jednej zvláštnosti - tentoraz existuje akási slabá silueta obstojného a politicky korektného dôvodu.
Legenda je nasledovná: Ľudovít Kaník, ešte ako jednoduchý predseda DS a súkromný podnikateľ, neodvádzal poistné za zamestnancov svojej firmy. Dlh na nedoplatkoch sa vyšplhal asi dosť vysoko, keďže Sociálnou poisťovňou vyrubené sankcie robili viac ako štvrť milióna. Pohľadávku vyrovnal dva dni pred nástupom do druhej Dzurindovej vlády a - bez penalizácie, ktorú mu SP v rámci všeobecnej amnestie odpustila. Existuje teda indícia, že k odpusteniu sankcie mohla byť poisťovňa "motivovaná" až vo chvíli, keď sa vyšvihol do verejnej funkcie.
Toto tvrdí (naznačuje) Fico a píšu noviny. Nevieme ešte, či je všetko presne pravda. Ak nevieme, tak len preto, lebo nepoznáme Kaníkovo relevantné stanovisko. Okolnosťou, ktorá mu priťažuje možno väčšmi ako staré dlžoby štátu, je práve arogantný spôsob, akým sa k zverejneniu aféry postavil; miesto toho, aby vec pokojne vysvetlil tak, aby sme všetci rozumeli, obvinenie označil za "Ficovu gebuzinu" (a splietal čosi o tom, že nevie ani, koľko zarába). Keby čelil nejakému politickému útoku, nebol by problém s vytríbeným slovníkom; na hrubé vreco patrí hrubá záplata. Napríklad politické stanovisko Smeru, že "nezvládol reformu dôchodkového systému", ktoré Fico zmieňuje dokonca ako prvý dôvod návrhu na odvolanie, je fakt gebuzina. (Nie preto, že by sme boli presvedčení, že Kaník proces manažuje perfektne, ale preto, že hovoriť o nezvládnutí reformy pol roka po schválení všetkých zákonov, keď prípravy na spustenie sú v plnom prúde, je ozajstná hlúposť. Ešte aj vtedy, ak niektoré zákony sa neustále novelizujú. A ešte aj vtedy, keď je reforma strategicky mylná.)
Sebazvýhodnenie verejného činiteľa pri vyrovnávaní pohľadávky SP by však bolo morálnym pokleskom. S o to štipľavejšou príchuťou, že Kaník zodpovedá za rezort, pod ktorého politické rozhodnutia spadá celý systém. V tomto prípade by výraz "gebuzina" obstál len vtedy, keby osočený minister priamo dokázal, že kompletne všetko, čo sa zverejnilo, je blud. Inak o gebuzine nemožno hovoriť. Dobrá je totiž otázka, že aký vzor sprostredkúva podnikateľom a vôbec občanom taký minister, ktorý sám sa pri platení tzv. poistného za svojich ľudí nepretrhol. Nech už bola doba aká bola. A, čo je podstatnejšie, aký príklad dáva taký minister, ktorý - možno - využil výhodnú osobnú pozíciu, aby ušetril na poplatkoch za penále. Ak sa okolo demokraticky zvoleného (menovaného) politika vznášajú takéto pochybnosti, je drzosťou už i mlčanie, nieto ešte halfvoleje typu "gebuzina". Kaník si neuvedomil jedno - nikto nezostane čistý len preto, lebo ten, kto kydá hnoj, sa volá Robert Fico.
Pokiaľ by sa Kaníkovi dokázala súvislosť medzi odpustením penále a nástupom do vysokej funkcie, odchod z pozície by bol vskutku adekvátne riešenie. Vecne by šlo o exemplárne zneužitie (budúcej) verejnej funkcie na osobný prospech. To máva v lepších demokraciách abdikačné dôsledky. Aktuálny príklad je minister vnútra Blunkett vo Veľkej Británii, ktorý prednostne vybavil povolenie k pobytu akejsi asistentke svojej milenky. Ak obe kauzy porovnáme, je zrejmé, že previnenie slepého (!!) ministra v Británii je podstatne menej závažné ako údajný delikt Ľudovíta Kaníka.
Podstatne "závažnejšia" je však aj britská demokracia. Dobrá otázka teda tiež je, či je súčasnému stavu mravov v slovenskej politike vôbec primerané žiadať odstrel ministra v tejto kauze. Keď sa napríklad prevalilo, že z ministerstva hospodárstva utekali dotácie aj do rodinnej firmy podpredsedu ANO Romana, hovoriť o Ruskovej demisii nikoho ani nenapadlo. Áno, normy politickej kultúry si tvoríme sami. A keďže by bolo spoločensky žiaduce, aby sa latky pre politikov stavali čím vyššie, Kaník by mal - v prípade, že postavenie zneužil - naozaj padnúť. V Európe sú ale latky rozostavané v rôznej výške. Ako komisár EK bol napríklad nedávno schválený Francúz Barrot, právoplatne odsúdený pre korupciu, ktorého trest neskôr iba zahladila všeobecná amnestia.
Ak Kaníkov prečin spočíval "iba" v neplatení odvodov v rokoch 1997-99 (ozaj - kto ich vtedy platil??), tak debata o odstúpení je úplná blbosť. V koži ministra neplatičom odvodov nebol a v ére Mečiara to bol delikt gavaliersky. Keď mal slovenský podnikateľ problémy s "cash-flow", SP bola vždy prvá inštancia, na ktorú sa zastavili platby. To bola norma. Pod prísnejšie posúdenie by spadalo úmyselné omeškanie - aj to je známy šport v SR.
Budeme si musieť asi zvyknúť na novú paradigmu: Ak slovenská opozícia odvoláva člena vlády, neznamená to ešte stopercentne, že dotyčný minister si robí svoju prácu dobre a je bezúhonný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
