do angažmán, dostali sme osemstošesťdesiat korún hrubého. Z toho sa nedalo nič ušetriť, ale musela som s tým vyjsť. Takže som si vtedy skoro všetko šila. Naučila ma to mama. Bola vždy šikovná, vedela nádherne šiť, mala skvelé nápady a bavilo ju to. Stále mi hovorila: ‚Pozri sa, ako to robím, raz to budeš potrebovať. Ušetríš kopu peňazí.' Takže som si šila a potom aj dcéram. A teraz zas najradšej zo všetkého pletiem. Ide mi to celkom dobre a viem pliesť skoro poslepiačky. Dokážem sa pritom sústrediť na úplne iné veci. Naviac ma to ohromne upokojuje. Čím viac problémov, čím väčší stres, tým viac upletiem svetrov. Je to taký môj 'tik'. Baví ma to aj preto, lebo keď niečo vlastnoručne urobím a nepodarí sa mi to, tak to môžem jednoducho prerobiť. A keď sa to zas podarí, mám z toho obrovskú radosť. Zmocní sa ma pýcha, že toto som urobila ja. Akosi si tým doháňam, čo mi chýba v povolaní totiž možnosť posúdiť, čo som vytvorila. V herectve je to tak, poctivo robíš, snažíš sa a výsledok nie si schopný posúdiť."

Autor: hra

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.