O siedmej ráno dostal vodičák, o ôsmej už jazdil svoju prvú rally
Pre jazdca rally znamená štart v seriáli WRC (World Rally Championship) asi toľko ako pre basketbalistu hrať v NBA či pre hokejistu v NHL. Najlepší slovenský pretekár súčasnosti Jozef Béreš junior má za sebou už druhú sezónu medzi absolútnou elitou. Po vlaňajšom nesmelom nazretí do zákulisia svetového rally športu (absolvoval tri preteky) sa tohto roku predstavil na piatich súťažiach šestnásťdielneho šampionátu (v Monaku, vo Švédsku, Grécku, Fínsku a Taliansku), prvé tri podujatia absolvoval na aute Hyundai Accent WRC, v druhej polovici sezóny presedlal na Subaru Impreza WRX.
Veľa nechýbalo a bol by prvým slovenským jazdcom, ktorý získal body do klasifikácie majstrovstiev sveta. V tradičnej ouvertúre každej sezóny, chýrnej a jednej z najťažších, Rally Monte Carlo, vyrazil na trať s úmyslom dôjsť aspoň do cieľa. Ani sa mu nesnívalo, že na konci pretekov v mondénnom kniežatstve bude na štartovacej rampe pózovať medzi najlepšou desiatkou v absolútnom poradí. Hviezdou bol Francúz Sebastien Loeb, ale spúšte fotoaparátov cvakali aj pri pohľade na neznámeho Slováka za volantom šedého Hyundai Accent WRC. Deviate miesto bolo pre náš motoristický šport doslova bombou. Od Švajčiara Oliviera Burriho, a tým aj prvého bodíka pre Slovensko v histórii svetového šampionátu, ho delili necelé dve minúty. "Keby bolo auto v poriadku, bolo by to zaujímavejšie aj preňho. Modlili sme sa, že vydržalo prvý deň, ani sa nám nechcelo veriť, že sme dojazdili aj druhý deň a že sme vôbec dorazili do cieľa, to bol doslova malý zázrak. Pritom sme kvôli prehriatiu motora išli na núdzový režim," spomína dvadsaťročný pretekár košického tímu Styllex Tuning na skvelý začiatok sezóny. "Tie pocity na rampe sa ani nedajú opísať."
Škoda len, že auto nebolo stavané na také náročné skúšky, aké pre špičkových jazdcov "vymýšľajú" organizátori svetových rally. Kvôli technickým závadám musel Béreš junior so svojím českým spolujazdcom Petrom Starým vzdať Švédsku rally už po šiestej rýchlostnej skúške a ešte skôr ich Hyundai zradil v Grécku, odstúpili už po druhej "erzete". "Vo Švédsku sme v prvý deň jazdili ešte na zamrznutej šotoline, cez noc ju pokryla tenká vrstva snehu a bolo veľmi ťažké udržať auto na ceste. Hneď na začiatku sme mali prasknutú hlavu motora a mohli sme ísť len na polovičný výkon. Bola to však moja jazdecká chyba, že sme vyleteli z trate. No aspoň sme mohli ešte dva dni testovať voz na uzavretej ceste. V Grécku sme zas urvali predné rameno, to bol asi najslabší bod toho auta. Pri skoku na horizonte sme naleteli na nejaký kameň, myslím, že vôbec nie nebezpečné miesto, kde iní dostali maximálne defekt. S odtrhnutým predným ramenom sa však nedalo pokračovať."
Do druhej polovice šampionátu sa vrútila slovensko-česká posádka s novučičkým Subaru Impreza WRX. "Hyundai bolo príliš drahé auto, aby sme sa museli pasovať tak často s poruchami. Pokiaľ fungovalo, bolo výborné, ale prekážali nám neustále problémy s motorom a prevodovkou, rozhodli sme sa vymeniť ho za iné. Subaru je oveľa lacnejšie a ideálne na učenie."
No šťastie si naň nesadlo ani pri ďalšej, Fínskej rally. "Odtrhlo nám výfuk, takže sme išli bez turba, auto malo sto koní... Ale rozhodli sme sa pokračovať, s tým, že sa to v nočnom servise za tých štyridsať minút vymení. No tesne pred servisom som vošiel do ťažkej zákruty trošku rýchlejšie ako bolo treba, vyletel som mimo trať, narazil na zrezaný pník stromu a dva či trikrát som sa otočil cez strechu."
Lepšie sa to neskončilo ani pri poslednom podujatí majstrovstiev sveta, ktoré mali "styllexáci" ešte podčiarknuté v tohtoročnom kalendári, Rally Talianska v okolí San Rema. Pre ohnuté rameno sa nedalo nasadiť koleso a túžba po ďalšom dobrom umiestnení sa rozplynula už po deviatej rýchlostnej skúške. "Ale pri Subaru ostávame aj v ďalšej sezóne. Myslím, že to bude dobré auto, je stále lepšie a veľa ľudí na jeho vylepšení maká deň čo deň," verí slovenská nádej v rally, že na budúci rok sa jeho Subaru budú "choroby" vyhýbať.
