konkrétne s pobytom v jeho hradnej veži v roku 1768. V tom čase bol na hrade veliteľom major Elstermann. Beňovský, ktorý mal vtedy 22 rokov a za sebou už celý rad dobrodružstiev, by sa k nemu azda nedostal, nebyť toho, že sa v Spišskej Sobote zamiloval do Zuzany Hönschovej. Beňovský nikde dlho nevydržal a ináč to nebolo ani v tomto prípade. Zo Spišskej Soboty išiel na Ľubovniansky hrad navštíviť veliteľa Elstermanna. Nahovoril mu, že mu na Spiši zostaví vojenskú jednotku, na čele ktorej by stál a bojovali by medzi konfederátmi v Poľsku. Aby ju mohol sformovať, potrebuje naverbovať regrútov zo spišských miest a to na základe súhlasu ich starostov. Prehovoril Elstermanna, aby mu dal pre richtárov aj grófa list. Reakcia spišských remeselníkov bola taká, že sa ich zástupcovia vybrali tiež na Ľubovniansky hrad za veliteľom Elstermannom s protestom proti verbovaniu. Veliteľ prikázal svojim šiestim vojakom, aby Beňovského našli a priviedli ho na hrad. Tak sa aj stalo - bol v Spišskej Sobote u mladučkej Zuzany. Priviedli ho v okovách na hrad, kde ho veliteľ - už nie priateľsky naladený - vypočul a dal zatvoriť do hradnej veže. Odtiaľ sa mu podarilo ujsť do Poľska, kde naozaj bojoval na strane barskej konfederácie. Tzv. barskí konfederáti bojovali v Poľsku proti panovníkovi, na ktorého strane stálo aj Rusko. Rusi zajali Beňovského a kto čítal jeho príbehy, alebo sledoval sfilmované, vie, že tak sa začala jeho cesta cez Tarnopol, Kazaň, Tomsk, Krasnojaňsk, Jakutsk na Kamčatku. Odtiaľ ušiel a dostal sa cez Karibské ostrovy, Japonsko a Macao na Madagaskar, kde sa stal kráľom.
Vráťme sa ku konfederátom: časť z nich ktorej velil generál Bierzynský bola koncom roka (1768) až na hraniciach Spiša pri Novej Belej. Keďže niektorí vojaci sa začali vandalsky správať voči majetkom spišských miest, zálohovaných Poľsku, ktoré prepadávali a plienili mestá sa obrátili na uhorské vojsko so žiadosťou o pomoc. Generál Almássy im ju prisľúbil a keď v nasledujúcom roku (1769) prišli konfederáti do Starej Ľubovne a obsadili hrad, na ktorom sa usídlil ich generál Bierzynský, pokračovali v prepadávaní okolitých obcí, generál Almássy vypravil proti nim svojich vojakov a tí obsadili hrad, z ktorého tesne predtým konfederáti ušli. Bolo to 11. apríla 1769, odvtedy, až do roku 1772, kedy hrad naspäť pripojili k Uhorsku, bolo na ňom vyše 250 vojakov, aby ho chránilo spolu s okolitými obcami proti konfederátom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
