Rozvod môže byť traumou aj úľavou
Za čias totality bol rozvod vnímaný ako akt, ktorý spoločnosť jednoducho neakceptovala. Rozvedený človek bol často označovaný za niekoho, kto "sa nevie zmestiť do kože". Po zásadnej demokratizácii pomerov nastal opačný extrém, sloboda rozhodovania umožnila ľuďom rozvádzať sa oveľa ľahšie a jednoduchšie. A oni to využívajú. Manželstvo stratilo štatút spoločenskej normy pre muža a ženu, ktorí sa rozhodli žiť v jednej domácnosti. Dnes je dlhodobý vzťah bez oficiálneho "posvätenia" zhruba rovnako častý ako manželstvo...
Za múrmi súdnych siení sa rozvody odohrávajú denne. Sú to ľudské príbehy o chlade, odcudzení sa, o veľkej láske, ktorá sa neraz premenila na chlad, ba aj nenávisť. Tu je jeden z nich.
Richard je 42-ročný chlap, pred štyrmi rokmi sa rozviedol po 12 rokoch manželstva. Stále býva s bývalou ženou a 10-ročnou dcérou v jednom byte. Návrh podal on. Už nedokázal preglgnúť neustále hádky, hysterické výstupy a dokonca fyzické ataky svojej "nežnejšej" polovičky. Spory naberali na intenzite.
"Žena mi bežne aj pred dcérou vykričala aký som neschopný parazit, sviňa lenivá a aj iné, oveľa horšie veci," opisuje Richard definitívny rozvrat svojho manželstva. Exmanželka Zita bola podľa jeho slov nebezpečne výbušná baba. V návale zlosti ho mnohokrát napadla. Ich známi by určite neverili, že pre 90-kilového Richarda bola rozzúrená Zita ozajstnou fyzickou hrozbou, keďže on sa iba bránil a útočil iba slovne.
"Je ťažké z takýchto bitiek vyviaznuť bez ujmy ak je pre muža prvoradé neublížiť žene," myslí si Richard. "Ani mne sa to nepodarilo. Jedného dňa po mne v zúrivosti šmarila sklenený pohár takou silou, že sa mi rozbil na tvári. Jeden z črepov sa mi zapichol tesne nad oko. Mal som poriadne šťastie. Z rany sa valila krv, chirurg na pohotovosti mi ju musel zašiť."
V ten deň pohár trpezlivosti pretiekol. Richard podal návrh na rozvod. Dnes má pokojnú domácnosť, s bývalou ženou vychádzajú relatívne dobre. Každý má nezávislý život, so svojimi financiami hospodária samostatne. Stanovili si jasné pravidlá, snažia sa chovať slušne. Občas sa zaiskrí, ale väčšinou je pokoj.
Pomáha psychológ
"Takéto prípady sú vzácne," vraví JUDr. Mária Jurčová, predsedníčka senátu Okresného súdu Košice II. "Prax býva presne opačná. Ak situácia donúti bývalých manželov žiť aj po rozvode spolu, situácia sa často zhorší. Manželka síce získala právo ostať v byte, no je nad jej sily zabezpečiť náhradné bývanie exmanželovi. Takéto spolužitie v mnohých prípadoch prerastá v nenávisť, robenie si naschválov."
Rozvod teda nevyrieši elementárny rozpor. Partneri, ktorí by toho druhého najradšej nevideli, na neho v byte "zakopávajú" naďalej. Ani pre deti veru nie sú modely správania sa rodičov v takýchto domácnostiach vhodným príkladom. "Sudcovi prináleží aj povinnosť rozhodnúť, ktorému rodičovi bude dieťa zverené do opatery. Stáva sa, že musíme siahnuť k znaleckému dokazovaniu, a požiadame o pomoc detského psychológa. V ľuďoch sa zakorenil názor, že staršie deti rozchod rodičov chápu, dokážu ho prijať bez väčšej traumy. Je to omyl. Rozvrat rodiny na každého člena dolieha veľmi silno." upozorňuje JUDr. Jurčová.
Čaká sa aj rok
V tisíckach domácností, ktoré známi hodnotia ako harmonické, to pod pokrievkou vrie. Ak už partneri sedia pred sudcom, bývajú z ich kedysi blízkeho vzťahu črepy. Slovenské súdy sú doslova zaplavené občianskoprávnymi spormi, medzi ktoré patria aj rozvody. Je to paradox, ale nesie to so sebou aj isté pozitívum.
