Je to veľká škoda, že ho zbúrali - spomínajú skôr narodení Košičania, ktorí v ňom ako mladí pretancovali nejednu noc a v jeho kaviarni prečítali stohy novín pri dobrej káve.
Najluxusnejší hotel na území Slovenska bol vskutku košický Schalkház, na ktorého mieste stojí teraz Slovan. Jeho zakladateľom bol v roku 1873 Leopold Schalkház, kaviarnik a obchodník s vínom. Po ňom prevzal jeho správu syn Leopold. Hotel mal v Uhorsku dobrý zvuk, ako moderný, nielen čo do ubytovacích možností, ale aj vybavenia kuchyne. A mal naozaj aj dobrú kuchyňu i kaviarenské služby boli na úrovni. Jeho salóniky - modrý, ružový, sála veľká ako jazdiareň slúžili aj ako kultúrno-spoločenské centrum. I napriek zmenám jeho majiteľov si udržal pôvodný názov zakladateľa až do roku 1945, kedy ho premenovali na Slovan. Leopold Schalkház ml. bol aj predsedom Spolku hoteliérov, hostinských a čašníkov. Čašník, ktorý u neho pracoval - František Schubert, bol zase predsedom košického Spolku čašníkov (neskoršie sa stal nájomcom reštaurácie v hoteli Schifbeck na Hlavnej č. 67). Obaja sa dostali do zoznamu významných košických osobností. Po všetky roky existencie Schalkházu išlo majiteľom o udržanie dobrého mena hotela, reštaurácie aj kaviarne, Košičania, najmä teraz, v období plesov, radi spomínajú na tie, keď ešte oni boli mladí. Ale aj na nedeľňajšie stretnutia pri káve a novinách po dopoludňajších bohoslužbách a korzovaní s rodinou po Hlavnej ulici. Páni prebrali celú politickú situáciu a dámy s deťmi zatiaľ sedeli v niektorej z košických cukrární.
Bol pre každého
"Schalkház bol pre každého" - spomína jedna z najstarších košických klobučníčok, pani Budešová. "Mali tam svoje bály spolky, živnostníci, učitelia, mestskí úradníci, samospráva i štátna správa, mládež. Plesovú sezónu tradične končili cigánskym bálom. Večerné šaty vtedy dávali šiť, lebo taká konfekcia ako dnes, nebola. Mnohí si ich požičiavali. Výber látok bol veľký u Markoviča, Burgera, Špiru i ďalších obchodníkov. Mnohí, aj dobre situovaní muži si požičiavali smokingy, fraky, cylindre, dámy zase róby, lebo keď išiel jeden na viacero plesov, nepatrilo sa byť v tých istých šatách. Karnevalové masky si väčšinou požičiavali v požičovni u Festyovej, ktorá mala aj výber plesových toaliet. Kožušníci zase kožuchov, lebo každá panička aj keď nemala vlastný, sa ním chcela popýšiť."
Tancmajstri a ich tanečné školy mali už v novembri obsadené kurzy pre mládež a v decembri i začiatkom januára pre vážených košických úradníkov a honoráciu. V rýchlokurzoch im dávali základy tanečných krokov noviniek, aby neostali na parkete v hanbe. V Košiciach bolo počas prvej ČSR asi šesť tanečných škôl. Kde je teraz Sedliacky (predtým Poľovnícka), mala tanečnú školu Eržika Kemenská, na Karpatskej tancmajster Lest.
Pred bálmi zvyčajne držali košické dámy diétu, aby neprajníci nepoohovárali ich tukové vankúše. Myslavské ženy zase hovoria, že šetrili kvôli handrám na strave. Potvrdzujú to aj košické krajčírky a odborníčky na módu. Zvyčajne vtedy najviac paničky aj slúžky koštovali na "pľaci" smotanu. Ráno vzali z domu lyžičku, kúpili si jeden rožok a zaradom načierali do džbánu každej predávajúcej, kým nezjedli rožok. Ušetrili si tak raňajky alebo desiatu. Rožok mali vraj preto, aby, prepytujem, nedostali z tučnej smotany časté behanie s riedkym koncom.
Keď už bolo po diétach i výzvedoch slúžok u krajčírok, ktorá dáma bude mať aké šaty, doplnky či šperky - požičiavali ich klenotníci - vybrali sa na koči do Schalkházu preplesať celú noc. V tom čase, keď nebolo taxíkov, mali koče parkovisko na Rooseveltovej. Tadiaľ, zboku sa do hotela vchádzalo z dopravných prostriedkov na plesy. Hostia, ktorí v ňom boli ubytovaní, chodili spredu z Hlavnej. Nuž a potom prepuklo to, na čo dnes starší nostalgicky spomínajú - bál so všetkým, čo k nemu patrí. Nielen toalety, hudba, gavalieri, ale aj bontón.
Odborníčky z módnej branže tridsiatych rokov nevedia dnešnej generácii odpustiť ich neokrôchanosť na spoločenských podujatiach. Aj pani Budešová, ktorá štyrom generáciám robí klobúky, sa nevie zmieriť s tým, že vidí mužov v smokingoch a namiesto kabáta majú v šatni športové vetrovky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
