Viktor Myskovszky nakreslil vyše tisíc pamiatok
Historické pamiatky sú súčasťou národných dejín a mali by sa zachovať pre budúce generácie. O to, aby ich zachovali, sa usilovali mnohé osobnosti aj u nás. Jednou z nich je Viktor Myskovszky, historik umenia, architekt a profesor kreslenia, ktorý zasvätil svoj život pamiatkam. V. Jankovič vo svojej štúdii "Viktor Myskovszky 1838-1909" napísal: "Predpokladá sa, že Myskovszky nakreslil a namaľoval viac ako tisíc pamiatok a ich detailov. Pre Myskovszkého bola kresba integrálnou súčasťou jeho slovnej informácie a ako taká spravidla neprekročila hranice dokumentačnej vernosti." Myskovszky sa narodil 14. mája 1838 v Bardejove v rodine váženého senátora a súdneho radcu šľachtického pôvodu. Študoval tam na gymnáziu a chodil aj do mestskej kresliarskej školy - bol výtvarne nadaný. Preto popri štúdiu staviteľstva v Budíne a Viedni navštevoval aj prednášky architektúry a reštaurovania na výtvarnej akadémii. Po skončení štúdií krátko učil na mestskej kresliarskej škole v Bardejove, na štátnej reálke i v Kremnici. Od roku 1868 až po odchod do dôchodku v r. 1897 pôsobil ako profesor kreslenia, deskriptívy a krasopisu na košickej reálke (v budove terajšieho gymnázia na Poštovej ulici v Košiciach, kde má aj pamätnú tabuľu).
Jeho pedagogická činnosť mu poskytovala, i keď nie veľké, finančné prostriedky pre hlavné ťažisko práce - dejiny umenia, maľovanie, kreslenie. Mal hlboký vzťah k umeleckým, architektonickým a historickým hodnotám a zachytával ich dokonalou kresbou a akvarelom. V tom čase bola fotografia v začiatkoch, aj to ako ateliérová. Za kolekciu albumov z východného Slovenska mu udelili na svetovej výstave v Paríží r. 1867 zlatú medailu.
Ako prvý si začal všímať po stránke pamiatkarskej drevené kostolíky. Popísal pamiatky Spišskej župy, pričom Levoču označil za pýchu celej krajiny, ďalej Oravy i stredného Slovenska. Niekoľko štúdií venoval chrámu sv. Egídia, radnica, mestskému opevneniu a histórii Bardejova a svoje poznatky zhrnul do monografie o stredovekých pamiatkach Bardejova. Zo Šarišskej župy to bol Prešov, Sabinov a kaštieľ vo Fričovciach, vyše 560 kresieb vyhotovil pre Krajinskú komisiu na ochranu pamiatok r. 1904. Dvadsať rokov bol členom komisie pre dozor nad reštaurovaním Dómu sv. Alžbety v Košiciach a o jeho priebehu vypracoval a uverejnil posudok. Pôsobil v mnohých medzinárodných vedeckých spoločnostiach (aj v Taliansku) ako uznávaný odborník. Kráľ mu udelil v r. 1897 Kríž rytierskeho rádu a v r. 1904 titul kráľovského radcu.
Na snímke je jeho kolorovaná oceľorytina Košická železničná stanica z r. 1866.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
