Česká muzikantka Lenka Filipová sa vo svojej dcére snaží pestovať lásku k slovenčine

Na návrat do šoubiznisu sa musela poriadne nútiťDátum narodenia: 14. február 1954Znamenie: VodnárMiesto narodenia: PrahaUkončené vzdelanie:

Na návrat do šoubiznisu sa musela poriadne nútiť

Dátum narodenia: 14. február 1954

Znamenie: Vodnár

Miesto narodenia: Praha

Ukončené vzdelanie: Štátne konzervatórium Praha a Medzinárodná hudobná akadémia v Paríži

Rodinný stav: vydatá, dcéra Lenka

Relax: jóga

Na koncertoch nikdy nemá núdzu o divákov. Najmä o diváčky, ktoré spolu s ňou dokážu odspievať každé slovo z jej skladieb, veď často vzbudzuje dojem, ako keby spievala o nich o ich trampotách s lásku, o ich snoch. Mnohé ženy, ktoré sa k Lenke Filipovej nikdy ani len nepriblížili, ju vraj považujú za svoju priateľku. Česká speváčka, skladateľka, aranžérka, herečka, moderátorka, gitaristka a producentka prišla pred časom potešiť aj košické publikum, keď v rámci Višegrádskych dní, organizovaných združením Forsa, koncertovala v Dome umenia.

Otec bol hercom a mama učiteľkou hudby, a tak L. Filipová ku gitare nikdy nemala ďaleko a dnes si ju bez nej ani nevieme predstaviť. Nájde sa len málo fotografií, na ktorých je táto dáma zachytená bez tohto hudobného nástroja. Mala iba šestnásť rokov, keď dostala pozvanie natočiť niekoľko piesní v taliančine a francúzštine pre redakciu zahraničného vysielania Československého rozhlasu. Vyštudovala nielen pražské konzervatórium ale i hudobnú akadémiu v Paríži.

Spočiatku sa vraj vo francúzskom veľkomeste cítila úplne ako stratená. Nikoho nepoznala, kým si našla priateľov v škole, trvalo to niekoľko mesiacov. Priznáva sa, že vo Francúku pribrala 17 kíl, pretože jedla od smútku sladkosti a čokoládu. Nadbytočné kilá hneď po návrate domov stratila, našťastie však nestratila všetky vedomosti o muzike a o tom, ako ju robiť, ktoré sa na ňu v Paríži nalepili.

V Čechách uvádzala rozhlasové hudobné programy, v televízii program Lastovička a Televízny klub mladých... V druhom ročníku konzervatória už koncertovala v divadle Semafor a vystupovala s Karlom Gottom doma i v zahraničí. Neskôr spolupracovala i s Karlom Vágnerom a Hanou Zagorovou, s Karlom Zichom a skupinou Flop.

Od roku 1984 vystupovala s vlastnou skupinou Domino. Stále nahrávala nové a nové skladby a keď sa jej v roku 1993 narodila dcéra Lenka, na chvíľu si od šoubiznisu oddýchla. Jej fanúšikovia by jej však celkom určite nedovolili stratiť sa z koncertných pódií. Veď o jej koncerty len v našom meste je stále veľký záujem a mnoho divákov by sa nepohnevalo, ak by na východ Slovenska zavítala i častejšie.

Pamäť ju občas sklame

"Trochu ma mrzí, že som v Košiciach nemala viac času," poťažkala si L. Filipová. "Mohla som iba zahrať koncert, vyspať sa a ráno ísť znovu do iného mesta. Niekedy sa to však už tak prihodí, že na niektorých príjemných miestach mám možnosť zostať dlhšie a niekedy musím ´horem pádem´ odísť. Teším sa však na budúce, možno, že vtedy nastane ten prvý prípad. Stálo by to zato už len preto, že tu mám veľa príjemných, verných priateľov."

No L. Filipová má v našom meste celkom iste i verných divákov. Pri mnohých zo svojich hitov by mohla pokojne zabudnúť text, diváci by jej ochotne a bez problémov našepkali... "Musím sa priznať, že niekedy ma moja pamäť sklame, preto mám väčšinou pred sebou papiere s textami, ktoré mi pomôžu pri prípadnom zaváhaní. Vlastne ale zisťujem, že tie texty pred sebou mať nepotrebujem sú len kamuflážou. Texty skladieb, ktoré spievam, prežívam a pri speve mám väčšinou zavreté oči... Vlastne mi teraz napadá, že sa napozerám ani na hmatník. Už ma veľa ľudí upozornilo, že im vôbec nie je jasné, ako vlastne hrám, keď sa nepozerám..."

L. Filipovú mnohí poznajú najmä vďaka hitom ´Zamilovaná´, ´Za všechno může čas´, či ´Částečné zatmění srdce´. Vždy sa však venovala i klasickej hudbe. "Všetci v rodine sme spievali na to si pamätám už od ranného detstva a spievali sme si pekne spolu trojhlasne. Hlavne ľudové pesničky. To, že môj otec študoval operný spev, som sa dozvedela až neskôr, nemôžem teda povedať, že práve tam pramení moja láska k vážnej hudbe."

Matka a priateľka v jednom

Naposledy sa svojim fanúšikom pripomenula albumom s názvom ´Tisíc způsobů jak zabít lásku´. Pozná však zaručený spôsob, ako tento cit zabiť?

