Čo je s vami Jaroslav Rybár?

Sportnet|25. nov 2004 o 00:00

Prešov Keď FC Steel Trans Ličartovce prišiel v jesennej časti druhej futbalovej ligy na vlastnom ihrisku o siedmy bod (remízy s Báčom a Nitrou,

prehra s Veľkým Lapášom), zdvihla sa v jeho tábore vlna nevôle. "Výsledky sú zlé, nespokojnosť má však hlbšie korene," tvrdil vtedy majiteľ klubu Blažej Podolák. "Riešiť daný stav chladnými hlavami pôjde asi ťažko," dodal ešte. Riešenie na seba nedalo čakať príliš dlho. Tri dni po trojbodovej strate s Veľkým Lapášom v desiatom kole tréner ličartovských futbalistov Jaroslav Rybár na svoju funkciu abdikoval. Dosť neobvyklý jav v slovenskom futbale, pretože trénerov zväčša odvolávajú. J. Rybár svoj krok dôvodil: "Za danej situácie iné východisko ako abdikáciu nevidím. Nemá význam robiť niečo, čo iní nechcú…"

Odvtedy J. Rybár (na snímke) žije vo futbalovom ústraní. Riešil by aj dnes, s odstupom času situáciu rovnako?, oslovili sme ho v mieste jeho prešovského bydliska. "Určite. S majiteľom klubu sme celú situáciu detailne rozobrali. Na výber boli z informácií, ktoré som od neho získal, len dve možnosti. Buď ja alebo hráči. Rozhodol som sa pre cestu abdikácie. Ani teraz by som veci inak neriešil," jednoznačne si stojí za svojim rozhodnutím bývalý ličartovský kormidelník. Čo je teda s vami dnes, dávate si od futbalu trochu pauzu, ako sa v podobných prípadoch tréneri nechávajú počuť, prípadne sa chystáte na nejaké nové angažmán? "Na futbal som vôbec nezanevrel, to sa jednoducho nedá. Chodil som potom na zápasy prešovského Tatrana." Do Ličartoviec ste nezašli? "Nie." Takže predsa len na ten ličartovský máte ťažké srdce? "To už vôbec nie. Niektoré veci boli ale proti môjmu gustu." Chýba vám trénerska robota? "Iste, práca s futbalistami na ihrisku mi chýba. Môj život je úzko spätý s futbalom. Realita je taká, že som bez neho a musím sa s tým vyrovnať." Darmo, je to rizikové povolanie. Znovu pripomenieme, že trénerov zvyčajne odvolávajú. Predčasné odchody ste už počas svojej trénerskej kariéry tiež zažili. Abdikovali ale prvý raz… "V slovenskom futbale rozhodujú hráči. Je to podľa mňa zlé. Najčerstvejší prípad poznáme z Banskej Bystrice, kde si pokiaľ viem, hráči "postavili hlavy". Nehovorí sa u nás pravda, nenazývame niektoré veci pravými menami. Nie je to u nás obvyklý jav. Ja som volil takýto spôsob odchodu. Bolo to jednoznačne moje rozhodnutie. Aj keď ako vravím, veľa možností na výber som nemal. Iste, zažil som aj ja odvolanie. Tie ale zvyčajne riešia málo. Je to skôr streľba na náhodu, či to vyjde alebo nie. V takýchto situáciách je iba otázkou času, kedy sa problém začne riešiť tam, kde skutočne má korene." Po vašom odchode Ličartovce ale výsledkovo i herne zabrali… "Presne takto pred rokom som ličartovské mužstvo preberal po Milanovi Albrechtovi. Na siedmom mieste druholigovej tabuľky. V konečnej tabuľke sme napokon skončili druhí a prebojovali sa do finále Slovenského pohára. Zanechal som zase ho rovnako siedme. Dovolím si tvrdiť, že FC Steel Trans aj v túto sezónu uzatvorí na druhej priečke. Netrúfam si odhadnúť, či sa zase prebojuje aj do finále SP. Za rok teda mužstvo pokrok nespravilo. Zo siedmeho miesta šlo na druhé a zase potom padlo na siedme. Všetko majú v rukách hráči. A nie je to iba môj názor. V ich osobnej motivácii. Dobre vieme, že je v silách ličartovského tímu vybojovať prvú ligu. Pre naplnenie postupového cieľa musia tam všetci urobiť všetko. Tam som ja videl problém. Podčiarknem, ak ličartovské mužstvo chce, bude hrať o špicu." Máte teda pocit, že pod vašim vedením sa mu niekedy nechcelo? "Nikdy som nepovedal, že nechcelo. Neurobilo ale vždy maximum. Nestačí ak pre to robí majiteľ, musia to robiť všetci do jedného. Výkonní funkcionári, tréneri, hráči. FC Steel Trans nemá dlhodobú tradíciu. Za sebou akurát jedného nadšeného človeka. Ukazuje sa, že na náš slovenský futbal to ale nestačí. A zase na skok ku hráčom. Ak sa futbalu venovali stopercentne, neprehrali napríklad s takými mužstvami ako je Žilina, Ružomberok, Púchov, Amika Wronki, Lubin. Nič iné som nechcel, len aby takto hrali aj keď sme neboli na sústredeniach, teda doma, mimo môjho dosahu." Prejdime k vašej budúcnosti. Na futbalový štadión Tatrana v Prešove to máte z bytu takpovediac cez ulicu. Už sme aj začuli signály, že pokiaľ je J. Rybár na voľnej nohe, nebolo by od veci využiť jeho služby v zeleno bielom… "Tak o tom počujem prvý raz. Faktom je, že nik ma zatiaľ s konkrétnou ponukou neoslovil. V priebehu sezóny by to nakoniec bolo aj dosť nelogické. Na Tatran som chodil aj preto, že to mám z domu naozaj blízko. Sledoval som zápasy druholigového áčka, treťoligového béčka i mládežnícke súťaže. Bol som aj na zápasoch nižších súťaž, na ktoré mi donedávna neostával čas." Aj v dohľadnom čase hodláte futbalové dianie sledovať skôr z úctyhodnejšej vzdialenosti? "Život ma naučil, že ten futbalový v našich končinách sa nedá dlhodobejšie plánovať. U

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Čo je s vami Jaroslav Rybár?