4. Dokopy je to teda 7,4.
To je síce menej, ako pred rokom prognózovaných 8 percent, ale nedá sa už len tak povedať, že stále málo. Máme totiž zákon o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sa rast dôchodkov určuje koeficientom inflácie a rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Je to teda prvý rok, čo príjmy dôchodcov kopírujú pohyb miezd vo výrobnom sektore. Samozrejme, v priemere. Určite sa to mnohým spoluobčanom nevidí dosť. Treba ale povedať, že posledných desať-štrnásť rokov, mimo predvolebných, sa príjmové nožnice medzi dôchodcami a zamestnanými len roztvárali, pretože valorizovalo sa politicky v parlamente a hlavné slovo mávali vždy ministri financií, ktorí na prvom mieste strážili deficit. Práve licitácie v NR SR tentoraz odpadli.
A ani opakovať by sa už nemali. Ale - veci sa majú resp. budú mať oveľa zložitejšie. Ani cez zákon sa do budúcnosti ľahko nedohliadne. Napríklad už valorizácia 2004 sa rýchlou novelou rozdelila na dve etapy, hoci pôvodne zákon určoval 1. júl. Presadil sa ale v parlamente názor, že kompenzovať dôsledky cenových a daňových (DPH 19) skokov treba okamžite. Čiže do zákona, ktorý je najlepší pre dôchodcov odkedy Slovensko existuje, sa zasiahlo už pri prvej príležitosti. A naozaj asi nie naposledy.
Nikto normálny nepraje dôchodcom menej peňazí alebo horší život. Priama reč ale vyžaduje oznámiť, že súčasný systém je nastavený tak, že dlhodobo ho slovenská ekonomika neunesie. Teda veľmi veľkoryso, hoci mnohým dôchodcom to pripadá ako rúhanie. Neudržateľnosť výpočtov, na základe ktorých sa schválil "valorizačný automat", si potichu uvedomujú už aj na Kaníkovom ministerstve. Teraz práve spustili čistku v Soc. poisťovni, lebo je tam oproti plánu manko 7 miliárd. A SP vyhlasuje ďalšiu amnestiu pre neplatičov. Zbytočne - bez nároku. Deficit SP už bude len rásť - mechanizmus je nastavený. Počtári z nezávislých "think-tankov" upozorňujú, že už v budúcom volebnom období musí dôjsť ku korekciám.
V princípe by nominálne nárasty penzií mohli pokračovať, ale pomalšie. Kardinálny problém je v nastavení prvého - solidárneho piliera, z ktorého sa dnes financujú všetci dôchodcovia, na približne 50 percent príjmov v národnom hospodárstve. To nepôjde, čo nepriamo dokladujú i predkolapsové stavy dôchodkových systémov v celej Európe. Temer všetky sú kalibrované na vyplácanie približne 45-60 percent priemerného príjmu v tej-ktorej ekonomike. Na Slovensku sa do reformy vyplácalo cca 42 percent. Kaník a jeho "melody boys" síce veľmi správne a múdro zriadili druhý, individuálny pilier kapitálového sporenia, ktorý sa o chvíľu rozbehne, zároveň však úplne nelogicky a protisystémovo sľúbili viac peňazí zo SP. Pričom súčasne presmerovali polovicu odvodov, z ktorých sa terajší penzisti priebežne financujú, na kapitalizáciu (o tieto peniaze sa dnes bijú na reklamných plochách celého Slovenska licencované dôchodkové spoločnosti). To je nonsens. Každý objektívny penzista uzná, že ak omnoho bohatšie štáty nedokážu utiahnuť dôchodky na úrovni 50-60 percent príjmov aktívneho obyvateľstva, nemôže si takýto cieľ dávať ani Slovensko s momentálne najmasívnejším ("najagresívnejším" - Ivan Mikloš) súkromným pilierom.
Druhý kľúčový omyl zakomponovali reformátori dovnútra solidárneho systému, keď zmenili parametre prerozdeľovania. Je to tzv. princíp zásluhovosti a hovorí o tom, že ľudia, ktorí zarábajú viac, čiže platia aj vyššie odvody, po penzionovaní aj viac zo systému dostanú. A tí, čo zarábajú a platia menej, dostanú menej. To vyzerá spravodlivo a kapitalisticky, v skutočnosti však ide o totálne nepochopenie filozofie dôchodkov a vlastne i celej reformy. V situácii, keď sa každoročne znižuje počet narodených detí i počet ľudí platiacich odvody, a naopak sa zvyšuje priemerný vek dožitia i počet dôchodcov, je vyšinutosť prvého stupňa postaviť solidárny systém na princípe, že výška dôchodku je úmerná sume zaplatených odvodov. Jednoducho to nevychádza. Sporivý pilier je určený práve na to, aby znížil medzigeneračné prerozdeľovanie, ktoré je odsúdené na pomalý krach pre demografickú slučku - nižší počet narodených detí. Konštrukcia solidárneho piliera však postavila filozofiu na hlavu - miesto toho, aby sa nastavila na zabezpečenie minimálneho dôchodku pre každého, medzigeneračné prerozdeľovanie ešte zvýšila.
A to je vôbec najväčšia strategická chyba nielen dôchodkovej, ale všetkých reforiem tejto koalície. Našťastie ale nie fatálna, keďže je opraviteľná. Priebežné financovanie sa musí oslabiť na takú úroveň, ktorá nezabije ani ekonomiku, ani dôchodcov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
