Česi sa na Košice vykašľali, vraj to bol úder pod pás

Sportnet|2. dec 2004 o 00:00

Košice - Nohejbalisti z Košíc nie sú len absolútnou slovenskou špičkou, ale to isté sa dá konštatovať aj vo svetovom meradle. Koniec koncov potvrdil

to aj nedávny svetový šampionát v českom Prostějove. Pochopiteľne družstvo Dopravárov zložené z úspešných reprezentantov - Patrika a Martina Perunovcov a Jána Brutovského bolo horúcim favoritom už 24. ročníka medzinárodného turnaja trojíc o Veľkú cenu Košíc, na ktorej sa zároveň bojovalo o pohár riaditeľa DPMK a bol to zároveň tretí diel Grand Prix Slovakia. V konkurencii deviatich celkov sa A-tím Dopravného podniku tak trochu potrápil len v semifinále, kde narazil na ŠK Laborec Humenné. Prvý set vyhrali Humenčania 11:7, no v ďalších dvoch Perunovci s Brutovským nenechali nič na náhodu a vyhrali ich 11:1 a 11:7. Vo finále NK Hlohovec nemal v stretnutí s Košičanmi nárok. Po setoch 11:5 a 11:1 sa z víťazstva 2:0 i celkového prvenstva tešili dopravári. Patrik Perun bol po turnaji spokojný. "Stratili sme len jeden set. V semifinále nás ani tak nepotrápil súper, skôr sme sa v prvom sete trápili sami so sebou. Ja som od majstrovstiev sveta netrénoval, lebo som stále služobne v Bratislave. Trochu mi teda chýbala istota, no s kondíciou problém nebol, veď pravidelne plávam, posilňujem, hrávam futbal."

V telocvični hotelovej akadémie pútali pozornosť nielen poslední svetoví šampióni, ale aj tí spred desiatich rokov. Turnaja sa totiž zúčastnili zlatí z MS z roku 1994. Trio Bertko, Ivanecký, Forrai skončilo na treťom mieste. "Stretli sme sa ešte v skupine. Vyhrali sme bez problémov 2:0, no neviem, či proti nám išli naplno, skôr mám pocit, že sa sústreďovali na iné zápasy. A po Veľkej cene sme si to rozdali ešte raz. Už len exhibične, kvôli divákom. Tam išlo o to, aby sme ukázali nejaké parádičky, ktoré skúšame skôr na tréningoch, lebo na zápasoch na nich nie je priestor," vrátil sa Patrik Perun k vzájomnej konfrontáciii dvoch úspešných generácií.

Pôvodne mali do Košíc prísť aj štyri české družstvá. V minulosti boli pravidelne účastníkom na Slovensku azda najprestížnejšieho podujatia. No postupne všetky svoju účasť odriekli. A tak boli v mužskom turnaji jediným zahraničným účastníkom hráči rumunskej reprezentácie. "Na ženskom turnaji české kluby nechýbali, v tomto smere klobúk dole, ako sa zachovali. No štve ma, že ani jeden českí mužský tím neprišiel . My k nim chodíme pravidelne, pomáhame im zvyšovať kvalitu, no vlastne si ani nemôžeme dovoliť nepríjmať pozvánky na akcie za riekou Morava. Kvôli výkonnosti sa musíme stretávať s tými najlepšími. To, že oni nám dali košom je podľa mňa úder pod pás. Možno ešte nestrávili Prostějov, no to sa predsa nerobí."

Na turnaju, ktorý bol v našom nohejbalovom kalendári posledným tohtoročným podujatím sa hralo aj o celkové prvenstvo v Grand Prix. Po dvoch turnajoch viedli Perunovci s Brutovským, pozíciu si na záverečnom svedomito strážili, veď na víťaza čakala aj desaťtisícová prémia. "Tak si ju rozdelíme traja. Brat, Jano a ja," smeje sa Patrik a dodáva: "Samozrejme desať tisíc pôjde na tri časti, rovnaké."

Text k foto: Na turnaji o Veľkú cenu Košíc sa predstavili aj majstri sveta z roku 1994 Bertko, Ivanecký a Forrai (vľavo).

Vedeli ste, že...?

Na nedávnom svetovom šampionáte nohejbalistov v Prostějove získali Slováci dve zlaté, dve strieborné a jednu bronzovú medailu. Boli teda úspešnejší ako krajina usporiadateľa. Pritom naši reprezentanti nemali pred majstrovstvami sveta vypísané žiadne prémie, nohejbalová kasa vraj vykrvácala, keďže v tomto roku sa konal aj svetový šampionát žien i juniorov. Za to Česi mali o čo hrať. Podľa našich informáciií sa v prípade troch titulov mohlo deliť až neuveriteľných šestotisíc českých korún. Opäť raz sa však potvrdilo, že peniaze nie sú všetko. Zdá sa, že za riekou Morava majú našich aj s odstupom niekoľkých dní trochu v zuboch. "Perunovci a spol" im pokazili šampionát, tak zrejme na oplátku nemerali cestu na turnaj do Košíc...

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Česi sa na Košice vykašľali, vraj to bol úder pod pás