predtým boli sprevádzané ruvačkami v miestnych krčmách aj mimo nich, končiacimi v nemocnici, aj na cintoríne. Na takúto situáciu sa žandári pripravili a pozvali si aj posilu pre prípad, ak by museli tak, ako v roku 1920, mládencov eskortovať pred odvodovú komisiu. Našťastie, situácia sa neopakovala, iba niektorí zabudli ísť na odvody - úmyselne alebo nevedomky v Užhorode aj vo Svidníku.
Odvody vo Vyšnosvidníckom okrese trvali päť dní a podľa správy odvodovej komisie "bol ich priebeh dôstojný a pokojný. Väčšina, čo neprišla, zdržiava sa v Amerike. Z počtu 500 regrútov (brancov) prišlo 384, odvedených k službe so zbraňou bolo 94, k pomocným službám jeden, odročených 190, neodvedených 88, určených do nemocnice 11 a nedostavilo sa 166". Toľko údaje zo správy.
Dodatočne po nástupe na vojenskú prezenčnú službu sa zisťovala miera gramotnosti odvedencov. Mnohí, najmä z vidieka, boli analfabeti, lebo popri práci na poli a pasení dobytka sa im ušlo chodiť do školy len dve - tri zimy. Keďže armáda nemohla mať v ČSR negramotných vojakov, naučili ich čítať, písať aj počítať. Negramotnosť likvidovali aj v iných slovenských župách - podľa programu, ktorý sa dodržiaval a sledoval, o čom svedčia správy uverejnené aj v ústrednej tlači 20. rokov 20. storočia.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
