prírodného hľadiska sú veľmi zaujímavé aj minerálne pramene viazané travertínové kopy, ktorých početnosť a najmä stupeň vývinu nemajú hádam s výnimkou Hornádskej kotliny na Slovensku konkurenciu. Travertín vzniká vyzrážaním a stvrdnutím hornín (pôvodne plastického pramenitu) pri spolupôsobení uhličitanu vápenatého v prostredí sladkej vody. Verejnosť na východe pozná najmä travertínové útvary na Dreveníku, Sivej Brade, či vo Vyšných Ružbachoch, dnes sa prejdeme po podobných útvaroch na Liptove.
Najznámejšími sú dve lokality výskytu travertínov v tomto regióne - Lúčanské a Bešeňovské travertíny. Lúčanské travertíny sú vďačným objektom obdivu najmä pre návštevníkov kúpeľov Lúčky neďaleko Ružomberka. Základom sú pramene sadrovo-zemitých kyseliek, ktoré odtekajú do riečky Teplianka. Tu sa usadili mocné vrstvy uhličitanu vápenatého, ktoré sa časom premenili z mäkkého, plastického penovca na kompaktný travertín. V minulosti bol aj priemyselne ťažený v dnešnej chránenej lokalite Lúčanské travertíny. Najkrajším príkladom usadzovania prvotného pramenitu a teda ´živej´ tvorbe budúcich travertínových súvrství je však Lúčanský vodopád na okraji kúpeľného parku. Je vysoký až 12 metrov, na rôznych skalách a stupňoch sa postupne usadzujú viditeľné vrstvy pramenitu, ktoré vytvárajú hrádzky a stupne. Celkovo je areál Lúčanských travertínov krajinársky veľmi pôsobivý a cenný.
Druhou veľmi známou lokalitou sú Bešeňovské travertíny, neďaleko obce Bešeňová pri hlavnej železničnej trati Žilina - Poprad. Toto územie je chránené už vyše 50 rokov, v minulosti sa tu však travertín aj ťažil. Jedinečnou je lokalita minerálneho prameňa vo svahu, z ktorého sa voda rozlieva rôznymi odtokovými cestami. Na svahu tam pomaly vznikli pôsobivé kaskády usadeného pramenitu, v súčasnosti ešte stále aktívne. Veľmi zaujímavá je aj farebnosť tejto lokality. Keďže sa vo vode nachádzajú pomerne bohato zastúpené železité čiastočky, farba usadenín mení tóny od žltej cez oranžovú až hrdzavočervenú. Toto pôsobivé miesto navyše dopĺňa aj niekoľko ´mŕtvych´ travertínových kôp v okolí, kde už proces usadzovania pramenitu skončil. Neďaleko kaskád je aj malé travertínové jazierko, zvané Bazén. Okrem toho sa na tieto lokality viaže aj vzácna, slanomilná vegetácia s viacerými raritnými druhmi.
Okrem týchto dvoch najznámejších a často navštevovaných lokalít existujú na území Liptova aj ďalšie travertínové fenomény. Či je to už známe travertínové jazierko v Rojkove, alebo menej populárne, ale najmä svojou genézou veľmi zaujímavé travertínové kopy pri Liptovských Sliačoch.
BEDEKER
Prístup: K obom najznámejším lokalitám travertínov je vcelku ľahký prístup. Kúpele Lúčky sú najlepšie dostupné po ceste medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom. Odbočiť treba cez Ivachnovú, Liptovskú Teplú a ďalej už cesta vedie do Lúčok. Lúčanské travertíny i vodopád sa nachádzajú na okraji kúpeľného areálu, na začiatku červenej značky, ktorá vedie na Veľký Choč. Výlet na tieto miesta je len nenáročnou prechádzkou.
Podobne dobre dostupné sú aj Bešeňovské travertíny. Z obce Bešeňová (11 km východne od Ružomberka) treba prejsť cez nadjazd ponad železničnú trať a asi 1 km za obcou natrafíme na areál minerálnych prameňov, ako aj samotnej rezervácie s nádhernými kaskádami. Samozrejme, za návštevu stojí aj tunajšie termálne kúpalisko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
