pri severnej bráne Dómu pre Františkova II. Rákocziho a jeho druhov. Svedčilo to o úcte Košičanov k sedmohradskému kniežaťu, ktoré sa postavilo proti Habsburgovcom a chcelo zjednotiť Uhorsko. Rákoczi žil v Košiciach v rokoch 1706 - 1707. Keď bolo jeho proticisárske povstanie potlačené, odišiel do vyhnanstva a v Turecku zomrel. To ešte netušil, že do Košíc sa vráti.
V roku 1904 cisár František Jozef I. zrušil výnos o vlastizradcoch, a tak už nič nebránilo preniesť jeho pozostatky z Carihradu do Košíc v roku 1906. Udialo sa to práve v čase, keď sa rekonštruoval Dóm, a tak aj Rákocziho krypta bola postavené práve tam. V najväčšom zo štyroch sarkofágov je spoločne s Rákoczim aj jeho matka Helena Zrínska a starší syn Jozef. Ďalšie osadenstvo krypty tvoria jeho druhovia. Naľavo dvormajster Mikuláš Šibrik. Napravo generál a gróf Anton Esterházy a tiež napravo gróf Mikuláš Berčéni a jeho druhá manželka Kristína Csákyová. V krypte vidno i ďalšie veci súvisiace s Rákoczim, ale omnoho viac je ich v kópii jeho tureckého domu v Rodošte.
Celý Rákocziho životopis sa však možno "nabifliť" ešte v Dóme, a to jediným pohľadom na fresku Andora Duditsa z rokov 1914 - 1916, ktorá je nad kryptou. Zahliadneme schody, ktoré stúpajú a vzápätí klesajú. Najskôr na nich naľavo vidno nášho hrdinu čerstvo narodeného, potom ako sa učí čítať, ďalej je prvýkrát zatknutý a napokon na vrchole kariéry i slávy ako šéf najväčšieho protihabsburského povstania. Potom už zrakom klesáme po schodoch: Rákoczi je u francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., u tureckého sultána a nakoniec v Turecku na brehu mora diktuje svoje pamäti...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
