Arktídy. Štúdiu vypracoval medzinárodný tím 300 vedcov pre radu ACIA (Arctic Climate Impact Assessment, čiže vyhodnotenie klimatických vplyvov na Arktídu). Spomenutá štúdia je založená na meraniach, ktoré ukazujú, že v oblasti Arktídy rastie priemerná teplota až dva razy rýchlejšie než je priemer globálneho otepľovania. To znamená, že do roku 2100 by sa priemerná teplota v Arktíde mohla zvýšiť o štyri stupne až sedem stupňov. Dôsledkom toho by bolo úplné roztopenie arktického ľadového príkrovu v letnom období. To by ohrozilo tie druhy živočíchov, ktoré dnes žijú v ľadovom prostredí Arktídy, teda napríklad ľadové medvede. Na druhej strane by zase v dôsledku zvýšenej teploty mnohé druhy zvierat migrovali ďalej na sever, čím by sa zvýšila biodiverzita v tejto oblasti "Je to paradox. Roztopením ľadu sa zvýši biodiverzita, ale budú ohrozené arktické druhy zvierat," povedal viceprezident ACIA Paal Prestrud.
To, že v Arktíde dochádza už v súčasnosti k výrazným klimatickým zmenám, potvrdzujú aj pôvodní obyvatelia arktických oblastí (napríklad Inuiti), ktorí sa takpovediac sťažujú, že už nie sú schopní uplatniť svoje tradičné znalosti na predpovedanie krátkodobých klimatických zmien a množstva očakávaných snehových zrážok. Podľa niektorých odhadov by k roztápaniu arktických ľadovcov v letných mesiacoch mohlo dôjsť už okolo roku 2070. Roztopenie ľadu, pokrývajúceho dnes Severný ľadový oceán, však nebude mať za následok zvýšenie hladiny svetových morí. Je to tak preto, lebo ľad má asi o desatinu väčší objem než je objem vody, ktorej zamrznutím vznikol. Katastrofálne následky by malo len roztopenie ľadovcov, pokrývajúcich pevniny, pretože ich roztopením vzniknutá voda by odtiekla do morí a oceánov, ktorých hladina by sa mohla zvýšiť o 10 až 90 cm. Roztopenie ľadového príkrovu Arktídy by podľa odborníkov mohlo mať aj niektoré pozitívne dôsledky. Jedným z nich by bola možnosť otvoriť pre lodnú dopravu tzv severný priechod, ktorým by sa podstatne skrátila doba plavby medzi Atlantickým a Tichým oceánom (v súčasnosti plávu lode z Atlantiku do Pacifiku cez Suezský prieplav). Roztopením ľadu by sa rozšírili aj možnosti rybolovu v arktických oblastiach. Netreba zabudnúť ani na to, že oblasť Arktídy ukrýva asi štvrtinu svetových zásob ropy a plynu. Ekonomická ťažba týchto zásob je však nemožná pokiaľ hladinu oceánu pokrýva hrubá vrstva ľadu, ktorá sa navyše pohybuje.
Spomenutá štúdia o hroziacom sa topení arktických ľadov v letných mesiacoch neobsahuje síce žiadne doporučenia na odvrátenie tejto hrozby, ale podľa P.Prestruda je naprosto zrejmé, že globálnemu otepľovaniu (a teda aj zrýchlenému otepľovaniu Arktídy) možno zabrániť, alebo ho aspoň spomaliť, len podstatným znížením emisie skleníkových plynov, medzi ktoré patrí najmä kysličník uhličitý. "Potrebujeme ambiciózne medzinárodné dohody na to, aby sa splnil cieľ Organizácie spojených národov znížiť v najbližších 30 rokoch emisie o 50 %," povedal P.Prestrud francúzskej tlačovej agentúre AFP.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
