Eva MIKULOVÁ & Michaela BREZINOVÁSúťaž o dievča za milión graduje. Už zajtra sa dozvieme mená posledných dvoch finalistiek, z ktorých si jedna
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Eva MIKULOVÁ & Michaela BREZINOVÁ
Súťaž o dievča za milión graduje. Už zajtra sa dozvieme mená posledných dvoch finalistiek, z ktorých si jedna odnesie garantovanú moderátorskú zmluvu na milión korún. Keďže šialenstvo okolo "milionových dievčat" pohltilo väčšinu divákov "Jojky," ale aj našich čitateľov, rozhodli sme sa i my nahliadnúť do zákulisia tejto úspešnej reality show.
Naše prvé "live" stretnutie bolo pred dvoma týždňami, keď o titul vyvolenej bojovalo päť dievčat. Práve vtedy opustila dievčenský tím Katarína Suchoňová. Aké to bolo na živom vysielaní? Čo diváci v televízii nevideli?
Nás zarazilo najprv pomerne malé štúdio, odkiaľ sa na živo vysiela sobotňajšia show. Na obrazovke sa zdá podstatne väčšie. Ako je každému známe, najmä ženám kamera pridáva zopár kíl navyše. Dievčatá, ktoré na obrazovke vyzerajú štíhlo, sú až chorobne chudé (napríklad Ivanková alebo Suríniová) a tie, čo pôsobia plnšie, majú v reáli dobrú, vyšportovanú postavu (konkrétne Uličná). Dievčatá v sobotu do TV Joj pricestujú z hotela Senec už dopoludnia. Od 11. do 13. hodiny majú kamerové skúšky v štúdiu Koliba, tzv. rozzáberovačky. Potom obedujú a od 15.30 hod. si doľaďujú kostýmy s ohľadom na mikroporty (to sú tie krabice, pripevnené vzadu na tele - mikroport je malý mikrofón). Od 16. do 17. 30 hod. ich čaká generálka a po večeri už o 19. 30 musia byť v štúdiu.
Nás divákov začali v sále usádzať hostesky už o štvrť na osem. Do štúdia sa na priame vysielanie dostanú najmä rodiny dievčat, ich priatelia a známi a potom známi štábu TV JOJ. Samozrejme, svoje vyhradené miesta majú aj vyhodené dievčatá. Kto však chce mať istotu, aby ho bolo vidno v telke, mal by si zobrať so sebou aj nejaký fandiaci transparent. Okolo 19. 45 hod. prichádza do štúdia už i porota. My sme mali možnosť vidieť priamo v akcii až piatich porotcov. K stálym trom pribudla Kamila Magálová a Ján Króner. Ešte pred spustením priameho prenosu nás všetkých dosť rázne upozornila produkčná spoločnosti Maya, aby sme si vybrali žuvačky z úst, vypli úplne mobily a aby nás ani nenapadlo dievčatám našepkávať. A ako dodala: "Cez prestávku žiadne fajčpauzy."
Celé dianie snímalo šesť kamier. Dievčatá i keď určite strémované, akonáhle vystúpili na pódium, nahodili profesionálny úsmev a šli. Keď sa niekomu zdá, že občas moderátor Michal Hudák pozerá do zeme, máme pre to vysvetlenie. Pri nohách má čítacie zariadenie, kde sa mu objavujú aktuálne výsledky a tiež ďalšie doplňujúce informácie.
Prenos prebiehal v poriadku, až do chvíle vyhlásenia výsledkov. Meno vtedajšej víťazky Karin Olasovej prekvapilo každého. V sále to zašumelo a prekvapenie sa zračilo aj na tvárach štábu TV JOJ. Snáď najviac šokovaná bola Karin, ktorá evidentne zbledla. A zbytok už Slovensko na obrazovkách videlo.
Nedeľa a pondelok je pre dievčatá deň ich osobného voľna, keď môžu navštíviť rodičov a vybaviť si súkromné záležitosti. Jednoducho, vypadnú z hotela Senec. Ale už v pondelok večer o 20. hodine musia byť späť. Predchádzajúci týždeň bol o to náročnejší, že už v utorok o 4. tej hodine rannej vyrážali na Štrbské pleso, aby okúsili na vlastnej koži bungee jumping.
