Slovenskému technickému múzeu v Košiciach nadzvukové bojové lietadlo A-5 Fantan. Toto lietadlo je už pätnástym exponátom tzv. prezidentskej galérie, ktorej otvorenie pripravuje Múzeum letectva v Košiciach. V tejto unikátnej galérii budú sústredené lietadlá, ktorých darovanie nášmu múzeu prezidentmi, kráľmi a vládami rôznych krajín sprostredkoval bývalý slovenský prezident Rudolf Schuster. Pretože na informačnej tabuli o odovzdávanom lietadle A-5 Fantan boli len veľmi stručné technické údaje, pokúsili sme sa na internete a v odborných leteckých publikáciách zistiť o tomto lietadle čosi viac.

Zaujímavá je už samotná skutočnosť, že pod označením A-5 Fantan je toto lietadlo známe len v "západných" krajinách. Vojenský a letecký pridelenec čínskeho veľvyslanectva v Bratislave st.plk. Zhao Guoxi nám dokonca nevedel povedať, čo výraz fantan znamená. V Číne má toto lietadlo označenie Q-5 (v plnom znení Qiang-5). Na vývoji lietadla Q-5 začala pracovať letecká továreň Shenyang už v roku 1958. Neskôr bol vývoj preložený do továrne Nanchang (dnes Hongdu Aircraft Industry Group). S konštrukciou prototypu sa začalo v máji 1960, ale v období tzv. kultúrnej revolúcie bol v roku 1961 celý program vývoja nového lietadla oficiálne zrušený. Napriek tomu na vývoji ďalej pracoval malý tím a v roku1963 došlo k oficiálnemu obnoveniu vývoja Q-5. Prvý prototyp lietadla Q-5 vzlietol na svoj prvý let 4. júna 1965. Letové skúšky ukázali, že na lietadle treba vykonať niekoľko modifikácií. Prvý z dvoch prototypov, na ktorých už boli vykonané potrebné úpravy, odštartoval na prvý let v októbri 1969. Ešte pred koncom roka 1969 bola schválená sériová výroba nového lietadla, ktoré sa jednotkám čínskeho letectva začalo dodávať v roku 1970. Lietadlo Q-5 je odvodené od typu Shenyang J-6, čo je čínska kópia aj u nás používaného lietadla MiG-19. Typ Q-5 má rovnakú zadnú časť a motory ako J-6, ale stredná a predná časť trupu bola upravená. Otvory na vstup vzduchu do motorov sú umiestnené na oboch stranách trupu a krídla s väčšou plochou majú menšiu šípovitosť ako krídla MiG-19. Lietadlo má rozpätie krídiel 9,7 m a jeho dĺžka je 16,7 m (niektoré pramene uvádzajú mierne odlišné hodnoty dĺžky). Na pohon lietadla slúžia dva vedľa seba umiestnené prúdové motory Shenyang WP-6 (Wopen-6), odvodené od ruských motorov Tumanskij R-9BF. Motor WP-6 má pri zapnutom prídavnom spaľovaní maximálny ťah 31,9 kN. Základnú výzbroj tvoria dva kanóny Norinco ráže 23 mm, umiestnené v koreňoch krídla. Každý kanón má zásobník na 100 nábojov. Na desiatich závesníkoch (dva páry pod trupom, ostatné pod krídlami) môže lietadlo niesť bomby, rakety či ďalšiu výzbroj s celkovou hmotnosťou až 2 000 kg. Maximálna rýchlosť lietadla vo výške 11 000 metrov je M1,12, čo je 1 190 km/h. Maximálna vzletová hmotnosť lietadla je okolo 12 000 kg. Akčný rádius pri misiách v malej výške a s maximálnou hmotnosťou externej výzbroje je 400 km. Dolet s maximálnym množstvom paliva je až 2 000 km, dostup je okolo 16 000 metrov. Aj keď bol typ A-5 Fantan (teda Q-5) v Košiciach prezentovaný ako stíhacie bombardovacie lietadlo, v odbornej leteckej literatúre sa uvádza, že hlavnou úlohou tohto lietadla je letecká podpora pozemných síl a ničenie pozemných a prípadne aj námorných cieľov. V českej Encyklopedii moderních vojenských letadel sa ako perlička uvádza, že pravá totožnosť typu Q-5 bola západným výzvedným službám neznáma až do roku 1980, keď už bolo toto lietadlo desať rokov v službách čínskeho letectva.

