choval už v 16. storočí ako Gentský obor. Prvý registrovaný import do Nemecka sa uskutočnil v roku 1880. V Nemecku bol prešľachtený do dnešného typu. Prvý klub chovateľov králikov obrov bol založený v roku 1902 v Gente v Belgicku.
K nám sa dostal z Nemecka v roku 1882. Pôvodne sa mu, podľa jeho pôvodu hovorilo flanderský obor. Belgické obry sa na začiatku 20. storočia u našich chovateľov tešili značnej obľube. Ich minimálna váha bola 5 kg, (priemerne 6 kg). V 30. rokoch sa choval vo farbách: svetlošedý, zajačí šedý, železitý, tmavoželezitý, čierny, biely, žltý a modrý, ktorý bol vytlačený moravským modrým. Najznámejším chovateľom belgických obrov v tom čase bol František Borovec z Chrudimi.
Belgický obor je aj v súčasnosti obľúbené plemeno. Je to plemeno náročné na kvalitu a kvantitu kŕmenia. Nehodí sa pre začiatočníkov a z dôvodu vysokej hmotnosti vraj ani pre deti - asi by ich mohol zasanúť. Belgické obry sú náchylné na ochorenie kokcidiózou a odolné voči myxomatóze. Samice obrov sa o svoje mláďatá starajú o niečo horšie než matky iných plemien, preto sa v praxi používajú matky iných plemien (Vss) ako kojné. Mláďatá belgického obra dospievajú asi za 10 až 11 mesiacov.
Telo má mohutné, dlhé, valcovité. Prednosťou je silná kostra, dorastá do dĺžky 70 cm a viac, meria sa len v sporných prípadoch. Hrudné končatiny sú silné, vzpriamené, zoširoka postavené, krk je mierne znateľný. Hlava je silná, veľká, u samcov mierne klabonosá u samíc jemnejšia. Uši sú mäsité, majú silný koreň, priamo nesené, lyžičkovito otvorené, celé sú pokryté srsťou. Ich dĺžka je nad 19 cm.
Belgický obor má hustú srsť v podsade. Výrazné, rovnomerné pesíky. Dĺžka krycieho chlpu je asi 3,5 cm. Jeho farba môže byť: svetlo divoko sfarbený, stredne divoko sfarbený, tmavo divoko sfarbený, železitý, žltý, modro divoko sfarbený, čierny a železito čierny, modrý, havanovitý a činčilový.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
