súčasnosti zastrešuje 160 národných automobilových klubov zo 120 krajín sveta, reprezentujúcich asi sto miliónov členov! Nuž a práve vrcholní zástupcovia jednej z najmasovejších členských základní na svete sa asi pred mesiacom stretli v Paríži, aby si pripomenuli nádherné sté výročie založenia federácie.

Myslím si, že dnes môžeme úprimne pochybovať o tom, či zástupcovia šiestich zakladajúcich krajín 20. júna 1904 v Homburgu čo i len tušili, aký masový rozsah automobilová federácia časom nadobudne. Veď v dobe, keď sa vo Francúzsku automobilový priemysel iba rodil a Anglicko stále reprezentovalo vrchol priemyselnej revolúcie bolo takéto zoskupenie skôr decentným klubom gentlemanov, ktorí horeli spoločnou vášňou, než serióznym medzinárodným orgánom. Lenže takmer vzápätí sa k zakladajúcim členom pridalo ďalších sedem krajín (čo iba zvýšilo vážnosť tohto kroku) a história si následne navždy osvojila medzi zakladateľmi menovať týchto trinásť štátov : Francúzsko, Anglicko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Dánsko, Rakúsko, Holandsko, Portugalsko, Rusko, Španielsko, Švajčiarsko a USA. Jedným z prvých počinov novovzniknutého medzinárodného orgánu, ktorý dostal názov Association Internationale des Automobile Clubs Reconnus AIACR (čo je pôvodné meno FIA) a ktorého prvým prezidentom sa stal belgický aristokrat, Barón Etienne de Zuylen, bolo zadefinovanie základných pravidiel a vymedzenie priestoru v ktorom sa mal stále nebezpečnejší automobilový šport pohybovať. V tej dobe totiž automobily už bežne prekračovali rýchlosť 160 km/h no cesty boli stále projektované pre kone a vozy. Výsledkom bolo množstvo smrteľných incidentov, ktoré stavali rodiaci sa automobilizmus do veľmi negatívneho svetla a živili nevôľu konzervatívcov. Po jednej z tragédií, keď na pretekoch Paríž Berlín v roku 1901 auto usmrtilo malého chlapca, sa dokonca francúzska vláda pod tlakom verejnosti rozhodla konanie automobilových pretekov na svojom území zakázať! Už v tej dobe bol však automobilový priemysel tak vplyvný, že zakrátko vládu presvedčil aby svoje rozhodnutie prehodnotila. Ale kalich trpezlivosti pretiekol v roku 1903. Na diaľkových pretekoch Paríž Madrid sa vtedy stretlo asi 300 súťažiacich, pričom trať lemovalo (podľa dobových odhadov) asi tri milióny divákov! Pochopiteľne, že usporiadatelia nemali najmenšiu šancu takúto masu zvládnuť a dôsledkom totálneho zlyhania organizácie bolo množstvo havárií a šesť smrteľných zranení! Tragédia výrazne utlmila ďalší rozvoj diaľkových pretekov a pretekári sa začali sťahovať na bezpečnejšie automobilové okruhy. Pri tomto prechode však už stála práve vzniknutá AIACR.

V nasledujúcich štyridsiatich rokoch zažil potom automobilizmus nebývalý rozmach, ktorý dodnes nazývame aj zlatou érou. Napokon už len stručné vymenovanie niekoľkých styčných momentov hovorí samo za seba. V roku 1906 usporiadal Francúzsky automotoklub prvú Grand Prix na okruhu v LeMans. O rok neskôr postavili Angličania v grófstve Surrey prvý oval na svete - Brooklands, ktorý sa stal vzorom pre americký Indianapolis. Ten Američania uviedli do prevádzky v roku 1909 a dnes sa honosí prívlastkom najstarší závod na svete. V roku 1911 odštartovali v Monte Carle zasa prvú rely. Legendárna veľká cena Monaka si však na svoju premiéru počkala ešte niekoľko rokov a na podnet predsedu konečne uznaného Autoklubu Monaka, Anthony Noghésa a slávneho pretekára Louisa Chirona, bola prvýkrát odmávnutá v roku 1929. Automobilová federácia prvé Majstrovstvá sveta výrobcov vypísala na rok 1925 a víťazom sa stala značka Alfa Roméo. Majstrovstvá Európy jednotlivcov mali svoju premiéru až v roku 1935 a trvali iba štyri roky, pretože ich históriu prerušila druhá svetová vojna. Tri tituly (1935, 37 a 38) si však stihol ešte vybojoval uznávaný nemecký hrdina Rudolf Caracciola na Mercedese. Raz sa radovali Bernd Rosemeyer (1936 Auto Union dnešné Audi) a Hermann Lang (1939 Mercedes).

