syndróm však prichádza aj z juhu - i Maďarsko je dnes rozdelenou krajinou. Totálne. Delenie akurát nebeží po geografickej, ale mentálnej osi. V nedeľu tam bude dvojnásobné referendum a vzduch v zemi Istvána kráľa už dávno nebičovala taká hysterická a bojovná vrava.
Včera tu bola reč o novom dne slovenskej politiky - kauze NKÚ. Dno, na ktorom sa váľajú Maďari, leží omnoho hlbšie. Dve témy do referenda - to je priam Mariánska priekopa. Mediálne už preslávená je prvá otázka, ktorá sa pýta na súhlas-nesúhlas s udelením maďarského občianstva cezhraničným krajanom. Na etnickom princípe, nárok by mali držitelia tzv. krajanských preukazov, resp. tí, ktorí nejakým iným spôsobom preukážu maďarskú krv.
Po krajanskom zákone roztáča táto otázka novú vlnu nacionalizácie spoločnosti i stredoeurópskeho regiónu. Pokiaľ ide o susedské vzťahy, páchajú podporovatelia referenda tú istú chybu a necitlivosť, čo pri krajanskom zákone - citlivú vec, ktorá sa týka aj SR, Rumunov a ďalších, idú riešiť na vlastnú päsť, bez opýtania, natvrdo, akoby tí druhí ani vzduch neboli. S petíciou pritom začalo nie príliš významné Združenie zahraničných Maďarov. Až keď vyzbierali 200-tisíc podpisov a kauza sa dostala do parlamentu, réžie sa ujal opozičný Fidesz.
Treba vedieť, že téma dvojitého občianstva je v Maďarsku 15 rokov priebežne otváraná a zatváraná. Fidesz mohol, keď vládol (1998-2002), dvojité občianstvo v pohode iniciovať a zariadiť. Nie - vymysleli miesto toho krajanský zákon. Občianstvo ich napadlo až teraz, keď padajú hranice a Maďari z tej či onej strany nikdy nemali k sebe bližšie. Je to cynická hra, ktorej skutočným cieľom nie je nijaké občianstvo, ale 50 percent plus jeden hlas pre Fidesz vo voľbách 2006. Je to lotéria so susedmi i s menšinami, ktoré skáču na udicu netušiac, že každú maďarsko-slovenskú (rumunskú, etc.) hádku si vylížu najviac oni. To sa nevzťahuje na menšinových lídrov, ktorí si z profesionálneho maďarstva urobili živobytie, resp. sú hlboko presvedčení, že to čo robia, dobre robia (Duray).
Aby nedošlo k nedorozumeniu. Ako na všetky typy práv, aj na dvojité občianstvo je legitímne vznášať nárok. Legitímny a subjektívne opodstatnený je aj pocit, že Trianon bol nespravodlivý diktát mocností a Maďari sú dnes jediným európskym národom, ktorý kolektívne pyká ešte za výsledky 1. svetovej vojny. Toto sa dá pochopiť a dokonca aj, s istou dávkou vcítenia, podpísať. Tí ľudia, o ktorých dnes Orbán hovorí, že im občianstvo bolo "zhabané" a referendum má vrátiť iba to, čo bolo ukradnuté, sú však všetci mŕtvi. Dnes tu žijú potomkovia tretej až piatej generácie, narodení do iných štátoprávnych vzťahov. Isteže majú právo chcieť aj občianstvo svojich dedov. Ale to sa nedá bez dialógu a dohody so štátnou mocou, s ktorou sú ako občania vo zväzku. Jednostranné riešenia idú len do konfliktov. Rumuni už kričia - premiér Nastase nazval dvojité občianstvo bláznovstvom a minister ZV Geoana vyhlásil, že ten, kto prijme maďarské občianstvo, sa musí vzdať rumunského. Sú to stanoviská štvavé a zlé? Áno? A koho chyba?
Kľúčový problém leží v základoch tejto témy; maďarská tzv. pravica, jej ústredné postavy (politici i intelektálne pozadie) sú posadnuté fikciou, že cezhraničný Maďar je hendikepovaný chudák, diskriminovaný väčšinovým národom a sociálne odkázaný, takže Budapešť má povinnosť byť mu duševnou útechou a materiálnou oporou. Nad všetky iné hodnoty je postavené pokrvné puto, kmeňová spolupatričnosť a otcovský model štátu, ktorý sa "postará". Toto je choré; menšinoví Maďari majú rovnaké problémy ako väčšinoví spoluobčania (na to existujú výskumy), vzťah s "anyaországom" je pre nich možno podstatný, ale asi tak na ôsmom mieste. Niežeby občianstov nechceli - blázni by boli. Veď maďarský dôchodok za rumunské (ukrajinské) odvody je ponuka nesmierne lukratívna. Taký biznis by však chcel každý - dedom odňaté občianstvo ekonomické výhody nenapravia. Organizovať referendá, vyhlasovať autonómie, rozoštvávať politickú scénu doma a otravovať vzťahy so susedmi, to by malo oprávnenie iba vtedy, keby menšinám hrozila nejaká etnocída alebo humanitárna katastrofa. To sa nedeje - naopak. Aspoň za Slovensko môžeme spokojne povedať, že všetci menšinoví Maďari, vrátane Miklósa Duraya, sa majú na svete lepšie, ako ich dedovia a babky pred 85 rokmi.
Druhá otázka je o zákaze privatizácie zdravotníckych zariadení. Autorské práva majú - maďarskí mimoparlamentní komunisti. Kladné hlasovanie, teda zákaz, podporuje - Orbánov Fidesz, člen konzervatívnej frakcie EPP-ED (!!!). Ďalšie komentáre sú nadbytočné. Cynici a hlupáci. Táto chorá strana dnes v Maďarsku atakuje 50 percent. To je dno - Mariánska priekopa v Budapešti. Pod ňou je už iba samotné horúce peklo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
