ambiciózne pretekárky. Našťastie mala som formu načasovanú v správny deň. Chcela som len jednoducho vydať zo seba to, čo mám natrénované. Bol to môj deň D a navyše sa odo mňa neodvrátilo ani šťastie."

Po semifinálovej jazde viedla Elena o 1,21 sekundy pred Francúzskou Dickensovou a o 3,62 pred Nemkou Bongardtovou. Obhajkyňa olympijského zlata Čečka Štěpánka Hilgertová mala na 8. mieste stratu vyše siedmich sekúnd a o zlate mohla len snívať. Finálová jazda jej vyšla ešte veľkolepejšie a v cieli sa mohla tešiť z prvenstva s náskokom takmer piatich sekúnd (4,59) pred Američankou Giddensovou. Obe jej najväčšie konkurentky po semifinále svoju finálovú jazdu pokazili a nakoniec nezískali žiadnu medailu. Mimochodom, znie to až neuveriteľne, ale Elena všetky svoje tohtoročné víťazstvá dosiahla po tom, čom nevyhrala kvalifikáciu! V Aténach tiež skončila druhá. V semifinále a finále však pádlovala ako z iného sveta. "O mne bolo známe, že v minulosti som bola kvalifikačným pretekárov. Všetky som vyhrala, a keď prišlo finále, tak som ho zbabrala. Od tej doby sa kvalifikáciu snažím zajsť tak, ako na olympiáde. Semifinále sa ide opäť od nuly," povedala o svojej špecializácii Elenka, ktorá zlatú medailu venovala nebohému otcovi.

Ako sa s odstupom času pozeráte na svoje prvenstvo? "Je to veľmi pekný pocit. Môžem povedať, že vždy, keď si pozriem moje jazdy, tak mi vyjdú slzičky. Pocit stále zostáva nádherný a verím, že ešte dlho bude. Na olympiáde sme všetci tvorili výborný tím, jeden druhého povzbudzoval. Vôbec nebolo badať, že by niekto niekomu niečo závidel." Mimochodom, Elenka priznáva, že svoju jazdu si už pozrela niekoľkokrát. "Pokojne môžeme rátať na desiatky." Zvolenská rodáčka získala zlatú medailu v stredu 18. augusta, presne na svoje meniny. Krajší darček si ani nemohla darovať. Stala sa streda vaším najobľúbenejším dňom? "Myslím si, že každý deň, do ktorého sa prebúdzame, je pekný. Podľa mňa významnejšie dni v mojej kariére ešte prídu. Nielen po športovej, ale i osobnej stránke. Všetky dni sú pekné a ja si vážim každý deň, ktorého sa dožijem, z každého mám pekné zážitky."

Tí, ktorí poznajú Elenku, tvrdia, že ani sláva ju nezmení. Vždy bude tou, ktorá bola i pred tým. Popularita jej nestúpla do hlavy a Elenka by jej to ani nedovolila. Napriek tomu, zmenilo sa niečo po OH vo vašom živote? "Zmenilo sa hlavne to, že si ma ľudia viac všímajú, viac ma oslovujú. Po športovej stránke sa zmenilo hlavne to, že viac cestujem a menej sa venujem tréningom. Pre mňa je to náročnejšie, lebo určite by som cesty vymenila za celodenný tréning. Je to však daň za víťazstvo. Podľa mňa väčšieho už od neho niet."

S úspechmi ide ruka v ruke i väčšia medializácia športovca a s tým súvisiace i sprievodné podujatia. Elena Kaliská ich absolvovala neúrekom. Jedna spoločenská akcia striedala druhú, o pozvaniach ani nehovoriac. Hoci sama tvrdí, že nie je typom človeka, ktorý by sa vyhrieval v popredí na svojich úspechoch, aj túto stránku svojej zvláda rovnako bravúrne, ako koncertovanie s pádlom na mimoúrovňovom umelom kanáli s morskou vodou v Hellenikone. "Mám to teraz pestré. Ak mám byť úprimná, zvykalo sa mi dosť ťažko na popularitu, lebo to bolo pre mňa niečo nové. Nebola som zvyknutá až na takú veľkú slávu. Postupom času je to však lepšie a snažím sa zvládať všetky spoločenské akcie. Je to však ťažké. Viem si predstaviť, čo musia zvládať veľké svetové celebrity."