A tam už išlo naozaj do tuhého. Aj po niekoľkohodinovej ceste z Bratislavy pôsobili všetky štyri veselo a bezstarostne. S úsmevmi sa fotografovali s fanúšikmi, ktorí ich "vymákli" ešte pod mostíkom a kochali sa pohľadom na slnkom zaliate hory. Ponahrávali nejaké dokrútky, aby aj diváci niečo z toho mali a potom už na pokyn režiséra zamierili k lanovke s celým štábom (mimochodom, v čisto mužskom zložení) v pätách. Bolo desať hodín predpoludním. Vtedy ešte bolo veselo. Horšie bolo pod mostíkom. To už zvieralo hrdlo hádam všetkým, okrem Lucie Uličnej. "Ja pôjdem prvá. Bungee jumping mi nerobí problém, ja som už totiž raz skákala," vyhlásila. Ostatné dievčatá veru istotou neoplývali. V spleti zmiešaných pocitov, ktoré nimi viditeľne lomcovali, mali samé problém zistiť, či vôbec skočia, alebo nie. "Každý sa ma pýta, či skočím, alebo nie. Ale ja teraz skutočne neviem," potichu skonštatovala Karin Olasová. "Už na lanovke sa všetko hojdalo a tam to bude bez akejkoľvek opory," pridala sa Michaela Suríniová.
Aj horolezec Peter Hámor, ktorý bungee jumping prevádzkuje, sa snažil dievčatá upokojiť. "Je to bezpečnejšie ako stolový futbal. Pozerajte sa pred seba a skočte. Strkať nebudeme nikoho, to nerobíme, lebo by sme toho človeka pripravili o najlepší zážitok," ubezpečoval dievčatá, ktoré si čoraz viac uvedomovali, ako sa z nich vytráca istota a odhodlanie.
Čas na koncentráciu (dokonca ani na jedlo) veru nebol, tu bolo treba nahrať rozhovor, tam dokrútku. Ani režisér si netrúfol odhadnúť, ako to celé dopadne. "Bol by som rád, keby skočili všetky, ale nútiť ich nebudeme. Povinné je obliecť si postroj a postaviť sa na štartovaciu dosku. To musí zvládnuť každá," skonštatoval.
Nasledoval kolotoč predpríprav. Dievčatá sa museli postaviť na váhu, podpísať prehlásenie o dobrom zdravotnom stave a nechať sa navliecť do spleti popruhov. Ešte pred zoskokom každej dievčine upevnili na chrbát ruksak s kamerovým zariadením a snímač namierili na tvár. Vraj, aby aj diváci videli, ako sa budú tváriť. Zoči-voči skúške odvahy sa z tvárí dievčat vytratili tie profesionálne úsmevy, na ktoré sme zvyknutí z telky a nahradili ich nervozita a strach. Čas sa doslova vliekol, emócie sa stupňovali. "Tie dievčatá sú fakt odvážne, ja by som neskočil ani za nič," len tak bokom utrúsil jeden z členov štábu.
Po vzájomnej dohode sa nakoniec prvá zo 64-metrovej výšky vrhla Michaela Suríniová. "Je to strach z kroku do neznáma. Naozaj ma to rozrušilo, ešte aj teraz mám oči vypúlené ako po pôrode," so širokým úsmevom rozprávala, len čo sa opäť ocitla v "bezpečí". Po zoskoku Lucie Uličnej, ktorá si ho vychutnala zo všetkých najviac, atmosféra čoraz viac hustla. Inokedy energická Katarína Ivanková len mlčky posedávala, alebo sa nervózne prechádzala po stiesnenom priestore. Karin Olasová zase neustále vykukovala z okienka, neveriacky krútila hlavou a horko-ťažko sa zmohla na slovo. Nakoniec zostala jediná, ktorá si voľný pád na Štrbskom Plese nevyskúšala. "Bola som presvedčená o tom, že skočím. Ináč by som si neobliekala ten mundúr. Najhoršie bolo, keď som sa mala pustiť. Mám silno vyvinutý pud sebazáchovy a mala som pocit, že by sa niečo stalo," snažila sa vysvetliť Karin a neubránila sa ani slzám.
Boli tri hodiny popoludní. Kamery sa vypli, to najhoršie mali dievčatá za sebou. "Po tomto zážitku už budú priame prenosy maličkosťou," skonštatovala opäť energiou sršiaca Katarína Ivanková. Práve pre ňu sa však minulotýždňové sobotné finále stalo osudným.
Autor: lv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.