dnes pre šéftrénera nohejbalistov DPMK a trénera reprezentácie mužov Vladimíra Strojného
Nechápe mužov, ktorí plešinu maskujú prehadzovačkou
Patrili ste k poslušným žiakom, alebo ste mali v žiackej knižke aj poznámky?
- Samozrejme, poznámky boli. A najmä na základnej škole ich bolo dosť. Ani na strednej som sa im nevyhol, ale nie preto, že som bol neposlušný, skôr preto, že som v učení nejako zvlášť nevynikal. No výdatne som to nahrádzal športom, školu som reprezentoval v každom odvetví.
Vedeli by ste si prišiť gombík?
- Bez problémov. Nepamätám sa, že by som sa pritom pichol. Ručné práce i varenie mi idú celkom od ruky.
Ak by ste si mali vybrať nejakú známu ženu, s ktorou by ste mohli stráviť večer, o koho by išlo a prečo?
- Mne sa páčia blondínky, to je aj dôvod, prečo by som s ňou išiel na večeru. Na televíznej obrazovke sa mi páčia všetky, môže byť trebárs taká Zuzana Hajdu z Jojky... Ale ja som spokojný so svojou ženou. Prirodzene, je blondína.
Vy chcete ísť v lete do hôr, partnerka k moru. Ako to vyriešite?
- Nijako, lebo ani ja nechcem ísť na dovolenku do hôr, hory mi netreba. Strašne mám rád more a teplo. Aj preto sme posledné dovolenky trávili v krajinách, kde sú vysoké teploty i teplé more. No najradšej by som chodil do Brazílie, kde sme boli s nohejbalistami, tam malo more dvadsaťdeväť stupňov.
Ak by ste mali plešinu, považovali by ste to za hendikep na svojom zovňajšku?
- Plešinu nemám, aj keď mi vlasy za posledné roky značne preriedli a najmä zošediveli, ale keby bola, nebol by to pre mňa žiaden hendikep. Nepochopím chlapov, ktorí to riešia prehadzovačkou. To radšej mať holú hlavu...
Práve ste vyhrali milión. Čo s ním urobíte?
- Som už vo veku, že by som si vedel predstaviť život v rodinnom domčeku. Takže by som predal byt v paneláku a ten milión by som investoval do kúpy domu. Pochádzam totiž z dediny a páči sa mi život v rodinnom dome.
Pamätáte sa na svoju prvú lásku?
- Pravdaže. Ale trvala len krátko, možno mesiac. Boli sme rovnaký ročník, mali sme šestnásť či sedemnásť, chodili sme na rovnakú školu. No potom som ju už nikdy nestretol.
Kamaráti vám zoženú bezpečné alibi, aby ste mohli ísť s nimi na nudistickú pláž. Pôjdete?
- Šiel by som, ani by som nepotreboval alibi. Nemám s tým problém.
Vaše dieťa prišlo domov s piercingom v nose. Čo mu poviete?
- Snažil by som sa preventívne zabrániť tomu, aby ho tam malo. Ale asi je to zbytočné, zrejme by som dosiahol len opačný efekt. No keby s tým piercingom prišli aj iné neresti, určite by som zasiahol tvrdšie.
Čo si všimnete na príťažlivej žene ako prvé?
- Nohy a prsia. Zadok až potom. No nechápem niektorých chlapov, aj našich nohejbalistov, že sa im páčia ženy s malým zadkom. To by sa ženám mali páčiť takí muži... Nevravím, že by žena mala nosiť kufor, ale určite by nemala byť doska.
Nájdete na ulici peňaženku s 20-tisíc korunami a dokladmi človeka, o ktorom viete, že mu peniaze určite nebudú chýbať. Ako sa zachováte?
- No keby som toto presne o tom človeku vedel, asi by som si ju nechal. V opačnom prípade, ktovie? Možno by to bolo päťdesiat ku päťdesiat pri rozhodovaní, čo s peňaženkou urobiť...
V čakárni u lekára je na stole aj erotický časopis. Zalistujete si v ňom?
- Keby tam sedeli aj iní ľudia, asi nie, ale keby som bol sám, tak by som si ho poprezeral. Možno keby som mal dvadsať rokov, tak by som sa nehanbil ani pred ľuďmi. Ani vtedy, keby to bolo trebárs u zubára a erotika by mala slúžiť na to, aby ste nemysleli na bolesť...
Bohuš MATIA
Autor: David má dobrú mušku
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
