vyšetrovacích výborov. Je možné, že poslanci tento spôsob zmenia a zákon prijmú. Musel by však získať podporu aspoň 76 hlasov.
HZDS napriek odporu koalície (okrem ANO) presadilo zriaďovanie výborov, ktoré by sa mali zaoberať vážnymi kauzami. Prezident však kritizuje povinnosť parlamentu zriadiť vyšetrovací výbor na návrh pätiny poslancov s tým, že šéf výboru sa volí tajne z radov poslancov, ktorí iniciovali jeho zriadenie. Najmenej polovica členov výboru musí pritom byť zvolená z radov poslancov, ktorí iniciovali zriadenie výboru.
Prezidentovi nie je jasné, ako parlament zabezpeční splnenie tejto povinnosti. Podľa hlavy štátu by mal mať každý poslanec rovnakú možnosť byť zvolený za predsedu a člena vyšetrovacieho výboru bez ohľadu na to, či inicioval jeho zriadenie. Gašparovič je za to, aby sa voľba uskutočnila podľa režimu voľby predsedov a členov výborov parlamentu, ktoré už zákon o rokovacom poriadku pozná.
"Neviem pochopiť, prečo je mu to nejasné," hovorí poslankyňa HZDS Katarína Tóthová. Myslí si, že voľba členov výboru by sa nemala uskutočniť podľa tradičnej procedúry. Argumentuje tým, že v parlamente má preväžne väčšinu koalícia, a keby sa premietla aj do výboru, jeho práca by sa "zmrazila". Tóthová podotkla, že ak by výbory mali zo zákona vypadnúť, HZDS bude zrejme proti zákonu.
Podpredseda Smeru Pavol Paška povedal, že jeho strana podporuje vznik výborov a osobne nevidí problém, aby sa prijala pripomienka prezidenta.
Poslanec SDKÚ Peter Miššík hovorí, že jedným z dôvodov, prečo poslanci SDKÚ nepodporili vznik vyšetrovacích výborov je aj argument prezidenta. Ak sa podľa Miššíka odstránia z rokovacieho poriadku sporné ustanovenia o vyšetrovacích výboroch, SDKÚ zákon ako celok podporí.
(sp)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
