predsedom Najvyššieho kontrolného úradu je nebezpečný a dramatický omyl, ktorý sa dal hladko obísť a nesmel sa stať. Voľba ubližuje ústavnej inštitúcii na povesti i výkonnosti a vrhá dlhý čierny tieň na stav straníckej politiky. A koaličnej zvlášť.
Ján Jasovský je nevhodný pre obsadenie stoličky šéfa NKÚ z dvoch základných aspektov - morálnopolitického a systémového. Čo sa týka osoby, je iste pravdou, že v HZDS sú k videniu i rádovo nekompetentnejšie a ďaleko "prefláknutejšie" tváre a exempláre. Ani omylom sa Jasovský nedá zaradiť medzi emblematické postavy Mečiarovej éry, ani vyvesiť na tablo najväčších hriešnikov tejto garnitúry. To - a ešte pretláčanie progresívneho telekomunikačného zákona o pár rokov neskôr - je však aj kompletne všetko pozitívne (resp. nie negatívne), čo sa o tomto novom predsedovi NKÚ dá povedať. A to je veru menej ako málo.
Ktorýkoľvek z ministrov (a poslancov, a štátnych tajomníkov, a straníckych hodnostárov) tretej Mečiarovej vlády by mal byť diskvalifikovaný na tento post z princípu. Ten je triviálny: V rokoch 1994-98 sa na Slovensku nekradlo v noci a potichu a akosi za plentou a s rumencom v tvári, ale pod reflektormi, za bieleho dňa, s posvätením štátu a jeho vedenia. Rozdávanie a rozhadzovanie verejného majetku bolo niekedy priamo v zákone (prevod privatizačných kompetencií na FNM), bolo normou. Korupcia a klientelizmus boli štátnou politikou. Jasovský tomu nešéfoval, ani nepatril medzi vybraných a mľaskajúcich stolovníkov; je však vinný tým, že legitimoval ten bordel osobnou účasťou vo vysokej funkcii, z ktorej navyše všetky excesy obhajoval. Spôsob, akým sa za Mečiarovej éry nakladalo s verejnými zdrojmi, a tým sa nemyslí zďaleka iba privatizácia, bol kriminálny a ak nie je dnes trestateľný, tak iba preto, že zákony, ktoré sa na Slovensku prevzali či opísali, jednoducho s niektorými formami obohacovania, ktoré sa nesmú akosi samo sebou, ani nepočítali. Kto spoluvytváral túto politiku a klímu, hoci len ako spolujazdec, jednoducho nemôže byť v štandardnej demokracii šéfom z ústavy jediného úradu na kontrolu nakladania s peniazmi daňových poplatníkov. Ani Ján Jasovský - teda nemal by byť.
Aby nedošlo k nedorozumeniu: Kradne sa aj dnes - a veľa. Nie je vylúčené, že aj viac - teraz môže každý, vtedy mohli (zväčša) iba tí, čo mali správne väzby. A kradnúť sa aj bude. Len za tretej Mečiarovej garnitúry ale boli korupčné a klientelistické "malé domov" takrečeno štýlom vládnutia. To je rozdiel - keby dnes niekto privatizoval do straníckych radov, z funkcie by letel svinským oblúkom. Ak sa má zo zákazky získať nejaký "profit", musí byť v ceste aspoň reťaz troch sprostredkovateľov (alebo štátny fond - napr. rozvoja bývania). A režim to stíha - kto kradne, musí obísť zákon a utekať pred rukou policajtov. To je rozdiel.
Aj keby nemal do čela vyrazenú stigmu spoluviny, Jasovský je i tak učebnicový prípad antitypu, aký sa za predsedu NKÚ v dobrej demokracii neodporúča. Je klasickým straníkom. Tu nestačí vyhlásenie, že čo som bol, to som bol, už budem nezávislý. Neexistuje. NKÚ je z podstaty svojho určenia inštitúcia, na najvyššom poschodí ktorej by praktizujúci straník nemal pristáť ani omylom. Vzťahy a väzby, ktoré budoval roky, sa nedajú do rána pretrhnúť či vyzmizíkovať. NKÚ nepatrí ani koalícii, ani opozícii, ale verejnej autorite s rešpektom v oblasti kontroly a auditu, ktorej kontakt s politikou môže byť maximálne platonický. Nehospodárnosť, šlendrián a rozkrádanie verejných peňazí je najhorší nedostatok demokracie. I preto, lebo kontrolné úrady - vybavené zlými zákonmi - zvládajú svoje úlohy aj tak mizerne. Len stupňované riziko, že byrokracia bude vypaľovať verejné zdroje ešte viac, znamená aktívny partajník na čele tohto úradu. Miliardové toky, ktoré točí exekutíva, nesmie sledovať človek, ktorý vzišiel z lona strán, ktoré exekutívu tvoria. (Sú isteže výnimky - v ČR bol napríklad 10 rokov na čele NKÚ excelentný Voleník, ktorý išiel ako straník. Ale - výnimka z HZDS?)
Jasovského zvolenie je suverénne najškaredšou loptičkou deblu HZDS-SDKÚ, ktorá zatiaľ padla do dvorca slovenskej politiky. Oblbovanie o tajnom hlasovaní a o prázdnom lístku, ktorý vystavoval Galbavý do kamery, sú plonkové listy figy, ktoré nezakryjú politickú realitu. Dzurinda s Mečiarom bijú jednu bandu, na čom veľa nemení, že v druhom kole volila menšie zlo - podľa seba - aj časť KDH. Rovnako plonkových bude pre vrecko poplatníka tých 7 rokov, ktoré prídu s Jasovským na čele NKÚ. Alebo môžu aj neprísť - Jozef Stahl vťahuje do hry aj Mazákov dvor a ústavnou sťažnosťou. To je tiež bič, ktorý na konci spieva: Politická trieda, ktorá sa nevie dohodnúť, kedyže sa uvoľňuje jedna ÚSTAVNÁ funkcia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