"Nevera a klamstvo dobre zmiešané dohromady. K tomu sa pridá mala sebadôvera, hulvátstvo... Z toho vznikne jeden zaručený koktail, ktorý lásku zabije aj jedným dúškom..." Sebe tento koktail nenamiešala a aj preto sa dnes môže tešiť zo svojej dcéry Lenky. "Snažím sa jej byť aj priateľkou aj vychovávajúcou matkou. Obe prístupy sa pokúšam miešať dohromady. Je to veľmi dôležité pre jej ale i moju duševnú rovnováhu. V našom vzťahu si vychutnávam práve to nezištné priateľstvo, ktoré mám v rastúcom človeku. Môžem ju veľmi ovplyvniť, usmerniť a obohatiť a rovnako ona mňa..."

Či bude z dcéry Lenky tiež speváčka si L. Filipová ešte netrúfa povedať. "Nechám to určite na ňu, musím však povedať, že hudba patrí medzi jej veľké koníčky a to v akejkoľvek podobe zaujíma ju tanec, klavír, spev, gitara... Nesnažím sa ju nijak nasilu k tomu viesť, skôr jej pomáham. Všetko však s mierou."

Vďaka materstvu si L. Filipová oddýchla od šoubiznisu, ktorý vie byť pekne nevďačný a riadne vyčerpávajúci. "Do robenia muziky a do hrania som sa po pauze veľmi ´štartovať´ nemusela. Veď nakoniec som sa tomu venovala priebežne aj v čase, keď som si oddýchla do šoubiznisu. Ale vstúpiť späť do neho - to som sa musela poriadne nútiť..."

Priateľov má L. Filipová viac medzi inými profesiami. "Viac-menej mám s kolegyňami v oblasti hudobného priemyslu nekonfliktné vzťahy, ale rivalita funguje v českom šoubiznise tak, ako všade na svete..."

Ak si chce od práce oddýchnuť, energiu hľadá v joge. "Páči sa mi jej filozofia a funguje pomáha mi. A tiež sa snažím nekoncertovať ´přespříliš´. Radšej tak akurát. Uvedomila som si, že potrebujem rodinu práve tak, ako muziku. Obe strany to akceptujú a ja som spokojná."

L. Filipová netuší, či si zaslúži označenie celebrita. Práve celebrity sa v rôznych anketách vyjadrujú ku všeličomu a pôsobia tak ako mienkotvorné osoby. "Ja si myslím, že si možnosť vyjadriť sa k niečomu, vyberám v pesničkách. Cez nich takzvanou mienkotvornou osobou určite som," prezradila česká speváčka, ktorá sa síce vyhýba označeniu celebrita. Počas svojich študentských čias by sa však neurazila, ak by ju niekto označil za bohémku. "Bohémstvo súviselo s mojimi študentskými rokmi. To by som nazvala ´akčným´ bohémstvo, ale to už myslím vyprchalo... Ale čo sa týka bohémskeho premýšľania, uvažovania a občas vyradenie sa z každodenného praktického života tak také bohémstvo považujem vlastne za akýsi tvorivý náboj. A za takého bohéma sa považujem stále."

Neznáme priateľky

Mnohé poslucháčky, ktoré majú vďaka jej skladbám pocit, ako keby sa prihovárala priamo im, radila im, ju vraj považujú za svoju priateľku. A to aj napriek tomu, že s ňou nikdy neprehodili ani len slovko... "Teším sa takýmto ´priateľkám´, mám radosť z ich priazne a z toho, že moja tvorba na ne takto pôsobí. Niečo to asi signalizuje. A to niečo by som rozhodne nenazvala popularitou. Je to niečo viac, sama to nedokážem definovať, nemá to konkrétne tvary... Dôležité je, ak medzi mnou a publikom funguje a vtedy príde ten správny pocit a na ten sa počas koncertovania vždy opäť teším."

To, že sa na koncerty teší nielen ona, ale aj diváci, je zásluhou príjemných piesní, ktoré hľadisku vždy ponúkne. Mnohé z nich sú dielom dlhoročnej spolupráce s textárom Zdenkom Rytířem. "Boli sme tvorivý tandem, ktorý pre mňa znamenal veľkú istotu. Vedela som totiž, že na otázku vždy nájdem odpoveď. Teraz mi táto istota chýba..."

Pri tvorbe posledného albumu sa L. Filipová obklopila aj mnohými mladými hudobníkmi - Slovákmi. "Veľmi intenzívne sledujem slovenskú muziku a pripadá mi ako svieži vietor, ktorý vanie správnym smerom." No uvedomuje si aj to, že slovenčina sa dnes z Čiech akosi vytráca... "Je pravda, že pre mnohé malé deti, ktoré slovenčinu počujú po prvý krát, je to cudzí jazyk. Moja dcéra dostávala od malička od mojich slovenských priateľov Kamila Peteraja, Václava Šuplatu krásne autorské knižky riekaniek, rozprávok. Túto jej zbierku jej obohacujú kamarátky zo Slovenska o ďalšiu literatúru dneška. Ja považujem za samozrejmosť, že k slovenčine máme pekný vzťah a myslím, že to treba pestovať."

Diskografia:

1981 Zamilovaná

1983 Quo vadis

1984 Lenka

1986 Řeka života

1988 Lenka vypravuje pohádky z kytary

1988 Částečné zatmění srdce

1989 Pohádky z kytary

1990 Pocit 258

1990 Concertino I

1991 Videoškola hry na kytaru

1992 Lenka Filipová 1982-92