Po návrate z Portugalska sa bál skočiť na váhu
Prešiel všetkými mládežníckými výbermi Slovenska, v ligovom tíme 1. MHK Košice debutoval v sedemnástich rokoch, bolo len otázkou času, kedy zaklope aj na dvere národného mužstva dospelých. "Splnil sa mi jeden zo snov," vraví dvadsaťročný košický hádzanár Martin Farkašovský o svojej reprezentačnej premiére na turnaji ôsmich celkov v portugalskom mestečku Viseu.
"Musím priznať, že nominácia ma trošku prekvapila, lebo vstup do novej sezóny mi nevyšiel celkom podľa predstáv, po niekoľkých dobrých zápasoch prišla totiž mini kríza. Ale na rozhodnutie trénera Hatalčíka pozvať ma na turnaj malo asi vplyv, že ma dobre pozná z družstva kadetov i z ligových zápasov."
Debut v národnom mužstve Farkiho ("táto prezývka mi prischla už v treťom ročníku na základnej škole, má ju aj môj otec a vraj tak prezývali už aj jeho otca, takže to máme v rodine") zatiaľ nestál nič. "Teraz ma to obišlo, ale asi to už vyšlo z módy. V nároďáku sa nič také, ako napríklad povestná ´fasovačka´ pod sprchou po holom zadku u nás v klube, nekoná. Možno neskôr si chlapci spomenú a nejakú basu piva zaobstarám. Určite šetriť nebudem..."
Bola aspoň doma nejaká malá oslava?
"Ani nie, akurát slovná pochvala od otca (mimochodom, Boris Farkašovský je prezident 1. MHK Košice - pozn. red.), čím dal najavo, že ho to tiež teší. Náš vzájomný vzťah je taký normálny, ako otca so synom, keď treba pokarhá, ale aj pochváli. No skôr som zvedavý, aké referencie o mojom výkone dá pán Gubrický trénerovi Hatalčíkovi (ten do Portugalska necestoval pre chorobu - pozn. red.)..."
Ligové zápasy, s juniormi kvalifikácia o postup na majstrovstvá sveta v Budapešti, s národným A-tímom boj o postup na majstrovstvá Európy, vysoká škola, priateľka... Nie je toho na mladý organizmus trošku priveľa?
"Pravda, bude to asi náročné, ale nesťažujem si. Keď človek chce, stíha všetko. A ja mám chuť do všetkého. Dúfam, že aj v národnom mužstve nezostane iba pri jednom zraze. No musím preto veľa urobiť, stále je čo zlepšovať. Neverím, že existuje nejaký hráč, hocijako dobrý, aby si povedal - už dosť, ďalej mi makať netreba. Aj ja cítim, že musím trošku popracovať v posilňovni, na rýchlosti, prudkosti strely. Už som to konzultoval aj s klubovým trénerom Schmiedtom, lebo mi to neveľmi vychádza, keď sú spoluhráči v posilňovni, ja som zväčša v škole."
Dvadsaťročný mladík, takmer dva metre výšky a sto kilogramov živej váhy. To treba doma aj živiť, aby sa udržali parametre reprezentačnej spojky. "Ale po návrate z Portugalska sa trochu bojím skočiť na váhu, lebo ručička asi pôjde vyššie ako by mala. Bola tam totiž vynikajúca, výdatná strava, švédske stoly, ryby, v závere aj stejky, naozaj mi chutilo. Nevravím však, že doma sa tiež nenajem. A patrím k tým, čo do chladničky idú aj o jedenástej, dvanástej večer, aby zahnali hlad. To mi nerobí problém."
Čochvíľa asi nebude problém nasledovať niektorých spoluhráčov aj do zahraničia, keď príde dobrá ponuka. Pustil by vás otec z klubu, ako napríklad Kleisa do Maďarska, keby teraz prišla?
"Nejaké menšie ponuky už boli, ale momentálne je pre mňa prvoradá škola," vraví študent ekonomickej fakulty na Technickej univerzite v Košiciach. "Tú chcem dokončiť. A zmluvu v klube mám až do roku 2007. Ale prirodzene, že by som si chcel zahrať vonku nejakú kvalitnú súťaž. Láka ma najmä Nemecko, Maďarsko, Francúzsko či Španielsko," verí Martin Farkašovský, že sa mu splní aj ďalší hádzanársky sen.
Bohuš MATIA
Autor: Vyšné Opátske
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
