Skôr ako vyberieme husi na plemenitbu, viackrát ich podrobíme dôkladnému predvýberu. Dôležitý je pritom dátum ich vyliahnutia, ale aj vývoj a výmena peria počas odchovu.
S mladým gunárom by sme nemali experimentovať, lebo ak sa neosvedčí, husi zostanú po celý rok neoplodnené. Plemenníkom sa má stať až po druhom roku pôsobenia v kŕdli. Je to dostatočne dlhý čas na otestovanie jeho výkonnosti. Vylúčiť treba aj gunáre, ktoré uprednostňujú len jednu hus (monogamia). Osvedčený plemenník môže v kŕdli pôsobiť päť až šesť rokov. Chovné husi ponechávame dlhšie - šesť až osem rokov. Jednému gunárovi prideľujeme tri až štyri husi, pričom jedno párenie stačí na to, aby každá zniesla 4 až 5 oplodnených vajec.
Staršie husi neraz začnú znášať vajcia už v januári, niekedy aj v nadväznosti na klimatické podmienky. V drobnochove je to nežiaduci jav. Hydine treba podávať počas niekoľkých dní tzv. balastnú kŕmnu dávku a noci umelo predĺžiť.
Dva až tri týždne po obohatení kŕmnej dávky nastupuje znáška, v ustajňovacom priestore vtedy rozmiestnime znáškové hniezda. Môžu mať rôznu konštrukciu, ale postačia napríklad aj veľké vyradené pneumatiky s vysoko navrstvenou slamou, aby znesené vajcia nezachladli.
Okrem genetického potenciálu rodičov sa na celkovej znáške, hmotnosti vajec, oplodnení a životaschopnosti zárodkov podieľa aj zloženie a kvalita krmiva. Základom je mäkká miešanica pozostávajúca z varených zemiakov, obilných šrotov, sušenej žihľavy alebo lucerny, s prídavkom minerálnych a vitamínových látok. Večer hydinu dosycujeme jačmeňom, ovsom a podľa výživného stavu i počasia aj kukuricou. Ak kŕdeľ chováme v obmedzenom výbehu, musí mať k dispozícii tiež hrubozrnný piesok a, samozrejme, vodu.
Po raňajšej znáške by sme mali ustajňovací priestor uzavrieť, aby podstielka zostala čo najdlhšie suchá. Len počas nepriaznivého počasia umožníme husiam stráviť deň vnútri.
Autor: Ing. Peter ORSZÁG
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
