S vyplazenými jazykmi čumeli na fresky prsnatých dievčat

Ostrov Srí Lanka v Indickom oceáne nepatrík miestam, o ktoré by sa turisti trhali. A predsa je to kúsok sveta, ktorý sa oplatí vidieť. Presvedčil sa o tom aj Košičan Dušan Géder, ktorý na cestu na ostrov nemusel využiť žiadnu cestovnú kanceláriu. Pobyt jemu i ďalším šiestim spolužiakom zariadil Srílančan menom Bandu Ysalmi, ktorý s nimi pred vyše desiatimi rokmi študoval v Bratislave. Na promóciách im sľúbil, že až sa doma postaví na nohy, všetkých pozve, aby im predstavil svoju domovinu. A vo februári svoj sľub splnil.

"Bolo asi 10 hodín ráno, keď sa náš Boeing 757 začal blížiť k zemi," spomína D. Géder na prvý vizuálny kontakt s Colombom, hlavným mestom Srí Lanky. "Zhora sme jasne rozoznávali tehlové domy, hlavné i vedľajšie ulice, ľudí aj kokosové palmy. Po pristátí na letisku sme sa ocitli v hlasitej vrave medzi rozčúlenými turistami, hľadajúcimi nosičov, i domácimi obyvateľmi, ktorých pracovnou náplňou je domáca turistika. Snažia sa uloviť ak už nie skupinku, tak aspoň jedného turistu, aby im ponúkli svoje služby. Aj o nás, siedmich Európanov bol záujem." No bol zbytočný. Štyroch Bratislavčanov, dvoch Prešovčanov a jedného Košičana už čakal priateľ, ktorý sa o všetko postaral.

V Colombe sa skupinka zdržala krátko. Bandu ich naložil do požičaného minibusu a odviezol do Negomba. Bol to neveľký rybársky a kúpeľný prístav na západnom pobreží, severne od hlavného mesta, ktorý sa stal na niekoľko desiatok hodín ich prechodným pobytom. "Tu sme sa po namáhavom lete takmer dva dni zotavovali a pokúšali sa zvyknúť si na tropickú klímu. Obdivovali sme okolie, spoznávali stravu a zvyky. Najviac ma tam uchvátil spôsob rybačky, aký nám priedviedli miestni rybári. Sedeli na akýchsi koloch, vyčnievajúcich z vody a trpezlivo čakali, kým sa rybám uráči zhlnúť návnadu." Údajne sa tento spôsob rybačky už veľmi nepoužíva a je to skôr atrakcia pre turistov.

"Po zregenerovaní síl sme pokračovali pozdĺž pobrežia na sever k mestu Puttalam. Ruch na cestách ma šokoval. Okrem toho, že sa na ostrove jazdí vľavo, k účastníkom cestnej premávky bežne patria volské povozy, chodci, cyklisti, kravy, psy aj sliepky." Nikto nedodržuje pravidlá a nezriedka sa stalo, že sa na úzkych cestách musel minibus vyhnúť inému účastníkovi premávky až na krajnicu.

Chceli chodiť po žeravom uhlí

V meste Puttalam opustil minimus hlavnú pobrežnú cestu a zamieril do kráľovského mesta Anuradhapura. Založili ho v 4. storočí pred Kristom a celých 1400 rokov bolo politickým a náboženským strediskom krajiny. Tam Bandu vybavil zaujímavý večerný program. "Miestni nám okrem iného predviedli, ako vedia chodiť po žeravom uhlí. Z nás sa na to zo začiatku nepodujal ani jeden. Ale keď nám s pribúdajúcim alkoholom v krvi začala narastať odvaha, Bandu nás radšej nahnal spať. Zrejme usúdil, že na behanie po doktoroch so spálenymi chodidlami nemáme čas..."

Po raňajkách sa skupinka turistov vybrala ku sklanej pevnosti Sigiriya. Na tomto monolite, vysokom vyše 200 mestrov, ležia ruiny kráľovského paláca, vybudovaného pred 1500 rokmi. "Chvíľu to trvalo, než sme sa úzkymmi a strmými schodami dostali hore. Hoci to tak spočiatku nevyzeralo, výstup bol taký namáhavý, že sme na vrchol dorazili spotení a s vyplacenými jazykmi. No odmena stála za to. Bol ňou pohľad na svetoznáme fresky prsnatých dievčat, ktoré chránené skalnými prevismi vydržali takmer nepoškodené celé storočia."