Najradšej by absolvoval každú zo súťaží World Rally Championship, keby to nebolo finančne také komplikované. "Vedenie tímu rozhodlo, že sa zúčastníme celého seriálu majstrovstiev Slovenska a viac sa sústredíme na európsky šampionát. Verím, že pritom stihneme aj nejaké preteky majstrovstiev sveta, ale ktoré to budú, zatiaľ ešte nie je rozhodnuté. Mne by sa páčilo všade, každá zo súťaží má svoje čaro, rád by som išiel napríklad v Nemecku. Chceme však absolvovať väčší počet pretekov za menej peňazí a viac sa sústrediť na asfalt. Mám veľmi rád šmykľavý povrch, v zákrutách je to ten pravý adrenalín a asfalt a šotolina mi ho poskytujú."
Adrenalínom v tejto sezóne bola preňho Fínska rally, kedysi známa ako Rally tisícich jazier. Jozef Béreš si ju zamiloval aj preto, že šotolinové pruhy úzkych lesných ciest sú doslova obsypané divákmi. "Je to fantastické, Fínska rally je asi najviac sledovanou súťažou celého seriálu majstrovstiev sveta, diváci stoja všade. Niekedy ide aj o držku, lebo sem-tam si nejakí opití fanúšikovia chodia aj po trati a treba dávať veľký pozor, aby ste ich nezrazili. Zima tam asi robí veľa a zaženiete ju iba pohárikom..."
Ktorý z mladých jazdcov by netúžil stať sa slávnym ako Francúz Loeb, Nór Solberg, Fín Grönholm, Španiel Sainz, či Estónec Märtin, ale prejsť školou rally až na svetový vrchol neznamená len využiť svoj talent, máloktorý z východoeurópskych pretekárov má k tomu aj vhodné podmienky. "Nemám nejaký vzor, ktorému by som sa chcel podobať, ale veľmi fandím mladým jazdcom, ako je Loeb či Belgičan Duval, pre ich štýl jazdy, idú ako o život. Páči sa mi ako Loeb ide na pretekoch úplne inú stopu ako ostatní, na asfalte je proste neporaziteľný. Je ťažké napodobiť ho, chce to veľa skúseností, od rána do večera iba sedieť za volantom a jazdiť. Ja však toľko času nemám, lebo chodím aj do školy, učím sa za automechanika, takže veľa hodín strávim skôr pod autom, ako za jeho volantom."
No kariéra Jozefa Béreša juniora by sa mohla aj naďalej uberať tým správnym smerom, veď máloktorý jazdec v jeho veku dostane šancu priblížiť sa na dotyk k hviezdam svetového rally. Život na rýchlych kolesách má v krvi odmalička. "Už ako deväťročný som jazdil motokros, ale po roku si rodičia povedali, že štyri kolesá sú štyri kolesá a presedlal som na motokáry. Na nich som vydržal tri roky, keď sa mi to zdalo už trošku slabé, pomalé... Otec mi daroval starú Mazdu, prerobili sme ju na autokros a tomu som sa venoval štyri roky. Potom sme sa dali dokopy s tímom Styllex Tuning, rok nás ešte sponzorovali pri autokrose a mali podmienku, aby som za nich jazdil rally. Pri pretekoch do vrchu to nebol problém, pretože to môžete jazdiť už od pätnástich-šestnástich rokov, ale ak chcete jazdiť rally, treba vám vodičský preukaz. Ja som si ho urobil hodinu pred prvou súťažou, dokončil som ho o siedmej ráno pri obhliadke trate a o ôsmej som už stál na štarte Mikona rally, vodičák bol ešte teplý..." stihol mladý Debraďčan (dedinka kdesi za Moldavou) svoju prvú veľkú rally na poslednú chvíľu.
A odvtedy bol miláčikom slovenského publika všade, kde zavítal. Spočiatku so svojím otcom, ktorý mu bol učiteľom. "Sprvu som sa snažil jazdiť ako on, pre divákov. No kým otec už môže brať rally ako hobby a robiť to pre radosť, ja som profík a musím už jazdiť na výsledok, diváci totiž peniaze nedávajú..." berie šport pre ktorý žije pragmaticky. A nedá naň dopustiť. "Pretože mám pri ňom najkrajšie zážitky. Milujem rally, ale aj autokros, či rallykros. Ten sa jazdí spolovice na asfalte, spolovice na šotoline, teda na povrchoch, ktoré mám rád. Formula jeden ma príliš nezaujíma, ale neláka ma ani Dakar, sú to trošku nudné preteky. Túžim opäť po aute WRC, lebo lepší zážitok, ako v ňom ísť rally nepoznám."
Od detstva však sníval o starom Audi, podobnom, čo kedysi "sedlal" na pretekoch Nemec Walter Röhr. A sen sa mu nedávno splnil. "Kúpili sme ho ako sériové a chceme ho prerobiť na šprinty. To je moja nová láska v garáži."
Bohuš MATIA
Autor: Vyšné Opátske
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
