po ktorom sme siahli tentoraz, kde boli navyše takýto zvrhlíci až traja. Tiež sa najprv správali ako gavalieri, no v mysliach už spriadali plány, ako si užiť s dvoma sympatickými babami. Stačilo im na to nalievať ich alkoholom a potom doraziť marihuanou...
"S Janou som sa predtým iba niekoľkokrát porozprávala v škole na chodbe. Neboli sme nejaké veľké priateľky. Jednoducho sme sa poznali ako spolužiačky," vysvetlila 20-ročná Renáta F. súdu svoj vzťah k rovesníčke Jane D., s ktorou pred vyše pol rokom prežila najhorší deň svojho života. "Napriek tomu som bola rada, že sa vtedy popoludní ku mne prihovorila. Bolo to tesne potom, ako som vyletela zo skúšky. Cítila som sa nanič a jej sa ma zrejme uľútostilo."
Vzápätí Renáta opísala mužom v talároch celý rozhovor, ktorý obe plavovlásky medzi sebou viedli. Hlavne o tom, ako sa poctivo učila, no ten blbý profák ju vyhodil. Pritom sa na jeho skúšku pripravovala najviac zo všetkých. "Na to mi Jana ponúkla jediný recept. Dobre sa zabaviť. Jej kamarát vraj večer oslavuje narodeniny a keď chcem, môžem ísť s ňou. Tvrdila, že tam budú aj chalani a dievčatá z výšky a že mnohých určite poznám. A nemusím byť do konca. Ak budem chcieť, ona so mnou odíde." Renáta súhlasila. Dohodli sa, kedy i kde sa stretnú a každá šla svojou cestou.
Vo vinárni, kde sa oslava konala, mali vyhradený salónik. Dokopy sa ich zišlo asi desať, z toho štyri dievčatá. Renáta nebola zvyknutá na alkohol a už po dvoch pohároch vína cítila, že sa jej krúti hlava. Pila však ďalej. Čo bolo asi po 22. hodine, to si už pamätala iba hmlisto. Partia sa premiešala s radovými hosťami, niektorí z pôvodných postupne odchádzali. Ona i Jana sa cítili dobre, preto zostali. Nakoniec krepčili medzi stolmi iba ony dve a nejakí traja chalani.
"Až neskôr som si uvedomila, že v pôvodnej partii vôbec neboli," pokračovala Renáta v opise udalostí, na ktoré si ešte ako-tak pamätala. "Keď prišla záverečná, tí traja sa ponúkli, že nás odvezú. Nemali sme im prečo neveriť, veď dovtedy boli slušní. Pamätám si, že počas jazdy mi dali nejakú cigaretu. Nechutila mi, no i tak som ju vyfajčila. Bolo mi po nej zle. Keď sme zastali a vystúpili, zvracala som."
Na ďalšie udalosti sa Renáta pamätá iba hmlisto. Nastúpila do akéhosi výťahu a potom vošla do bytu. Bola ako v mrákotách, keď ju jeden z tých troch odvliekol do izby s posteľou. "Cítila som, že ma vyzlieka, no nedokázala som sa ani pohnúť," opísala hororové minúty. "Ležala som bezvládne a len podvedome som vnímala, čo so mnou robí... Potom prišiel ten druhý a všetko sa zopakovalo... A potom i s tým tretím..." Ani jednému nedokázala klásť odpor. Ruky i nohy mala ako drevené. Pokúšala sa kričať, ale z úst sa jej vydral iba tichý ston... Keď bolo po všetkom, cítila sa ako handra. Ležala na chrbte s roztiahnutými nohami, pozerala sa do stropu a plakala. Bolo jej zle od žalúdka a bolela ju hlava. Trochu precitla, keď sa z vedľajšej izby ozval krik. Medzi mužskými hlasmi jasne identifikovala Janino volanie o pomoc. Ako-tak sa pozbierala, dotackala k dverám a nazrela cez škáru.
"Jana ležala na zemi a tí traja na nej," opísala Renáta poslednú fázu večierka. V nej už ona neúčinkovala, iba jej kamarátka a tí traja sviniari. Jana vraj omámená nevyzerala. Zrejme bola na drogu, čo im dali v aute vyfajčiť, zvyknutá, alebo tú cigaretu nevyfajčila celú. "Bola nahá a hoci jej zakrývali ústa, sem-tam sa jej podarilo zakričať. Ja som sa bála zasiahnuť..." Preto iba tíško sledovala, ako dvaja Janu pridržiavajú, kým tretí dosiahol, po čom túžil. "Keď sa šli vystriedať, radšej som zaliezla do kúta v izbe a čakala, čo bude ďalej. Trvalo to asi pol hodiny, kým to vedľa stíchlo. Ani Janu som už nepočula..."
Počkala asi hodinu a potom nazrela do izby. Kamarátka ležala nahá na zemi a tí traja spali. Jeden na gauči, druhý v kresle a tretí len tak na koberci. Renáta sa rýchlo obliekla a vybehla z bytu. Po tmavých uliciach bežala iba chvíľu, keď zazrela policajné auto. Pár vetami všetko vyrozprávala a v sprievode hliadky sa vrátila späť. "Tí traja ešte spali a Jana..." Tu Renátu premohli slzy. Keď sa utíšila, senát jej položil niekoľko otázok a potom jej dali definitívne pokoj. Nečudo. Chcieť po nej, aby opäť opísala chvíľe, keď sa dozvedela o smrti kamarátky, by pre ňu bolo veľkým trápením...
Všetko podstatné za Renátu povedali súdni znalci. Za príčinu smrti 20-ročnej študentky určili škrtenie a udusenie. To, že bola znásilnená, iba potvrdilo verziu jej ´šťastnejšej´ kamarátky. "Ja som ju nezabil," bránil sa 22-ročný Tomáš R. "Priznávam, že som obe znásilnil, ale ja som tej menšej hrdlo nestisol." K smrti ich obete sa neprihlásil ani 23-ročný Roman B. "Tie dve sa správali tak provokatívne, že sme to brali ako výzvu. Potom sa to už nedalo zastaviť..." Hoci dvaja zodpovednosť za smrť študentky odmietli, tretí z partie, 26-ročný Stanislav D. sa k nej priznal. "Ľutujem, čo sa stalo. No nechcel som ju zabiť. Asi som sa neovládol..."
Dvaja mladíci, ktorí si ´iba´ užili, vyfasovali po 3 roky. Tretí, obžalovaný aj z ťažkého ublíženia na zdraví so smrteľným následkom, dostal 7 rokov. Trochu málo za zmarený život...
robo
Autor: Vyšné Opátske
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
