ktorá sa môže dostatočne vybúriť v nových kombináciách.
Kto bude novým predsedom NKÚ? Jasovský? Pavlis? (Kto to je?) Alebo zostane Stahl? Na dva roky, či na ďalších sedem? Je normálne, že koalícia, ktorá napriek nejasnému právnemu stavu proces spustila, nemá ani návrh na predsedu (len SMK a SDKÚ na podpredsedov)? Čo to je za bezvýznamný úrad, že najvyššia stolička v ňom nevzrušuje nikoho v tej koalícii, ktorá zvádza gladiátorské zápasy o každý "šamerlík" na okresnom úrade?
Otázok sa vynukuje mnoho, dôležité je toto: To, čo sa deje okolo NKÚ, je nové dno slovenskej politiky. Tu nie je reč o žiadnej miestnej štátnej správe, či dedinskej samospráve, ale o vysokej ústavnej inštitúcii pre kontrolu s nakladaním verejnými zdrojmi. Ktosi kdesi povedal, že predseda NKÚ je piaty najvyšší ústavný post v štáte; fakt je, že oficiálny poradovník neexistuje a generálny prokurátor či predseda NS by sa azda aj urazili. Do top desiatky ale stolička na NKÚ patrí nesporne. A spôsob, akým sa hľadá jej obsadenie, je jednoducho výsmech politikov vlastnému štátu, ktorého majú plné ústa. A kolosálny škandál.
V štandardnom štáte proste nie je mysliteľné, aby sa trinásť dní pred údajnou expiráciou mandátu ústavní činitelia, koalícia i s opozíciou hádali, že či je Stahl na 5 alebo 7 rokov. Toto tu beží pomaly mesiac a zvykáme si. (Veď sme prežili v tejto demokracii už aj horšie excesy.) Z hľadiska akejsi základnej normality je to ale rovnaké, akoby v občianskom živote niekto nevedel, kedy sa narodil, ako sa volá, či akého je pohlavia. Zmätkovať v politike, že či je ÚSTAVNÁ FUNKCIA na päť či sedem rokov a vyjasňovať si to zopár dní pred voľbou je - demencia v kolektívnom vedení štátu. Nič viac, ale ani menej. Predstavme si takto, že by sa tri týždne pred parlamentnými voľbami začalo riešiť, že či je mandát NR SR na štyri roky, alebo na osem. Dosť skľučujúce. Pod demenciou sa pritom nemyslí právne nejasno v hlavách. Rôzne názory môžu byť aj u Mazákovcov. Demencia je v tom, že, po prvé, schválili ústavnú zmenu s veľkou dierou, ktorú, po druhé, potom tri roky neriešili. To je absurdné a keby sme boli v súkromnom sektore, vyčerpalo by to nejakú veľmi závažnú skutkovú podstatu. Napríklad - trestný čin všeobecného ohrozenia spôsobený nedbanlivosťou pri výkone funkcie verejného činiteľa.
Druhá vrstva poruchy je spôsob hľadania nástupcu. Ak už prevážil názor, že Stahlovo poverenie končí 15. decembra 2004, z úcty k vysokej funkcii a občanom, ktorých peniaze má úrad strážiť, mali normálni politici vyvinúť totálnu snahu o kompetentné obsadenie stoličky. Čo vidíme? Dve absolútne neprijateľné nominácie HZDS. Jasovský na post predsedu i Cabaj na podpredsedu sú osoby s dlhoročnou straníckou minulosťou. Pričom Cabaj ako bývalý predseda klubu HZDS je stelesnenie presne tých vlastností, aké predseda NKÚ mať NESMIE. Z podstaty veci ide totiž o funkciu, na ktorej nemôže prischnúť ani stopové množstvo pochybností, že je vykonávaná s partajnými ohľadmi. Debata o ich odborných kvalitách by bola tiež inšpiratívna - je však v tejto situácii zbytočná.
Ďalej máme dve nominácie Smeru, ktoré sú "mimo misu" kompletne tiež. Nie sú síce tak partajne stigmatizované, ale o tejto dvojici kandidátov na predsedu a podpredsedu ani ostrieľaní kibici verejnej scény nič v živote nepočuli. A to je vážny problém. Funkcia predsedu NKÚ je totiž pozícia, do ktorej by sa mali dostávať, a teda aj ponúkať, len autority, ktoré sú aspoň ako-tak overené a uznávané. Nie outsideri z personálnych databáz politických strán, ktoré boli na nevoliteľných miestach kandidátok a klopú na dvere, lebo piaty rok v politike bez funkcie ich už prestáva baviť. Toto je hlavný problém kandidátov Smeru - až potom fakt, že sú stranícke nominácie aspoň v tom zmysle, že nemajú širšiu politickú podporu.
Koalícia v zmätku, ktorý vyvolala, (pre istotu?) skoro úplne zabudla postaviť vlastné kone. Len na podpredsedov si trúfli SDKÚ a SMK. Milan Galanda, ktorého navrhol László Nagy, je zo zoznamu jediný s istou verejnou známosťou a dobrou povesťou, teda aj jediný, o ktorom by sa dalo uvažovať. Výber zo zvyšku je nemožný. Ak politická trieda chcela Stahla vážne posadiť na lopatu, tak súťaž o jeho nástupcu trestuhodne podcenila. NKÚ kontroluje miliardy peňazí daňových poplatníkov. To si Hrušovský, Dzurinda, Bugár a spol. naozaj predstavujú, že by nechali kontrolovať miliardy Jasovského, Cabaja, či nejakého Pavlisa? Sú zdraví? Nestačí Kandráč ombudsman? Oni sa nám vysmievajú. Už aj Stahl bol vytiahnutý kdesi z tretej ligy (pôvodný kandidát SOP bol Bílek). To čo zavádzajú za maniere? Čím priemernejšia a straníckejšia myš, tým vyšší úrad? Čo keby sme ich poslali vo voľbách všetkých do riti?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