"Na rozvodové konanie sa zvykne čakať minimálne rok od podania návrhu," objasňuje sudkyňa Okresného súdu Košice I JUDr. Emília Guľová, ktorá sa venuje občianskoprávnym sporom, a teda aj rozvodom, asi 15 rokov. "Za ten čas zvyknú mnohým párom vychladnúť hlavy, rozpory si dokážu vyriešiť a nájsť si opäť cestu k sebe. Ak ich po roku vidím v súdnej sieni a trvať na návrhu, spravidla k rozvodu naozaj dôjde. Vtedy k takémuto rozhodnutiu došli po zrelej úvahe."
Vo verejnosti sa traduje názor, že dominantnou príčinou rozvodov je nevera. Je to zásadný omyl. Pred súdom sa ako dôvod uvádza nevera iba v troch percentách prípadov, a ani psychológovia často neuvádzajú neveru ako zásadnú príčinu rozvratu vzťahov. Ak by to tak bolo, takmer každé manželstvo by sa muselo skončiť krachom, pretože až okolo 80 percent ženatých mužov a vydatých žien bolo svojmu partenrovi neverných...
Moderný muž sa chová čoraz promiskuitnejšie a "brzdu" takéhoto správania nepredstavuje ani obrúčka na prstenníku. Pribúda prípadov, kedy ženatý chlap opúšťa manželku i deti kvôli inej partnerke.
"Živo si spomínam na jeden rozvod," vraví JUDr. Guľová. "Pár mal štyri deti, boli slušne materiálne zabezpečení, keď sa náhle všetko, čo si roky budovali, zosypalo. Muž si našiel inú ženu, odsťahoval sa s ňou z Košíc do Bratislavy a jeho prvá žena ostala sama s deťmi. Najstarší syn bol vtedy prváčik, najmenšie dieťa malo dva roky. Žena bola v čase rozvodu na materskej. Byt aj deti pridelil súd jej, no ostala takmer úplne bez finančných prostriedkov. Ale ona sa osudu vzoprela, rýchlo si našla prácu, aby zabezpečila rodinu. Mala viac rokov dve zamestnania, pomáhali jej rodičia a situáciu, ktorá vyzerala neriešiteľná, obdivuhodne zvládla." Dodajme, že jej bývalému mužovi spomínaný nový vzťah po dvoch rokoch skrachoval. Veľmi sa odcudzil aj vlastným deťom, s ktorými sa prakticky vôbec nestretáva.
Roky žila s gamblerom
Štyridsaťročná učiteľka Zuzana má za sebou životný príbeh, po akom by azda siahol i Hollywood. Má dvoch synov, 16 a 11-ročných a exmanžela, ktorý jej vzal pár rokov života. Bývalý úspešný právnik mal dlhé roky na prvom mieste rebíčka hodnôt gamblerstvo a robenie dlhov. Krátka výnosná epizóda z jeho profesionálnej kariéry sa skončila v okamihu, kedy vysvitlo, že spreneveril asi 200 tisíc korún z firemnej kasy. Vyhodili ho, na paragrafy zanevrel, no hracie automaty jeho láskou ostali.
"Vedel neuveriteľne klamať, a ja som mu všetko tolerovala. Kvôli synom som žila v ilúzii, že všetko zlé sa skončí a naša rodina bude normálne, pokojne žiť," priznáva svoju naivitu Zuzana. "Keď som podala návrh na rozvod, zaprisahal sa, že s tým prestane. Dala som mu poslednú šancu. Začal pracovať, aj keď za zlomok platu, ktorý mal predtým. Pomaličky, namáhavo a ťažko sme splácali jeho dlhy. Ja som denne doučovala, aby som zarobila viac. Mne sa manžel dávno zhnusil, no synovia o našich problémoch veľa nevedeli a otca zbožňovali."
