poriadku. Po druhé, ak výročné správy chytí do rúk Aliancia fair play, skončí sa to škandálom okolo SDKÚ. Ten vydrží s parou asi tri dni alebo týždeň, aby sa potom na ďalšieho pol roka rozhostilo opäť ticho, ktoré občas preruší nejaká novela či už volebného, alebo iného zákona, kde si politici po novom "upravujú" finančné toky a potoky. Takto nastavená choreografia funguje už roky. A autor staví tri mesačné príjmy, že úvod bude použiteľný bez zmeny jedného slova v komentári o financovaní politických strán o dva, tri alebo aj päť rokov.
Tentoraz sa zvada strhla okolo zistenia AFP, že aj vo výročnej správe za rok 2003 má jej obľúbená SDKÚ "nezrovnalosť": Dlh 22 miliónov Sk strana previedla na anonymnú osobu. Tú, či už by bola právnická alebo fyzická, strana nemusí identifikovať. Veritelia sa totiž, na rozdiel od darcov, odtajňovať a zverejňovať podľa zákona nemusia. Právnička AFP si preto myslí, že v skutočnosti ide o dar, ktorý chce SDKÚ takto zakryť. Možno, vzápätí sa ale médiami prevalila indícia, že by mohlo ísť o odsunutie cca dvadsaťmiliónového záväzku Demokratickej únie (ktorá splynula s SDKÚ v roku 2000) za kúpu straníckeho sídla. Pozoruhodné je, že zúčtovanie presne rovnakej sumy - 22 mil. Sk - kritizovala AFP už po jednej dávnejšej kontrole (asi 2001). Vtedy SDKÚ vo výročnej správe napísala, že ide o štátne prostriedky za hlasy, ktoré dostala na základe dohody s SDK. (SDK, ako je známe, po vzniku SDKÚ de facto prestala existovať ako politický subjekt, prežívala ako zúčtovacie stredisko pohľadávok a záväzkov.) Taká operácia však, podľa znenia vtedajších zákonov, musela podliehať dani z darovania, ktorú SDKÚ nezaplatila. Toto bolo pertraktované už pred dvomi rokmi - s akými dôsledkami, nevedno.
V účtovníctve SDKÚ sa teda suma 20-22 miliónov neustále obracia; vyzerá to najskôr tak, že prevodom na neznámeho dobrodinca sa SDKÚ pokúsila odstrániť z účtovníctva kostlivca, ktorý už priveľmi zapácha. Isteže to nevylučuje ani variantu zakrývania daru, ktorý bol prijatý neskôr. Len - pre úplnejší obraz - zaslúži pozornosť, že sedem núl na čele s dvojkou má v SDKÚ už nejakú históriu... Konkrétnejšie by sa dali azda veci prešpekulovať, keby bol čas a chuť babrať sa vo výročnej správe SDKÚ (i ďalších strán, samozrejme). Nechajme túto radosť Aliancii FP - keď už je za to platená.
Podstatnejšie sú konzekvencie politicko-etické. Hovorca SDKÚ, jeho šéf Dzurinda a ďalší môžu tisíckrát opakovať, že "zverejnili všetko, čo im zákon ukladal" a že nič ich nenúti odkryť identitu filantropa, ktorý prevzal 22 miliónový dlh. To svedčí o jedinom - zákon je deravý a treba ho prepísať. Morálne sú však povinní svojho veriteľa (?) odkryť - prevzatý dlh je kamuflovaný sponzoring, keďže účtovne zbavuje stranu finančného záväzku. Nie je možné sa tváriť, že ľudí do toho nič nie je. SDKÚ je najsilnejšia vládna strana. Jej členovia v exekutívnych a čiastočne i legislatívnych pozíciách denne rozhodujú o použití verejných zdrojov, o miliónových a miliardových tokoch z vrecák daňových poplatníkov. Preto sú stranícke financie navýsosť vec verejná. Ak tomuto nechcú rozumieť a odmietajú vyhovieť, hovoriť o klientelizme či korupcii v SDKÚ je nielen pochopiteľné a žiaduce, ale priam povinné.
Nemusí pritom byť pravdivý názor politického rivala Kaliňáka, že "taký významný sponzor musí zaväzovať stranu k úkonom v jeho prospech". Možno súdi podľa seba, možno si život na Slovensku inak predstaviť nevie, ale napr. George Soros, ktorý vrazil desiatky miliónov dolárov do prezidentskej kampane v USA, si Johna Kerryho určite k ničomu nezaväzoval. Súkromný sponzoring strán nie je od diabla - kľúčová je len a len verejnosť a priehľadnosť týchto darov. Ak ľudia vidia, ktorý donor komu koľko dáva, je tu verejná kontrola a vieme, čo kto od koho dostáva. Toľko stačí. V najnovšom prípade SDKÚ nie je vôbec isté, či ide o klasický klientelistický obrazec; ako bolo naznačené, existuje aj možnosť fiktívneho prevodu na fiktívnu osobu za účelom vynulovania záväzku, ktorý (už) nie je záväzkom, iba sa tak musí tváriť...
AFP pripomína, že ak by SDKÚ (a ANO) boli podnikateľskými subjektami, azda by už aj skrachovali. No - ešteže nie sú. Otázku ANO bude ale rozumné odlíšiť; nič z toho, čo je tam viditeľné, nevzbudzuje pohoršenie ani dôvod na vzrušenie. Celý biznis financuje Rusko - to je celé. Neštandardné, ale - všetko. To je možno problém, ale iba dovnútra strany, keďže takto sotva môže fungovať demokraticky.
Dzurinda sa nesmie čudovať, ak SDKÚ stále viacerí začínajú prirovnávať k HZDS a jeho k Mečiarovi. Nesmie sa diviť napriek tomu, že pozadie, ktoré zakrýva, je paradoxne úplne odlišné. Nie nevinné, ani čisté, ale - zásadne iné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
