prerozdelia.
Práve preto neexistuje významnejšia súčasť správy vecí verejných. Zákon o rozpočte je vždy a všade najvyššie politikum. Iba na Slovensku nie celkom - hoci mnohým to tak nepripadá, proces jeho tvorby sa stále podceňuje. Sú napríklad demokracie, kde rozpočtové rozpravy trvajú týždne; našim poslancom stačili na rozpočet 2005 štyri dni. Isteže, nemajú nakúpené darčeky a ovešané stromčeky, a aj keby debatovali mesiac navyše, táto parlamentná zostava nič extrovného nevymyslí. Degradácia rozpočtu na úroveň iných zákonov je ale veľký problém - ľuďom potom naozaj nedochádza, že v hre je naozaj to, čo je napísané v prvej vete: Ich vlastné peniaze a ich použitie.
Rozpočet, ktorý schválila vo štvrtok NR SR, by si však zaslúžil ešte viac pozornosti ako iné. Ide totiž o prvý poreformný rozpočet v tom zmysle, že by už mal reflektovať realitu "deň po". Teda situáciu po rozsiahlych zmenách v sociálnej sfére, zdravotníctve, daniach, verejnej správe i dôchodkoch. To sú oblasti, kde boli reformy de facto legislatívne uzavreté (novelizácie sú bežné, ale nie zásadné) a práve na rozpočte 2005 by to malo byť vidieť. Zmyslom reforiem totiž nebolo trápiť ľudí a experimentovať s laboratórnymi modelmi, ale, po prvé, zlepšiť katastrofálne fungujúce a rozpadajúce sa systémy a, po druhé, znížiť objem prostriedkov, ktoré štát vyberá na ich prevádzku. A kým skvalitnenie sa môže ukázať až po čase (s výnimkou daní, ktorých reforma dopadla dobre), zmena vo filozofii prerozdeľovania sa mala a mohla prejaviť okamžite.
Schválený rozpočet prezrádza, že v tomto sa zlyhalo. Niežeby sa čakali redukčné kúry v zdravotníctve, školstve a pod. - to sú oblasti, kde zníženie výdavkov ani nie je žiaduce, ani ho nikto neohlasoval. Čakalo sa len, že s reformou sektorov musí ísť aj reforma financovania štátu a dôkladná inventúra oblastí, do ktorých peniaze odchádzajú zbytočne. Nie je predsa dosť dobre možné povedať nemocniciam a školám, že odteraz sa budete správať ekonomicky, a napríklad štátnu byrokraciu zachovať v nedotknutom formáte, aby pokračovala v hodovaní, akoby sa nič nedialo. A práve to sa stalo: Reforma verejných financií, o ktorej rozpráva Mikloš, sa vybila v tom, že rozpočet je prehľadnejší, neobsahuje žiadne utajené míny (aspoň tvrdia znalci) a zavádza tzv. programové rozpočtovanie. Odpadlo však to, čo reklamujeme - škrtenie resp. rušenie financovania zbytočností resp. úplných nezmyslov.
Rozhadzovanie pokračuje v dvoch kľúčových oblastiach. V sociálnom systéme, kde sa reforma síce správne, ale jednostranne zamerala na odbúranie zneužívania rôznych dávok a motivačné stimuly pre nezamestnaných. Vôbec sa však nedotkla plošného rozdávania v mene pochybných štátnych politík, napr. rodinnej či bytovej. Typický a najnákladnejší príklad sú detské prídavky; ich plošné vyplácanie si nedovolia ani v niektorých podstatne bohatších štátoch ako Slovensko. Aj preto robia výdavky iba sociálneho rezortu cca jednu sedminu celého rozpočtu. Isteže to vyplýva z iných zákonov, nie zo samotného rozpočtu, až v ňom sa však zreteľne ukazuje, že sociálna reforma sa minula úsporného cieľa.
Druhá kľúčová oblasť je - už spomínaná - štátna administratíva. Mikloš ešte začiatkom roka avizoval, že "na ministerstvách vidí 20-30 percent rezerv". V rozpočte ich nevidíme. Centrálna štátna správa je pritom iba špica ľadovca - peniaze naďalej žerú aj mnohé úrady, ktoré mali po reforme verejnej správy zmiznúť. Živíme úplne zbytočné organizácie a inštitúcie. Napr. ministerstvo výstavby vzniklo pred desiatimi rokmi ako podmienka Jána Ľuptáka a odvtedy je nezničiteľné. Neskôr sa pribral ešte regionálny rozvoj. Dnes nikoho nevzrušuje taká anomália, že v Bratislave máme ministerstvo pre regióny a popri ňom 8 regionálnych samospráv. Gyurovszkého rezort funguje ako zúčtovacie stredisko pre europodpory a lobistický kútik, zrušiť ho je ale politicky nemožné - na rozdiel od nejakej školy či nemocnice. Ministerstvo školstva? Univerzity majú autonómiu a stredné a základné školy už robia regióny a obce. Načo existuje centrálny štátny úrad pre školy? Všetky kompetencie v pôdohospodárstve prešli na Brusel. Vie niekto povedať, na čo je ministerstvo? Čo tam robia? A dá sa pokračovať ďalej - Mikloš sám menoval teraz kultúru. Sranda je, že tento rezort pokladal za zbytočný už pred 8 rokmi Rudolf Chmel osobne...
Aj keď Mikloš má pravdu, keď hovorí, že podiel prerozdeľovania na HDP sa znižuje a v pomere k HDP vyberá Slovensko na daniach a odvodoch (skoro) najmenej v Európe, rozpočet 2005 nesie inú kľúčovú informáciu: Zmena nie je zásadná, ale kozmetická. To je hlavná správa - nie deficit 3,8%, povýšený na svätú relikviu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