Asi po roku to znova začalo. "Dokázal z bytu speňažiť čokoľvek, čo malo cenu. Napriek tomu spravil obrovský dlh. Dodnes presne neviem, koľko peňazí si popožičiaval. No šlo o státisíce korún. Zatajoval sa, vymýšľal si fantastické historky pre mňa i veriteľov, ktorí si veľakrát prišli vymáhať svoje peniaze k nám domov. Jedného dňa manžel zmizol. Až po troch týždňoch zatelefonoval a oznámil mi, že je v Taliansku. Je vonku už sedem rokov. Musela som povyrovnávať veľa jeho dlhov, aby sme so synmi neprišli o strechu nad hlavou. Chodila som do Rakúska opatrovať jedného starého, nevládneho pána. Bolo to náročné, o deti sa mi starala moja mama, kým ja som bola tri týždne vo Viedni. Ale umožnilo mi to fiančne sa pozviechať..."
Vo Viedni sa Zuzana zoznámila s 50-ročným Heinzom. Obchoduje s autami. Niekoľko mesiacov boli iba známi, no veľmi jej pomáhal. "To on ma podržal v kritických chvíľach. Sme spolu už tri roky, myslím, že som v ňom našla lásku pre zvyšok života. Zrazu si uvedomujem, že chlap môže byť oporou, zázemím. Heinz vždy dodržal slovo aj v maličkostiach a to považujem po mojich skúsenostiach za veľmi dôležité. Vždy som sa mohla na neho stopercentne spoľahnúť."
Zuzanini synovia vyzvedali, chceli vedieť pravdu. Pochopili súvislosti, nie sú už hlúpučkí, majú svoj rozum. Hoci matka ich nikdy proti otcovi neštvala. S Heinzom majú obaja blízky, kamarátsky vzťah, aký často podľa Zuzany nemajú ani skutoční biologickí otcovia s vlastnými synmi. Chalani nového "tatka" až nekriticky zbožňujú. Kým však Zuzana dosiahla úradné ukončenie jej manželstva, ubehli roky. Manželovu adresu ani len netušila.
Polámal jej ruky
"Zákon pamätá aj na tieto prípady. Súd môže pre rozvodové konanie určiť takzvaného opatrovníka, ktorý zastupuje neprítomného účastníka," objasňuje JUDr. Mária Jurčová. "Opustenie spoločnej domácnosti sa vyskytuje často. Pomery v mnohých rodinách sú dramatické, jeden z partnerov nevydrží a odíde. Muži odchod často odmietajú, chovajú sa násilnícky, opíjajú sa, predávajú spoločný majetok."
Väčšina takýchto mužov nechce meniť svoj status, veď sa prakticky o nič nemusia starať a je o nich postarané. Žena navarí, operie a ak to odmieta, prinútim ju. Vo vyhrotených pomeroch je, samozrejme, fyzicky slabšia žena v nevýhode. Až prijatie zákona, prísnejšie postihujúceho domáce násilie, aspoň trochu pomohlo týraným ženám. Súd môže už do siedmich dní zakázať násilníkovi vstup do bytu!
"Raz na pojednávanie prišla vystrašená, uplakaná žena s oboma rukami v sádre. Pár dní predtým ju muž zastrašoval a bil tak hrubo, že jej polámal obe ruky..." vypichne trpký prípad zo svojej praxe JUDr. Guľová.
Muži - agresori sa teda musia mať na pozore. Pravda, objavujú sa aj prípady, kedy sa prísny paragraf zneužíva. "Žena môže podať návrh na zákaz vstupu manžela do bytu aj vtedy, ak sa prosto chce muža zbaviť, hoci ten sa chová normálne. Teoreticky sa chlap môže v priebehu týždňa ocitnúť na ulici..." poodkrýva dvojsečnosť novely zákona JUDr. Guľová. Do riešeného prípadu sa nesmie citovo zaangažovať, býva to občas krajne náročné. "Lekár sa nemôže rozplakať nad pacientom, ktorému zistil rakovinu. Aj ja som povinná rozhodovať nestranne, uvážene, spravodlivo. Som si vždy vedomá, že od môjho verdiktu závisí osud konkrétnych ľudí. Ovplyvním ich ďalší život. Koľkokrát mi v mysli aj doma pulzujú scény z pojednávania, hoci som už rozhodla. V noci sa často zobudím na to, že mi napadne nejaké riešenie v konkrétnom spore, nové súvislosti, alebo aj pochybnosti. Mojim údelom je veľká zodpovednosť a neustále otázky, kladené sebe samej..." približuje úskalia svojej práce JUDr. Guľová.