Typ Q-5 sa vyrábal v mnohých verziách. Verzia Q-5I má v trupe namiesto bombovnice prídavnú palivovú nádrž (to umožnilo zväčšiť dolet), modifikovaný podvozok a vylepšený motor. Z uvedenje verzie bola odvodená verzia Q-5IA, ktorá má ďalšie dva závesníky pod krídlami a nový zameriavací systém. Verzia Q-5II je vystrojená systémom varovania pri ožiarení lietadla radarom. Verzia Q-5III (označovaná aj A-5C) bola vyvinutá špeciálne pre pakistanské letectvo a vyznačuje sa modernejším prístrojovým vybavením západnej proveniencie, vystreľovacou sedačkou firmy Martin-Baker a závesníkmi, modifikovanými na upevnenie "západných" riadených striel (vrátane protilietadlovej strely Sidewinder). V spolupráci s talianskou firmou Aeritalia (teraz Alenia) bola vyvinutá exportná verzia Q-5M. Táto verzia, vystrojená aj zameriavacím radarom, inerciálnym navigačným systémom a priehľadovým indikátorom, po prvý raz vzlietla v roku 1988, ale na túto verziu nezískala Čína žiadne objednávky. Obchodný úspech nemala ani verzia Q-5K, ktorá bola na základe francúzsko-čínskej dohody z roku 1987 vystrojená modernou avionikou francúzskej firmy Thomson-CSF. Verzia Q-5B, určená pre letectvo vojenského námorníctva, bola vystrojená dopplerovským radarom, autopilotom a závesníkmi na nesenie dvoch torpéd Yu-2. Malý počet lietadiel Q-5 bol špeciálne upravený na nesenie jadrovej bomby. Táto verzia, označená Q-5A, mala bombovnicu upravenú tak, že sa do nej mohla čiastočne zapustiť jadrová bomba (bomba čiastočne vyčnievala z trupu). Verzia Q-5A po prvý raz vzlietla 1. augusta 1970 a 7. januára 1972 zhodilo jedno lietadlo Q-5A jadrovú bombu s ekvivalentom 20 kt do priestoru jadrového testovacieho polygónu Lop Nor v severozápadnej Číne. Celkovo bolo vyrobených okolo 1 000 lietadiel typu Q-5, ktoré štyri desaťročia tvorili najvýznamnejšiu údernú silu čínskeho letectva. Približne 52 lietadiel bolo dodaných Pakistanu, 20 Bangladéšu a 40 kusov verzie Q-5IA zakúpila Kórejská ľudovodemokratická republika. Niektoré pramene uvádzajú, že lietadlá Q-5 kúpil pre svoje letecké sily aj Myanmar (predtým Burma). Výroba typu Q-5 skončila v roku 1992. Rozporné informácie existujú o tom, či typ Q-5 je alebo už nie je vo výzbroji čínskeho letectva. Možno sa ale prikloniť k názoru, že v operačnom stave čínskeho letectva je stále ešte pomerne veľký počet lietadiel Q-5. Niektoré zdroje hovoria dokonca o tom, že typ Q-5 by mal zostať v službách čínskeho letectva najmenej ďalších desať rokov.

Vráťme sa ale ešte k "dvojitému" označeniu najnovšieho prírastku košického leteckého múzea. Podobne ako sovietske či ruské lietadlá boli v období tej najstudenšej studenej vojny aj čínske lietadlá i lietadlá ďalších socialistických krajín pre NATO často veľkou neznámou. Na základe neúplných informácií bolo zväčša nemožné odhaliť pravé označenie nového typu lietadla a preto sa týmto lietadlám dávalo kódové slovné označenie. Lietadlo, z ktorého sa neskôr vykľul typ Q-5, dostalo názov Fantan. A čo toto slovo vlastne znamená? V dobrých anglických slovníkoch či encyklopédiách sa možno dozvedieť, že fantan je veľmi stará čínska hazardná hra s jednoduchými pravidlami. Pod klobúčik sa ukryje hrsť mincí alebo iných malých predmetov (napríklad zrniek ryže) a krupiér z nich postupne odoberá po štyroch kusoch. Hráči vopred stavia na to, či nakoniec zostane jedna minca, dve, tri alebo štyri mince. Vyhrávajú tí, ktorí tipovali správne. Hra fantan je obľúbená aj v kasínach v Macau. Názvom fantan sa však zvykne označovať aj istá kartová hra.

Mimochodom, lietadlo A-5 Fantan, dnes už oficiálne patriace Múzeu letectva Slovenského technického múzea v Košiciach, je skutočným unikátom. Nikde inde v Európe totiž takéto lietadlo nemajú. Al aj v košickom leteckom múzeu si čínsky unikát budete môcť pozrieť až niekedy na jar, po dokončení novej výstavnej haly.

Autor: rm

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.