pozitívne; medzi ne patrí včerajší sľub Libuše Martinčekovej, že sama požiada o zbavenie imunity v súvislosti so žiadosťou generálneho prokurátora, ktorý list v tomto zmysle už poslal Pavlovi Hrušovskému. Vo včerajšom vyhlásení pre agentúry poslankyňa SDKÚ uviedla, že tak urobí bez ohľadu na výsledok rokovania mandátového a imunitného výboru (MaIV).
Správne gesto. A mimoriadne dobrá správa už len preto, lebo kauza, v ktorej je obžalovaná, je taká komplikovaná, že keby MaIV, ako má v zlozvyku, začal skúmať dôkazný stav v jej prípade, vydanie na trestné stíhanie by sa teoreticky mohlo pretiahnuť aj cez funkčné obdobie tohto parlamentu. Martinčeková - nech už skončí dobre či zle - ukázala nasledovaniahodný príklad všetkým terajším kolegom, ktorí poslaneckou imunitou zdržujú výkon spravodlivosti. Kiež by si z nej boli bývali vzali vzor napr. páni Muňko, Soboňa, Krajči, Rehák, Pinkava a ďalší. Prestíž parlamentu vo verejnosti by bola, dosť pravdepodobne, aspoň o niekoľko percent vyššia ako dnes.
Pozoruhodné pritom je, že kauza, v ktorej je obžalovaná, je rádovo ťažšej váhy ako napr. Muňkove papagáje, či dokonca aj Soboňova sprenevera. Podľa ministra Palka ide o vôbec najrozsiahlejší seriál podvodov s vykurovacími olejmi, ktorého sa mala dopustiť údajne najväčšia zločinecká skupina, aká kedy na Slovensku fungovala. Škoda na nevybraných daniach, ktorú činnosť tejto "naftovej mafie" mala spôsobiť, sa odhaduje vo výške jeden a pol miliardy Sk. Martinčeková sa do kauzy priplietla cez manžela, ktorý je obvinený tiež, ako konateľka a spoločníčka jeho firmy. (Prokurátorov neobmäkčilo ani to, že sa rozvádzajú resp. nežijú v spoločnej domácnosti.) Schéma je dôverne známa zo starších káuz v Maďarsku či Česku - do nafty sa primiešavali "ľahké topné oleje" zdaňované nulovou sadzbou. Zisk bol rozprávkový. A nie je vylúčené - aspoň také fámy idú z prostredia vyšetrovateľov - že s kauzou súvisia aj nevyjasnené zmiznutia rôznych "bielych koní" a vraždy.
Poslankyňa neuľahčila situáciu len prokurátorom a mandátovému výboru, ale aj vlastnej strane. Dnes malo o jej prípade rozhodovať prezídium SDKÚ. Už nemusí. Nie je pritom celkom vylúčené, že Dzurinda a spol. jej sami ticho odporučili, aby pustila imunitu i stranícke funkcie. Ale - nepravdepodobné. Ako poznáme nálady v SDKÚ v poslednom čase, v intenciách stále hlasnejšej kritiky Palkovho rezortu (napr. na stretnutí s košickými študentami) je ľahšie predstaviteľný skôr scenár, že by si umyli ruky a skryli sa za prezumpciu neviny. Že akým smerom by sa v SDKÚ skôr pobrali, ukazuje i výrok Romana Vavríka, že "až sa nám spis dostane do rúk (nie do rúk SDKÚ - na mandátovom výbore, P.S.), poslanecký klub si ho preštuduje, vypočujeme si jej verziu a uvidíme". No - videli by sme. Kým by "preštudovali" polovicu, sú tu nové voľby... Tak či inak, Martinčeková vyšla objednávke oproti - sama sa vzdala aj straníckych funkcií. Kyslá polievka pre KDH a krivé zrkadlo pre Bielika...
Rozhodnutie Martinčekovej Dzurindovi uľavilo, istý dlh voči verejnosti v súvislosti s touto kauzou však zostáva. Martinčeková ako poslankyňa veľmi nežiarila, bola temer neviditeľná (hoci je zaujímavé, že v rebríčku najreformnejšie hlasujúcich poslancov, ktorý štvrťročne zostavuje panel odborníkov HESO, okupuje najvyššie miesta). Pozornosť upútala ešte pred voľbami, keď sa stala obeťou rošády na kandidátnej listine, ktorú vykonal vlastnoručne Mikuláš Dzurinda - zo 16. miesta, ktoré jej prisúdili primárne voľby, ju presunul až na 23. Premiér to vtedy zdôvodnil nielen tým, že "spôsob jej presadzovania prekročil zásady korektnej politickej súťaže", ale aj tým, že "hlavnou kvalifikáciou na poslanca NR SR nemôže byť lobizmus (...)". Šírili sa potom fámy, že Martinčeková bola takto vytrestaná za svoju podporu Šimkovi v primárkach o lídra proti Dzurindovi. Je to možné, nezrozumiteľné ale potom je, prečo sa neskôr nepridala k Šimkovi, keď založil SF... My netušíme, čo sa dialo. Oprávnená je preto aj domnienka, že na jar 2002 už Dzurinda mal nejaké zlé predtuchy, a preto ju preventívne odsunul na nevoliteľné miesto, o ktorom sa mu len neprisnilo, že nevoliteľné aj zostane...
Takže tak. Ak Dzurinda sám naznačoval podozrivé pozadie jej nominácie, vrátane indície, že miesto na listine bolo kúpené, je dnes dlžný vysvetlenie, aký a koho "lobizmus" mal na mysli. Nie je to jeho povinnosť, ale potom nech sa nečuduje, najmä pri skvelej povesti svojej strany, ak si ľudia začnú klásť otázku, či nejaké drobné z miliardových naftových podvodov neskončili aj v pokladnici SDKÚ. Dáva to logiku: Prečo bola práve Martinčeková ten jediný človek, s ktorým šiboval po kandidátke hore-dole?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