Podľa jej slov pri rozvodoch nie je zastupovanie účastníka advokátom nevyhnutné. Až polovica ľudí sa zastupuje sama. Nie je to mínus. Pri rozvodoch nie sú možné zložité právne kľučky. Diametrálne odlišná situácia nastáva pri majetkovoprávnom vysporiadaní rozvedeného manželstva. Vtedy je skúsený právnik väčšinou potrebný. Lúčime sa so sudkyňou, čaká ju pojednávanie, v ktorom nedobrovoľne "figurujú" aj tri deti.
Krach manželstva zasahuje deti
"Ešte stále pretrvávajú na Slovensku isté predsudky aj čo sa týka manželských poradní," ťažká si psychologička PHDr. Anna Novotná, ktorá "zachránila" nejedno manželstvo. "Partnerom sa neraz otvoria oči, ak ich vzťah posudzuje tretí, nezainteresovaný človek. V mnohých prípadoch dokáže psychológ pomôcť, ak sa na neho manželia obrátia včas. Žiaľ, Slováci často nechávajú veci zájsť tak ďaleko, že vzťah sa už jednoducho nedá zachrániť..." opisuje neradostný stav skúsená psychologička a varuje: "Pri rozvode nejde iba o muža a ženu, krach vzťahu tvrdo zasahuje predovšetkým deti."
"Negatívne následky rozvodu rodičov na deti sú exaktne potvrdené," uvádza sa v správe o výsledkoch rozsiahleho výskumu v USA, ktorý prebiehal 10 rokov a bol zameraný na deti z neúplných rodín. Sledovali sa tisíce zosobášených párov po celej Amerike a závery sú výrečné: "Tieto deti dosahujú v dospelosti v priemere výrazne nižšie vzdelanie, nižšie spoločenské uplatnenie sa, oveľa častejšie sa dopúšťajú trestných činov, než deti, ktoré vyrástli v klasickej domácnosti s otcom a matkou. Sú oveľa náchylnejšie na závažné ochorenia, častejšie majú problémy vo vzťahoch s inými ľuďmi. Ich dlhodobejšie partnerské vzťahy vo väčšine prípadov stroskotajú, rozvádzajú sa až trikrát častejšie než ľudia z úplných rodín..."
Pri odchode kráčam po chodbe, pred dverami pojednávacej siene sedí vkusne oblečená žena. Po chodbe sa nervózne prechádza muž v obleku. Obaja môžu mať tesne pred štyridsiatkou. Nedokážu si už venovať ani len jediný pohľad, uhýbajú očami, z tvárí im vyžaruje znechutenie nad tým druhým. Nič o nich neviem, iba to, že sa rozvádzajú. Asi prežili spolu veľa rokov. Ktovie? Azda si kedysi šepkali jeden druhému horúce vyznania, boli presvedčení, že jeden bez druhého nemôžu existovať. Onedlho z nich budú takmer cudzí ľudia...
Rozvody rečou niekoľkých čísel:
Najviac rozvodov bolo v roku 1998 (na 100 sobášov pripadalo 59 rozvodov)
V roku 1960 na 32 179 sobášov pripadalo 2 321 rozvodov, v roku 2003 na 25 746 sobášov pripadalo 9 737 rozvodov
V roku 1990 bola priemerná dĺžka trvania rozvedených manželstiev 10,5 roka, v roku 2003 to bolo 12,1 roka
V roku 2003 bolo 353 rozvodov v manželstvách do jedného roka ich trvania, 452 v manželstvách do dvoch rokov trvania, 466 rozvodov v manželstvách do troch rokov trvania, 539 rozvodov v manželstvách do štyroch rokov trvania a 548 rozvodov v manželstvách do piatich rokov trvania
V roku 2003 bola nevera ako príčina návrhu na rozvod v 85 prípadov z 9 737 podaných
V roku 2003 bolo 71 podaných návrhov na rozvod ženami a 29 percent mužmi
V roku 2003 bolo 21 percent návrhov na rozvod zamietnutých a 15 percent skončilo zmierom
V roku 2002 bol počet detí, ktorých rodičia sa rozviedli, 15 448, z toho 14 172 bolo zverených do opatery matke a 1 276 otcovi
Marián BETÍK
Autor: Vyšné Opátske
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