Cestu autobusom do mesta Polonnaruwa sprevádzal dážď. Od Bandua sa turisti dozvedli, že na február je to neobvyklé. Po trojhodinovej jazde dorazili Slováci do hotela. Mesto Polonnaruwa je známe tým, že v ňom v roku 1954 prenocovala anglická kráľovná Alžbeta II. "Na druhý deň sme sa v tomto druhom najhlavnejšom meste ostrova venovali kultúrnym pamiatkam, starým približne 800 rokov. Veľký dojem na mňa urobili sochy Budhu v nadživotnej veľkosti i rôzne iné zachovalé stavby." Cestou do Kandy sa skupinka zastavila v Dambulle. "Jaskynný chrám leží asi o 150 metrov vyššie. Táto stavba, založená budhistickými mníchmi, sa v priebehu dvoch tisícročí stala dôležitým pútnickým miestom. K videniu tam bolo 154 Budhových sôch a v piatich jaskyniach aj množstvo zachovaných stropných fresiek."

Modliaci sa mních privolal dážď

Na spiatočnej ceste k autobusu zbadali Slováci budhistického mnícha, odetého v oranžovom rúchu a so žltým dáždnikom v ruke. "Bandu nám vysvetlil, že čaká na blížiacu sa búrku. Zahĺbený do svojich myšlienok hľadel na ryžové polia a tmavozelené pahorky. Chvíľu sme, čo sa bude diať, no došla nám trpezlivosť. Nastúpili sme do autobusu a asi po desiatich minútach jazdy nás zastihol dážď. Od toho momentu až takmer do cieľa cesty sme medzi sebou diskutovali, či ten lejak privolal mních, alebo sa kvapky spustili bez jeho pričinenia. Teraz sa na to pozerám inak, ale vtedy by som odprisahal, že to bol mních, čo si ten dážď vymodlil."

Na druhý deň ráno už opäť svietilo slnko. D. Géder a jeho priatelia vyrazili na cestu pozdĺž romantickej železnice z Kandy do slonieho sirotčinca v Pinawelle. Tam sa ošetrovatelia starajú o bezmocné sloníčatá, nájdené v džungli alebo opustené matkami. "V Kandu, treťom najväčšom meste krajiny, sme absolvovali prechádzku botanickou záhradou. Bandu nám prezradil, že niektoré scény z filmu ´Most cez rieku Kwai´ sa natáčali práve tu." Popoludní absolvovala skupinka prehliadku ´Chrámu zuba´, v ktorom je uložený ako najväčšia relikvia údajný horný špičiak Gauthama Buddhu.

Z Kandy sa Slováci vydali do Nuwara Eliye, najvyššie položeného mesta na Srí Lanke (1900 m nad morom). Cestou navštívili továreň na čaj Glenloch v meste Katikukule, ktorého okolie je považované za najlepšiu oblasť na pestovanie čaju. "Videli sme všetky pracovné postupy od zberu cez sušenie, zvinovanie, fermentáciu a zahrievanie až po preosievanie a triedenie. A, samozrejme, sme sa zásobili skutočne jedným z najlepších čajov na svete. U nás sa údajne predáva iba nižšia akosť."

Ďalšie putovanie viedlo cez priesmyky i rovinky, kde sa kam až oko dovidelo pestoval čaj. Zdalo sa, akoby čajové plantáže, pripomínajúce nádherný zelený koberec, nemali konca. Tu i tam bolo vidieť trhačky, ktoré mali koše upevnené páskou cez čelo. Pritom do jedného koša nazbierajú až 20 kg čajových lístkov. Aby splnili normu a zarobili, za deň ich musia naplniť šesť či sedem. Pritom nemôžu trhať všetky lístky. Presne vedia, ktorý je už vhodný, a ktorý ešte musí ´dozrieť´.

