ktorá sa roztočila okolo stoličky Jozefa Stahla, ilustruje bastardizáciu pomerov v slovenskej politike.
Jadrom konfliktu je právny spor. Stahl bol zvolený do funkcie na dobu 5 rokov. Novela ústavy o dva roky neskôr povedala, že perióda predsedu NKÚ je 7 rokov. Ako to už na Slovensku býva, nikoho vtedy nenapadlo vteliť do zákona ustanovenia o tom, ako sa prejaví táto korekcia vo funkčnom období terajšieho vedenia. Teda, či Stahl a jeho ľudia sa lúčia v decembri 2004, alebo 2006. Tu je prvý blunder - vinníci sedia v bývalom parlamente. Keď sa podobne menila perióda generálneho prokurátora, na problém s Hanzelom sa nezabudlo a následníctvo vyriešili.
Právni experti sú - ako vždy - rozštiepení. Jedni sa prikláňajú k 5, iní k 7 rokom. Faktom je, že keď sa ústavná novela po schválení pitvala, proti mediálnym domnienkam, že Stahlovi sa pôsobenie prolonguje, sa neozval nikto. Teda autor si nepamätá. Dá sa povedať, že domnienka sa zakorenila dosť tuho, keďže priaznivci opačného výkladu, teda že Stahl teraz musí končiť, prešvihli zákonom stanovené lehoty nominácie kandidátov i novej voľby. Zákon hovorí, že voľba nového šéfa NKÚ musí byť najneskôr mesiac pred uplynutím funkčného obdobia starého; a to bude, ak Stahl naozaj odchádza, 15.december. Tu je druhý blunder - vinníci sedia v úradujúcom parlamente. Presnejšie vo vedení a ústavnoprávnom výbore.
Stahl volá o ratu. Tvrdí, že keby sa volilo na tejto schôdzi NR SR, jeho ľudské práva budú porušené (?). A jediný, kto môže kauzu legálne rozlúsknuť, je Ústavný súd. To je ale ďalší právny uzol - kým nebude zvolený nový predseda NKÚ, neexistuje spor a teda ani dôvod obťažovať Mazákov dvor. Stahl a podpredsedovia sa dokonca listom obrátili na poslancov, aby Hrušovského návrh zaradiť tento bod do programu, neschválili. Na prvý pohľad sa lobing s úspechom asi nestretne, keďže štyri strany už zverejnili aj kandidátov (HZDS, Smer, SDKÚ, SMK). A piata - KDH - asi proti vlastnému predsedovi, ktorý voľby vyhlásil a trvá na ich legitimite, nepôjde. Na druhý pohľad sa ale javí, že na detronizácii Stahla naozaj nemusí byť v tejto chvíli bohvieaká politická zhoda.
Ak existuje dobrý dôvod, prečo by skôr končiť mal ako nemal, tak je to Stahlovo správanie (hodnotenie práce úradu je iná téma). Niežeby bol funkcionár povinný mlčky prizerať, ak je presvedčený, že mu idú protiústavne vytiahnuť spod zadku stoličku. Stahl ale sám kauzu politizuje, čo mu ako vysokému ústavnému činiteľovi, ktorý stojí z definície mimo politiku, nesluší. Nedá sa ubrániť zlému pocitu, že prestížne sedadlo mu prirástlo k identite viac než je únosné. Jeho presvedčenie, že má ešte 2 roky do dôchodku, je v tejto chvíli rovnakou právnou fikciou, ako názor opačný, že končí okamžite. Horšie je, že Stahl, ako má v zlozvyku, rozdáva aj kontraverzné mediálne vyhlásenia. Ide vraj o "politický nátlak na parlament" a "subjektívne výhrady voči činnosti úradu". Ani nie konkrétnej strany (strán), ale jednotlivcov. A to je skoro už obžaloba. Len so zamlčaným podmetom, keďže bublina nemá meno.
Nie je ale ťažké dovtípiť sa, kam Stahl cieli. Rovno na Dzurindu. Iba on (a azda ešte Bugár) je taká veličina, ktorá by mala motív a zároveň aj politický vplyv ako "jednotlivec" zariadiť "aSTAHLA vista". Netreba loviť veľmi hlboko v pamäti; predseda NKÚ mal s predsedom vlády dva ťažké konflikty. Najprv bola kauza predaja železničných bytov s nadštandardným vybavením do osobného vlastníctva zamestnancov, v ktorej Stahl prirovnal ŽSR k "realitnej kancelárii". Jeden zo šťastlivcov sa volal - Miroslav Dzurinda a premiér bol do kauzy zatiahnutý. Druhý príbeh je ešte povedomejší - vláčiky. Vtedy Dzurinda vypenil nesmierne, keďže Stahl osobne sa na základe kontroly podriadených priklonil k názoru, že lepšiu ponuku predložila firma (Alston), ktorú "tlačil" Macejko. A navyše ešte vyhlásil, že bol vydieraný anonymným telefonátom, ktorý "mohol byť len v záujme tých, ktorí ten tender vyhrali". Netreba asi dodávať, že šéfom výberovej komisie, ktorá sa dostala do konfliktu s Macejkom a spol., bol - Miroslav Dzurinda.
Stahl teda signalizuje, že po krku mu ide premiér. Vysvetliť by len chcelo, ako pri svojich aktuálnych vzťahoch s Hrušovským dokázal Dzurinda takú veľkú intrigu presadiť. Isteže - nepodceňujme ho. Možnože je kvapku angažovaný aj Bugár, ktorý má zlý zub na Stahla za údajne neobjektívne kontroly na "maďarských" ministerstvách. Z iných kanálov idú správy, že sa rysuje dohoda premiéra s Mečiarom na podpore kandidátov HZDS - Jasovského na predsedu a Cabaja podpredsedu NKÚ. No - to už radšej ešte tri funkčné obdobia pre Stahla. Alebo doživotie...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
