som bez fyzického tela a bolo to, akoby som bol rozpustený v okolitom prostredí."
Toto je krátky výňatok zo správy, ktorá bola ako prvá publikovaná o cestovaní v čase. Uskutočnila sa 19. januára 1994, muž sa volal Gorilla Eucalypto. On i niekoľko ďalších ľudí prešli mesiacmi zložitých príprav, ktoré im mali umožniť potrebné majstrovstvo v ovládaní mysle a tela. Počas dlhých sedení v hypnóze do nich naprogramovali komplikované informácie, ako aj vnímavosť na to, aby si spomenuli na prostredie, v ktorom sa ocitnú.
Najpodstatnejšia otázka, ktorá sa ponúka je: ako sa dajú vyvinúť také obrovské množstvá energie, ktoré sú potrebné na zmenu univerzálnych zákonov, v ktorých funguje náš fyzický svet? Odpoveď treba hľadať v podzemnom komplexe v Damanhure v Taliansku, v Tempio dell Uomo, inak známom ako Chrám ľudstva. Možno ho opísať ako gigantickú batériu. V stenách pod veľmi dekoratívnou omietkou, vsadené do skaly, z ktorej bola štruktúra vytesaná, je vyše tristo ton obvodov a spojov. Táto "batéria" bola skonštruovaná podľa selfickej vedy, ktorá je odvodená od základnej formy nášho vesmíru špirály. Energie, ktoré možno koncentrovať a usmerňovať "selfom", majú množstvo foriem. V obvodoch chrámu sa dá energia uskladňovať.
Jeden z prvých cestovateľov v čase Gattopardo Tek (na snímke) časopisu Kindred Spirit porozprával o konceptoch, ktorými sa komunita bývajúca v Damanhure zapodieva pri svojom bádaní. "Študujeme energie, ktorými môžeme vstúpiť do spojenia s týmto vesmírom a s tým, čo leží za hranicami tohto materiálneho sveta. Je veľmi užitočné mať hlboké znalosti z fyziky, ale aj o veciach, o ktorých fyzika ešte nič nevie. Chápanie fyziky spájame s ezoterickou tradíciou a s experimentami, ktoré sa tu robia."
Damanhurania vyvinuli dva spôsoby cestovania v čase. Jeden je prenosom toho, čo oni nazývajú "jemné telo" cestovateľa, druhý spôsob zahŕňa dematerializáciu a opätovnú materializáciu fyzického tela.
Kľúčové koncepty, ktoré sa vzťahujú k damanhurskému cestovaniu časom sú Baňa času a Kabína času. Baňa času je geografické územie, zvyčajne sa nachádza pod zemou a charakterizujú ho línie a uzly, sú totožné s dračími žilami. Najsilnejšie sú tam, kde sa niekoľko takých žíl zbieha a vytvára uzol (v Damanhure je to práve tak). Časové bane sú miesta, ktoré majú potenciál na uskladňovanie veľkého množstva energií z dračích žíl, alebo z ľudských aktivít, aby mohlo prebehnúť cestovanie v čase. Chrám ľudstva bol postavený na obrovskej Časovej bani a jeho sila je znásobená rituálnym spievaním, tancovaním, umeleckou činnosťou a alchymistickým jazykom, ktorý zdobí steny a piliere miestnosti.
V chráme je aj časová kabína (na snímke), čo je veľmi zložitá selfická štruktúra, ktorá sa využíva na cestovanie v čase a priestore. Je aplikáciou veľmi vyspelej magickej a fyzickej technológie. Využíva selfy, gule, kryštály, elektromagnetické polia, oscilátory, laserovú technológiu a prepracované selfické a alchymistické zariadenie pre jej aktiváciu, plánovanie a nabíjanie.
Lea Gallová
Autor: Cestovanie v čase
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