Keďže Zvolenčanka je po Aténech ešte stále rozlietaná, nenašla ani pevné miesto pre svoj zlatý kov. Ak by ste ju navštívili, márne byste prezerali vytríny. "Ešte ju nemám nikde vystvaenú, pretože stále chodím po rôznych akciách a medailu nosím všade so sebou. Preto je medaila odložená v trezore a nosím ju so sebou. Pevné miesto teda ešte nemá." Elenka nemá jasno nielen s umiestnením medaily, ale zatiaľ ešte nevie ani kam investuje nezdanené dva milióny korún, ako odmenu za Zlato od Slovenského olympíjskeho výboru.

Profil Eleny Kaliskej

Disciplína: K1

Dátum narodenia: 19. 1. 1972

Klub: AŠK KTK Dukla Liptovský Mikuláš

Tréner: Peter Mráz

Doterajšie štarty na OH: 1996 Atlanta - 19. miesto, 2000 Sydney - 4. miesto, 2004 Atény - 1. miesto

Najväčšie úspechy: OH 2004 - 1. miesto, MS 1999 - 6. miesto v K1, 4. miesto v 3xK1, MS 2002 - 4. miesto v CxK1, štvornásobná majsterka Európy (1998, 2002, 2004 v K1 a ME 2000 v 3xK1), štvornásobná celková víťazka Svetového pohára (2000, 2001, 2003, 2004).

Tuctové trápenie s tuctovým vyvrcholením

Dvanásť rokov sa Elene venuje na tréningoch i na pretekoch tréner Peter Mráz. Lepšie povedané, denno-denne sa s ňou trápi, ako úspešný kouč definuje ich vzájomný vzťah. Dalo mu dosť času prehovárania, aby Elenku presvedčil, že, ak sa nepresťahuje, z rodného Zvolena do L. Mikuláša, bude stagnovať. Po barcelonskej olympiáde si nakoniec dala povedať a urobila dobre. Vlastne odvtedy funguje spolupráca oboch Kaliská-Mráz. To však ešte nebol koniec presvedčovania. Ďalšie nasledovalo onedlho, keď ju P. Mráz lámal, aby šla z hmotnosťou dole. Nakoniec si dala povedať a zo 72 kg ubrala 5-6 kg. "Len málokto obetuje svojmu športu toľko svojho času, ako Elena. Do vodného športu je zažratá. Obetovala mu všetko. To dokáže len málo športovcov na svete. K vytúženej zlatej olympijskej medaile sa dopracovala po rokoch driny a odriekania, hoci Elena je ten typ človeka, ktorú do tréningu nemusíte tlačiť. Skôr naopak, musíte ju brzdiť. Dovolím si tvrdiť, že trénuje o tretinu viac, ako konkurencia. Všetci ju obdivujú, ako dokáže drieť. A to sa už raz muselo niekde prejaviť," povedal bývalý kajakár P. Mráz, ktorý sa trénerstvu venuje už 25 rokov. Svoju zverenkyňu charakterizoval, ako osobu s mimoriadne dobrou dušou, no pri jej tvrdohlavosti sa z nej niekedy stáva vznietlivý čert. A čo najviac zavážilo, že sa Elenka tešila z prvenstva na OH? "Jednoznačne zvýšené sebavedomie," bez rozmýšľania povedal P. Mráz, ktorý sa po dojazde svojej Elenky nemohol ubrániť veľkému dojatiu. Dvanásťročné úsilie predsa len nevyšlo nazmar.

"Veľa trénerom by o mňa malo záujem, ale myslím si, že i naďalej budem bojovať po boku trénera Mráza. Už by som ho asi nevymenila. Asi ťažko by niekto vydržal tak dlho pri mojej ťažkej povahe," podotkla na margo svojho kouča E. Kaliská.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Prvá dáma slovenského športu