ľavice. Nikdy nezabudneme. Trúchliaci (???) pozostalí. Česť jej pamiatke (????).
Na náhrobný kameň sa, samozrejme, nezmestí o nebožtíkovi všetko. Nekrológ sa zase písať nehodí - ešte by z toho bola fraška. A SDĽ, ktorá sa v sobotu dobrovoľne zrušila, aby sa jej členovia po 1. januári preregistrovali do Smeru, predsa len zaslúži serióznejšie rozlúčkové pojednanie.
Dostane sa totiž do histórie - nech bola, aká bola. Nikto SDĽ nevezme, že bola významnou zložkou slovenského politického systému prvých transformačných rokov. Volebné výsledky strany, ktorú trikrát priviedol do parlamentu Peter Weiss a raz Jozef Migaš, mali zásadný vplyv nielen na politické zloženia SNR a neskôr NR SR, a teda na skladbu slovenských vlád, ale aj na osud bývalého Československa. Keby sa vedenie SDĽ v štátoprávnej dileme r. 1992 nerozhodlo, ako sa rozhodlo (keďže v Snemovni národov FZ ani SNR nemalo HZDS so SNS ústavné väčšiny), dejiny by sa uberali inak. A ešte dôležitá vec: Až tento fyzický zánik SDĽ znamená na Slovensku definitívny koniec boľševickej štátostrany - KSS. SDĽ bola totiž právnym nástupcom KSS, ktorá sa v réžii Petra Weissa "transformovala" na pamätnom prešovskom zjazde na KSS-SDĽ. (Dnešná KSS má s prednovembrovou KSS spoločný iba názov a ideológiu.)
Skutočnosť, že konštitučnú stranu slovenskej demokracie pohltí po 1. januári štruktúra zvaná Smer, je paradoxná z viacerých uhlov pohľadu. Predovšetkým osobou Roberta Fica, ktorou sa celý oblúk prepája; Fico sa z neznámeho právnika vypracoval na vrcholového politika v drese SDĽ. Keby nebolo SDĽ a jej bývalých lídrov, ktorých dnes nechce v Smere ani vidieť, nebolo by Fica a nebol by ani Smer. Fico odmietol post predsedu SDĽ, ktorý sa mu núkal de facto bez boja (1996), aby sa o tri roky neskôr, po víťazných voľbách, zo SDĽ vytrhol a založil novú stranu, ktorá SDĽ o preferencie okradla, vyradila z povolebného parlamentu, a tak ju vlastne zničila. Kariéra Fica je známa, ale absurdná kružnica, ktorú opísal od eléva po hrobára, je skvelou ilustráciou bláznivých dní slovenskej politiky, ktoré sme so SDĽ žili. Záhadné sú ako pohnútky, prečo Fico bez boja odstúpil post predsedu Migašovi, tak aj príčiny, ktoré ho viedli k úniku a založeniu Smeru. Stranu, ktorej mohol predsedať v roku 1996, odvrhol, rozštvrtil a pohltil, aby sa ako terminátor vrátil na ruinu svojich zločinov o 8 rokov neskôr.
Paradoxná je ideologická rovina: V základoch Smeru stojí slávna zoologická doktrína, že "nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale to, že chytá myši". Čiže nie je dôležité, či sú riešenia ľavicové alebo pravicové, ale to, či sú "pragmatické". S týmto zakladal Smer Fico. Logický zmysel a cieľ konzumácie SDĽ by teda bol, že skrachovanú ideologickú stranu vstrebáva víťazná strana neideologická. V klinickom obraze zo soboty ale defiluje pravý opak: SDĽ síce fyzicky umiera, mentálne však ona pohlcuje Smer; ten sa totiž práve touto fúziou definitívne obracia k socialistickej ideológii. Pohltením SDĽ sa totiž Smer premenúva na Smer-sociálna demokracia. Takže kto tu vlastne koho zožral? SDĽ stráca život, ale duša žije ďalej. Smer fyzicky bude fungovať, ale v koži, ktorú nechcel, keď vznikal. Kto je tu teda omylom? Ešteže voliči vidia veci po svojom.
SDĽ si nezaslúži slzy ani ľútosť. Bola to strana tvrdo (post)komunistická, ktorej načervenalé jadro len prekrýval nános salónnych modernistov, typu Weiss, Schmögnerová a spol., ktorí ľsťou a intrigami držali taktovku v strane starokomunistov - až nespáchali harakiri menom Migaš. Paradoxom je však aj to, že Fico, ktorý stranu pochoval, sa vylúpol práve z toho najčervenšieho jadra a dnes so Smerom preberá aj medzinárodné stranícke zakotvenie SDĽ (socdem), ktoré jej vybojovali Weiss a spol.
Likvidácia SDĽ má však tri iné základné pohnútky. Prvou je, že zo SDĽ vyprchala vôľa žiť. Súčasný predseda Petrák a spol. vedia, že s nulovým mentálnym potenciálom, ktorým disponujú, sú vo voľbách bez šance. Terajšie vedenie si prestupom do Smeru predlžuje politickú kariéru vo viere, že chytia zopár voliteľných miest na kandidátke. Možno na to majú aj nejaké tajné dohody a možno sa iba spoliehajú na preregistráciu členov SDĽ. Druhý dôvod je majetok - SDĽ je najbohatšia strana na Slovensku, vo výročnej správe 2003 uviedli 48 miliónov. Fico a okolie teda zvyšujú šance neodísť chudobní z politiky ani vtedy, ak sa Smer nevojde ani do vlády 2006. Tretí motív sú preferencie; hoci to vyzerá, že od SDĽ sa odvrátil už aj posledný pes, slovenský volič je nevypočítateľný a "vyluxovať" ľavý sektor je pre Smer, ktorého elektorát je krehký, takrečeno povinnosť.
Narobili veľa škody, ale čo už. Za ružovým bratstvom Migaš-Fogaš-Koncoš-Magvaši sa zatvára brána. Dobrú noc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