Novú epochu začala Medzinárodná automobilová federácia (FIA) písať po druhej svetovej vojne a jedným z jej prvých krokov bola zmena trochu krkolomného názvu z AIACR (Association Internationale des Automobile Clubs Reconnus) na FIA, čo presne znamená Federation Internationale de l'Automobile. Na kongrese v roku 1949 následne na návrh bývalého pretekára a italského delegáta, grófa Antónia Brivia Sforzu bolo rozhodnuté, že počínajúc sezónou 1950 vznikajú Majstrovstvá sveta automobilov formuly jeden! Prvá novodobá Grand Prix sa konala za prítomnosti jeho výsosti Juraja VI. a kráľovnej Alžbety 13. mája 1950 na britskom okruhu v Silverstone. Zvíťazil Talian Giuseppe Farina na Alfe Roméo, ktorý sa neskôr stal aj prvým majstrom sveta. Odvtedy sa až do záveru tohtoročnej sezóny odjazdilo 731 pretekov Grand Prix a formula jeden sa stala najsledovanejšou športovou disciplínou na svete, ktorej môžu v sledovanosti konkurovať iba Olympijské hry. No formula jeden má svoje zásluhy aj na vývoji a bezpečnosti v civilnej doprave, pretože postupom času sa z nej stalo akési pojazdné laboratóriom automobilového priemyslu. A popularita kráľovskej disciplíny? O tej azda ani netreba hovoriť. Veď pravdepodobne by sme v civilizovanom svete ani nenašli človeka, ktorý by nepoznal mená Ferrari, Schumacher, Fangio, Prost či Senna. No automobilová federácia a automobilový športu to nie je iba formula jeden. FIA každoročne vypisuje približne tridsať svetových šampionátov a zastrešuje asi 850 motoristických podujatí počínajúc motokárami cez preteky do vrchu, diaľkové rely, trucky, historické vozidlá, či športové špeciály. Výstavnú skriňu však pochopiteľne tvoria, popri formule jeden, aj Majstrovstvá sveta značiek (WRC) a GT šampionát.

Medzinárodná automobilová federácia zohráva teda významnú úlohu v motoristickom športe, ktorému dala jasné pravidlá a ako jediný orgán má právomoc vypisovať majstrovstvá sveta. Okrem toho však musí dozerať na nestrannosť pravidiel, dodržiavanie fair play, dozeranie na zabezpečenie maximálnej úrovne bezpečnosti a minimalizáciu rizík na všetkých úrovniach, ap. Na druhej strane FIA prostredníctvom zastrešovaných národných automotoklubov slúži aj najširšej motoristickej verejnosti v prípadoch nehôd, cestovného či zákazníckeho servisu. Svetová motoristická rada sa stretáva pravidelne v trojmesačných intervaloch a vrcholom roka je vždy slávnostný ceremoniál vyhlasovania nových šampiónov, ktorý sa aj v tomto roku bude konať v Monte Carle 10.decembra. V sídle Medzinárodnej automobilovej federácie v Paríži na najvyššej stoličke od roku 1993 sedí britský právnik Max Mosley, ktorý je za celú storočnicu federácie iba desiatym úradujúcim prezidentom. 64-ročný bývalý aktívny činovník F1 však už vopred ohlásil, že po skončení svojho funkčného obdobia v roku 2005 sa už o opätovné zvolenie uchádzať nebude a FIA sa tak dočká svojho jedenásteho prezidenta. Kto ním bude? To sa dozvieme už o rok.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.