zaujímavé jubileum, odchytili sme jej frontmana Vratka Rohoňa na krátky rozhovor.
Na apríl chystáte výberový album, pri príležitosti desiateho výročia vzniku kapely, na čo sa môžu fanúšikovia tešiť?
"Presnejšie vyjde niekedy na jar 2005 a budú tam všetky rádiové single a videoklipy. To bude tá povinná jazda. Potom tam bude nová pesnička, ktorá mala byť na albume 'Bez udania dôvodu', ale dáme ju na tento album a okrem toho aj demoverzie starých vecí, ktoré vznikli za tých desať rokov. Čiže rôzne prerábky starých vecí, na videostránke všetky klipy a potom nejaké zábery zo zákulisia. Celé to bude komentované, u klipov napríklad, ako vznikali, čo sme pri tom zažili, a tak... Myslím, že pre skalného fanúšika Inekafe, pre ktorého to robíme, je to skutočný dokument, ktorý zachytáva celých desať rokov našej kapely."
Za tú dobu ste sa iste muzikantsky aj osobnostne zmenili, ako sa s odstupom času pozeráš na svoje začiatky a celkovo vývoj kapely?
"Hodnotím ich úplne triezvo, lebo tvorba vždy zodpovedala obdobiu, v ktorom sa kapela nachádzala. Keď sme sa nachádzali na absolútnej špici, mali sme okolo seba strašne veľa báb a žili sme skutočne rockový život, tak vznikali aj také pesničky. Vtedy sa album Príbeh absolútne odlišoval od albumu Vitaj, ktorý vznikol na začiatku, kedy sme cheli niečo povedať, boli sme nasr... a zožali sme s ním obrovský úspech, čo sa samozrejme podpísalo na tvorbe a správaní kapely. Sú to veci, ktoré sa stali, ja za tým stojím, ale patria minulosti. Potom treba riešiť otázku, akou je vlastná tvár, ktorú si chceme zachovať. Nechceme tú muziku mäknúť, mäknúť, mäknúť, myslím, že aj album 'Bez udania dôvodu', je jasným dôkazom toho, že sa snažíme vrátiť tam, kde to bolo na začiatku."
Ine kafe je nútené často sa vyjadrovať k tomu, aký štýl hráva alebo o otázke personálnych zmien, považuješ za potrebné takýmto spôsom špecifikovať, kto ste alebo nie ste?
"To svojho času potrebovali médiá, pretože keď so mnou robí rozhovor človek, ktorý píše aj recepty na nedeľu a robí aj športové komentáre, tak to nie je odborník a potrebuje dať kapele nejaké prídavné meno. A keď nás niekto nazve punkovou skupinou, tak je jasné, že sa nas... punkáči, ktorí počúvajú Sex-pistols, alebo Exploited. My nie sme taká pravá punková kapela. Vychádzame z punku a máme radi punk, ale okrem toho aj kopu inej muziky. Ja by som to nechcel nejako zaraďovať, lebo my sme jednoducho Inekafe a hotovo. Po desiatich rokoch už každý pozná štýl, ktorý hráme, ale silou-mocou, keď to niekto chce, tak sme kapela, ktorá hrá podobný štýl, ako neopunková vlna."
Do akej miery akceptuješ v hudbe komerciu? Vy ste u Forzy a v médiách sa objavujete pomerne často...
"Nepoznám jedného človeka, ktorý by bol nekomerčný. Komercia je vec, ktorou žije každý z nás a nikto si vlastne neuvedomuje do akej miery. Pretože aj ten najväčší punkáč, ktorý si kúpi pivo, platí štátu DPH-čku, za ktorú potom trebárs vláda pošle vojakov do Iraku. Povedať o sebe, že je nekomerčný môže akurát taký človek, ktorý sa zoberie a vys... sa na celú spoločnosť a ide žiť do lesa. A ak kapela chce existovať, chce natočiť aj videoklip a nie je na tom nič zlé. Pokiaľ toto berieme ako komerciu, tak si myslím, že je to v pohode. Horšie je, keď sa začnú vyrábať nejaké vystrihovačky a žuvačky a pribalenými tvárami z kapely alebo zbieraj puzzle Inekafe, a potom nám to pošli alebo niečo, čo nesúvisí s hudbou, že to nie je videoklip alebo singel, že je to už len ďalší produkt... Uvediem príklad. Jedna mliekárenská firma na Slovensku chcela vyrábať energetický kávový nápoj, ktorý chceli predávať pod názvom Iné kafe. Môžem povedať, že plány, ktoré nám podkladali, boli také, že by sme na tom zarobili oveľa viac, ako na muzike. Keby sme to zobrali, mali by sme prachy, ja by som si za to kúpil auto a bolo by to v pohode. Ale myslím, že toto nemalo s muzikou nič spoločné. Bol by to nápoj, ktorý by sa volal podľa nejakej kapely a už by to nebolo to pravé orechové. Takže sme túto ponuku odmietli. Myslím, že tomu sa hovorí komercia."