Ocitli sa na konci sveta

Popoludní turisti dorazili do Nurelye, ktorú založili v roku 1830 anglickí kolonizátori kvôli miernemu podnebiu, vhodnému pre Európanov. Tu bol najviac zreteľný anglický vplyv. "Prenocovali sme v hoteli Glendower. Jeho majiteľ nám s hrdosťou v hlase oznámil, že v jeho hoteli je teplá voda k dispozícii celých 24 hodín. A to je na Srí Lanke vzácnosť. Všetci sme sa do sýtosti vykúpali."

Na druhý deň určil Bandu trasu, ktorá viedla do Horton Plains, chránenej prírodnej rezervácie, rozprestierajúcej sa vo výške 2100 m. Po krátkej jazde autom sa ďalej pokračuje peši. Najprv cez rôzne sfarbené lúky a potom cez dlhý hustý les. Málokedy po rovine, väčšinou do kopca. Keď turisti konečne vyšli z lesa, odrazu akoby nemali kam stúpiť. "Pod nami sa rozprestieral prales, tu i tam ponorený do hmly. Od Bandua sa dozvedáme, že pod nami je hĺbka takmer 1300 metrov. Tomuto miestu sa vraví ´World´s End´ a je nám jasné, prečo. Skutočne sa zdá, akoby tu končil svet a ďalej už nebolo nič. Pohľad dole i na vzdialené okolie zanechal v každom z nás hlboký dojem."

Večer skupinka dorazila do národného parku Yala. V tejto chránenej prírodnej oblasti, rozprestierajúcej sa na ploche 1250 km2, sú dva bungalovy, určené pre turistov. Banduovi sa jeden podarilo rezervovať a tak si mohli Slováci vyskúšať prenocovanie priamo v džungli. Bungalovy totiž pozostávali zo štyroch kolov, na ktorých stála strecha a viacerých postelí, zoradených vedľa seba. Ešte štatie, že každá mala moskytiéru, lebo inak by boli všetci poriadne doštípaní.

"Keďže tam sprchy neboli, kto sa nebál, riskol kúpeľ v rieke. Bandu nám síce povedal, že sú v nej krokodíly, ale i to, že v tom čase určite spia. Večer sme si pochutnali na jedle, ktoré pripravil Banduov kamarát Ravi." Keďže bol Tamil, Slovákov zaujímalo, ako spolu vychádzajú v krajine, kde už dve tisíc rokov dochádza ku konfliktom medzi Sinhálcami a Tamilčanmi. Odpoveď bola jednoznačná. "Sinhálec Bandu nám povedal, že on sa do ´politiky´ nemieša a rovnako ani Ravi. Jeho rodina je pritom organizovaná v radikálnom hnutí Tamilských tigrov..."

Ayubowan - Dovidenia

Po dvoch dňoch v parku Yala, kde D. Géder a jeho priatelia obdivovali množstvo zvierat a prírodu, nasledoval návrat do Colomba. Životom pulzujúce hlavné mesto bolo plné hluku, prachu a hektického ruchu. Ľudia sa náhlili ulicami, v ktorých doprava naberala dobrodružný charakter. Bandu však riadil ich minibus smerom na letisko spoľahlivo a bolo zrejmé, že v tom chaose sa cíti ako doma.

"Obyvatelia Srí Lanky sú veselí a vždy pokojní. Väčšina, čo sú z 19 miliónov asi dve tretiny, sa hlási k budhistickej viere. Podľa tohto učenia milujú a chránia zvieratá i životné prostredie. Takí ohľaduplní ako k nemu sú aj ku turistom," uzatvára svoje spomienky D. Géder. "Presvedčil som sa o tom na každom kroku. Ani raz som sa nestretrol s nenávisťou, nevraživosťou či zlou náladou. Súvisí to aj s budhizmom, ktoré svojim vyznávačom vštepuje hodnoty ako pohostinnosť a lásku k blížnemu. Veľmi som si želal, aby som aspoň časť tejto filozofie priviezol so sebou domov. ´Bohoma es-thu-ti, Bandu´ - Srdečne ďakujem, Bandu. ´Ayubowan´ - Dovidenia."

Róbert BEJDA

Autor: Vyšné Opátske

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.