mali celkom 7358 obyvateľov, z nich bolo 2968 Slovákov, 2510 Židov, 638 Rusov, 996 Maďarov, 91 Nemcov, 46 občanov iných národností. V Humennom boli tieto výsledky: 3053 Slovákov, 338 Maďarov (v roku 1919 ich bolo 1562), 45 Nemcov, 77 Rusov, 714 Židov. Na sčítaní sa zúčastňovali úradníci štátnej správy a vypomáhali im kolegovia z rôznych úradov, ktorí nikdy ani nepočuli o niektorých obciach, kam ich sčítacia komisia poslala. Jeden odstrašujúci príklad uvádzali na celom Slovensku s tým, aké je dôležité vopred sa oboznámiť s možnosťami dopravy do jednotlivých obcí. Úradník jednej učtárne v Dolnom Kubíne Ján Laban odcestoval do obce Erdútky. Zo stanice Oravský Podzámok do Erdútky mal ísť pešo. Neprišiel tam, ani ho nenašli po vyhlásení pátrania. Pravdepodobne zablúdil a zahynul v snehovej fujavici, lebo vo februári, kedy sa zratúvali obyvatelia na celom Slovensku, bola veľká zima.
Aké ďalšie udalosti sa v tom čase odohrali? Sobranecké kúpele zmenili majiteľa. Kúpilo ich Konzorcium, ktorého vplyvným členom bol známy reštauratér a majiteľ realít v Užhorode Alexander Füredy. Osobne sa už pred kúpou angažoval na zriadení autobusovej linky Michalovce - Sobrance - Užhorod a plánoval zriadiť z kúpeľov výletné miesto pre Užhorodčanov.
V Šarišskej župe dostali na marec aj apríl prídel 250 hektolitrov liehu od ministerstva na výrobu aprovizačného rumu. Tento prídel bol prvým prelomom do štátneho hospodárenia s alkoholom a čapovaním liehovín na Slovensku. Okrem tohto aprovizačného liehu dostali továrne v Šarišskej župe ešte 300 hektolitrov liehu na výrobu pálenky a rumu, ktoré mohli voľne predávať v minimálnom množstve 25 litrov.
V Košiciach, kde pribudlo veľa nových obyvateľov, či už úradníkov alebo dôstojníkov a vojakov aj železničiarov, vznikla bytová kríza. Mesto sa ju snažilo riešiť o čom svedčí nasledujúce: "Pre zmiernenie bytovej núdze bude vybudované barakové mesto pri Barci z vojenských barakov" - povedal zástupcom košických občanov, ktorí nemali kde bývať a tiesnili sa aj desiati v jednej izbe, spravodajca mestského radcu Dr. Vukovič. Barakové mesto malo byť vybudované od 1. mája do septembra r. 1921 nákladom 10 mil. korún s príspevkom štátu 4 mil. 900 tisíc, štátnou pôžičkou 2 milióny na ploche 12 jutár. V 36 veľkých barakoch malo byť po 14 dvoj- a jednoizbových bytov, pozostávajúcich aj z predizby, komory, kuchyne za 1200 korún ročného nájomného. Mesto očakávalo podľa dr. Vukoviča: "príspevok tunajších bánk, ktoré dosiaľ žiadnej obete pre mesto nepriniesli". Projekt dali na verejnú diskusiu ohľadom izolácie drevených stien a omietok a drevenej dlážky na betónovej podlahe.
Rada mesta Košice vypísala zároveň súbeh, "cieľom založenia dočasnej letnej plovárne na vodnom oddiele Mlynského jarku Hernádu na pozemku, vedúcom od Hernádskeho mostu Masarykovej okružnej po Hernádsky most Garbiarskej ulice. Toto podujatie bude mať povahu súkromného podniku. Mesto udelí bezplatne pre plováreň pozemok uchádzajúcim sa. Oferty (návrhy na stavbu - pozn. red.) majú byť poslané v zatvorenej obálke, musí byť k nim pripojený plán plovárne do 11. hodiny predpoludnia 10. apríla bežného roku u starostu. Po uplynutí tejto lehoty zadané oferty nebudú brané do ohľadu. Podrobné podmienky súbehu môžu byť prehliadnuté počas úradných hodín v úradnej miestnosti mestského úradu. Čo vádium (konkurzný poplatok - pozn. red.) má byť súčasne vyplatené do mestskej pokladne tisíc korún a potvrdenka má byť k oferte priložená. Rada mesta Košice voľne volí zpomedzi ofiert na zasadnutí mestskej rady."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
