hádate. Priatelia a známi vás iba využívajú, keď im raz podáte prst, druhýkrát očakávajú celú ruku, príbuzným z vidieka robíte nakupovača a skladníka, bezplatného taxikára a hoteliera. Keď potrebujete niečo vy, akoby sa všetci odrazu stratili.
Na otázku v úvode je jedna odpoveď: bez druhch ľudí nedokážeme žiť, aj keď práve tí druhí nám spôsobujú starosti a sklamania. (Iní hovoria to isté, teda aj my niekomu pridávame problémy.) Ďalšia otázka je: ako máme žiť, či správnejšie - aká je tá správna miera, či vzdialenosť medziľudských vzťahov, či je to partner, rodina, priatelia. Žiaden z nich sa pri vás neocitol len tak náhodou a treba sa o neho starať. Britská poradkyňa pre medziľudské vzťahy Fiona Harzold hovorí, že prvý človek, o ktorého sa treba starať, s ktorým sa treba spriateliť a bezvýhradne ho prijímať so všetkými dobrými aj negatívnymi vlastnosťami, sme my, sami. Fiona Harzold tvrdí, že kým sa nevyrovnáte sami so sebou, nemôžu byť zdravé ani vaše vzťahy s inými.
Kým sa staneme sami sebe priateľmi, musíme sa k tomu prepracovať. Napríklad ak sa budeme považovať za nezaujímavého človeka, neoplývajúceho špeciálnymi vlastnosťami, takého nás bude vidieť aj naše okolie. Ak máme kilá navyše, nepredstierajme, že neexistujú, ale považujme sa s nimi za zaujímavého človeka, ktorému pristanú a ktorý má iné pozoruhodné danosti.
Sťažujete sa na domáce hádky. Výmena názorov je niekedy zdravá, ba nevyhnutná. Agresia je vlastne predpokladom každej lásky ako spôsob komunikácie. Správna hádka vzťah nelikviduje a neničí, skôr prispieva k jeho budovaniu. Má však svoje pravidlá. Keď nechcete, aby vás urážali a boli k vám agresívni, nebuďte takí ani vy. Je rozdiel, či sa označí protivník za najlepšieho človeka na svete, alebo sa výčitka zjemní formuláciou, že už tretíkrát zabudol urobiť to, čo sľúbil. Takisto nie sú vhodné ultimáta: keď pôjdeš večer za kamarátmi, nemusíš sa vracať, vymením zámok. Možno nimi dosiahnete svoje, ale vzťahu to neprospieva a napokon aj po "neuposlúchnutí" ultimáta sa partner vráti domov aj po výmene zámku.
Pri hádkach má každý "svoju" pravdu - jeden na druhého kričí, skáče do reči, nepočúva, čo partner hovorí, zúrivo prechádza miestnosťou s dramatickými gestami a sarkastickými poznámkami. Keby ste si namiesto behania sadli a počúvali, čo partner hovorí, tomu by sa predišlo a výmena názorov by sa uberala iným smerom.
V zdravých medziľudských vzťahoch je dôležité vedieť aj odpúšťať a vedieť sa na problém pozrieť jednak z nadhľadu a jednak očami toho druhého. Ak chceme, dokážeme to. Tiež by sme mali mať jednu tvár pre všetkých. Odložme tú peknú pre cudzích a škaredú pre vlastných, inými slovami: zásady slušnosti a zdvorilosti sa netýkajú iba cudzích, kolegov alebo obchodných partnerov. Tí, s ktorými nás spájajú bližšie vzťahy si tiež zaslúžia pekné zaobchádzanie.
Viete, aké dôležité je naučiť sa hovoriť "nie"? Ak patríte k ľuďom, ktorí to nevedia povedať, budete slúžiť ako hromozvod zlej nálady, taxislužba a bezplatný pomocník pri všetkom, čo treba odniesť, priniesť a podobne. Určiť si hranicu medzi obetavosťou a obeťou je pre mnohých problém. Odmietnutie si nedokážu ospravedlniť často ani sami pred sebou. Kto taký problém má, mal by si určiť hranicu, po ktorú siaha jeho ochota a vtedy jeho vzťahy nebudú len účelové. Príčina môže spočívať v rodinnom prostredí počas nášho detstva, kedy sme boli medzi súrodencami tým horším dieťaťom, menej dôležitejších, ako oni. Snažme sa nevnášať takéto praktiky do svojho rodinného prostredia, aby sa nestali rodinnou záležitosťou pre našich potomkov v dospelosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