Často koncertujete v Čechách, kde máte takpovediac pozíciu undergroundovej kapely, okrem toho máte za sebou koncert aj v Poľsku.
"V Poľsku sme hrali iba jediný krát na Woodstocku, bolo tam 400tisíc ľudí a hrali sme tam o pol ôsmej večer na hlavnom pódiu, čo bol skvelý čas. Vybrali nás spomedzi 600 kapiel, čo považujem za jeden z najväčších úspechov Inekafe. Pretože vystúpiť pred toľkými ľuďmi je asi niečo také, ako dostať sa na mesiac. Je to ako iná planéta. My sme potom hrali na našich festivaloch, kde bolo 15 - 10 000 ľuďí a nám sa zdalo, že hráme v nejakom klube. V Česku sme sa etablovali na klubovej scéne, lebo na Slovensku neexistuje. Zostáva nám kráčať inou cestou, viac-menej komerčnou, keď sme asi štyri roky fungovali na klubovej scéne, snažili sme sa, nešlo nám to, tak sme museli ísť trošku ináč. Keby bolo na Slovensku viac takých klubov, ako tento v Košiciach, bolo by to super."
Svoje ceny máš vraj na záchode, v tom prípade tvoj záchod musí byť veľký, lebo cien máš vcelku dosť.
"To sú tie zlaté platinové platne a je ich asi päť alebo šesť. Už ich nemám na záchode, lebo som sa sťahoval, mám ich v hore v skrini, zabalené v igelite. Nechem to mať na očiach, lebo nechcem sám sebe uveriť a žiť sám na nejakej planéte úspešného umelca, ja sa stále považujem za obyčajného človeka, aj keď to niekomu možno nepripadá. Lebo je dôležité, aby človek zostal takým, akým je, a preto to nechcem mať na očiach."
V tvojich textoch je zreteľne vidieť politické pozadie, na druhej strane neponúkaš svoje stanovisko. Dotýka sa ťa politika ako taká, v rámci toho, že si hudobník?
"Všetci vidíme, že dnes sa vo svete dejú veľké veci. Médiá majú všade dosah a všetci o nových udalostiach hneď vieme. Texty som robil pred desiatimi rokmi ako dvadsaťročný, dnes robím texty ako tridsaťročný. Je jasné, že za desať rokov človek veľa vecí pochopí, inak ich vníma alebo ho začnú zaujímať iné záležitosti a na veľa vecí sa vykašle. Neoznačil by som svoje texty ako politické, skôr sú vnímavé alebo jednoducho realistické. Dnes vidíme, že vojna v Iraku hýbe veľa ľuďmi. Na jednej strane možno niekto očakáva, že by som ukázal svoje stanovisko a niekto by so mnou nemusel súhlasiť, a niekto zas mohol. Ako napríklad pesnička 'Spomienky na budúcnosť' je trošku líznutá politikou, že ja sa nemôžem dívať na tých Arabov, ako skáču na strechách áut a mávajú a na druhej strane mi pripadá prvoplánové kričať: "Fuck off America" a Bush je najväčšie hovädo, pretože keby tam išiel Kerry, tak by to bolo to isté, nestiahli by to. Chcel som tým povedať len to, že na obidvoch stranách niečo je. Amíkom ide o ropu a zase tým Arabom ide možno a to, aby boli samostatní, ale jednoducho bez tej Ameriky nemôžu žiť, lebo tá ich financuje. Pravda je vždy niekde uprostred."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
