Mnohé odznaky si poctivo ´odšliapal´
Hoci sa A. Korének v zdraví dožil osemdesiatky, myseľ mu ešte pracuje a o odznakoch, ktoré sú jeho záľubou, vie stále dosť rozprávať. Ešte viac príhod sa viaže k turistike, pretože odznaková záľuba bola s ňou veľmi úzko spätá, keďže od začiatku sa sústreďoval na zbieranie ´plieškov´ s tematikou pešochodov. "Kým mi nohy slúžili, kilometre som i sám zdolával. Dnes je všetko iné, bez podpory francúzskych barlí sa prakticky ani po byte nevládzem pohybovať. Láska k odznakom mi ale ostala..."
A. Korének mal asi osem rokov, bolo to teda ešte za prvej republiky, keď bol skautíkom a za zdolanie prekážok dostávali odznaky. Dnes má z nich obrazový album so skutočne vzácnymi exemplármi. "Podobných sérií ako je táto venovaná skautingu, mám okolo dvadsať. Spočiatku odznaky neboli pekne chronologicky a tematicky uložené. Držal som ich, ako asi väčšina zberateľov - začiatočníkov, v obyčajnej škatuli. Bol v tom samozrejme, chaos a ani sám som nevedel, čo vlastním. Preto som sa polepšil a odznaky začal triediť a zostavovať do tabúľ," rozosmial sa A. Korének a pritom ukázal na motto, ktoré má doteraz zarámované na stene v izbe: ´Už netrčíme v šuflíku, ale propagujeme turistiku.´ "Inými slovami, nechcel som z nich mať radosť iba ja. Chcel som ju dopriať aj iným. Tak sa výstavy odznakov stali pravidelnou súčasťou takmer každého turistického stretnutia a pochodu."
Do sérií začal odznaky ukladať tiež preto, lebo sa mu nepáčilo, keď turisti nosili všetky odznaky za zvládnuté trasy na kabáte alebo klobúčiku a kto si ich chcel prezrieť, musel sa nahýnať a turistu obchádzať z každej strany. "Preto som sa rozhodol skladať odznaky do tabúľ. Tých, čo sú takto pripevnené, je asi sedemtisíc kusov, ostatok čaká na usporiadanie. Z tohto množstva je asi 60 percent odznakov, ktoré som získal osobne, teda ako odmenu za odšliapanie si turistických kilometrov."
Kedysi bol taký zvyk, že sa pri každej trase či turistickom podujatí odmeňovali účastníci odznakmi. Ostatné do sérií získal A. Korének buď výmenou alebo ich kúpil. Aby získal odznak, bol ochotný zaplatiť aj nadhodnotenú cenu. "Ľudia sú všelijakí, niektorí dokážu moju túžbu po odznaku ´primastiť´ zapýtanou cenou. Ja sa ale nehádam ani sa ju nesnažím znížiť. Podobný prístup nech si vyrovnajú s vlastným svedomím..."
Ohodnotiť zbierku sa A. Korének, ani jeho priateľ a turistický spolusúputník Jozef Mitaľ, zvaný aj Barón, neodvážili. Určite je vysoká v peniazoch, ale najmä má historickú cenu, lebo obsahuje odznaky zozbierané za 70 rokov. "Zbierky zamerané na letné zrazy, zimné zrazy,
vysokohorskú turistiku, stretnutia FICC a viaceré ďalšie chcem, ak bude záujem, odovzdať Východoslovenskému múzeu. Myslím, že sa tak dostanú do najsprávnejších rúk. Nechcel by som tabule s exponátmi oddeliť, lebo len celistvé predstavujú ucelený vývoj turistických tradícií na Slovensku."
Zozbierané série odznakov má A. Korének ukryté za sklom. Je to ich ochrana pred poškodením, aj pred ´dlhoprstými´, pretože všade, aj medzi zberateľmi odznakov sa nájdu takí, čo chcú prísť ľahko k raritám. Najmä, ak je to, ako v prípade A. Koréneka, celoživotná zbierka, do ktorej vložil všetko.
V čase, keď sme sa stretli s Antonom Korénekom a hovorili o jeho odznakovej záľube, netušili sme, že to bude naše posledné stretnutie. O pár dní nato zomrel. Zrazu ho niet. Niet optimizmu ani rozžiarených očí, ktoré sprevádzali jeho rozprávanie o turistických pochodoch, o odznakoch, o živote. Jeho putovanie sa skončilo. Tento článok nech je akousi spomienkou na tohto zanieteného zberateľa.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: mšk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
